Teoretickohistorický pohľad na prezumpciu neviny v trestnom konaní

This paper analyzes the principle of presumption of innocence, which means that, in criminal proceedings, anyone against whom criminal proceedings are held is deemed innocent until found guilty by a court rendering a final judgment of conviction. This principle is enshrined in Section 2(4) of the Code of Criminal Procedure. The principle of presumption of innocence is closely intertwined with the principle of presumption of an honest person (), which is applied in Anglo-American procedural law and construed as a principle that everyone is deemed honest unless proven otherwise. Today, the presumption of innocence is enshrined in many international instruments, e.g. in Article 11(1) of the Universal Declaration of Human Rights and in Article 6(2) of the European Convention on Human Rights and Fundamental Freedoms. It is expressed also in Article 50(2) of the Constitution of the Slovak Republic.

V slovenskom právnom poriadku sa prezumpcia neviny považuje za jednu zo základných zásad trestného konania a taktiež je to princíp, ktorý reprezentuje základné hodnoty európskeho právneho priestoru. Každý, kto je obvinený z trestného činu, má právo, aby sa považoval za nevinného, kým sa neukáže, že je vinný podľa platného práva v konaní, v ktorom má mať zabezpečené všetky možnosti na svoju obhajobu. Nikoho nemožno obviniť za skutok, ktorý nie je možné podľa národného alebo medzinárodného práva klasifikovať ako trestný čin v čase, keď bol spáchaný.

Zásady ako právne princípy musia byť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a slobodách, ktorými je viazaná Slovenská republika. Dôležitým prvkom na určenie zásad v trestnom konaní je práve ústava, pretože medzi jej úlohy patrí regulácia trestného konania, ktorá je úzko spätá so základnými právami a slobodami občanov.

Prezumpcia neviny je v Ústave Slovenskej republiky (ďalej len "ústava") zaradená medzi základné práva a slobody do siedmeho oddielu druhej hlavy pod názvom "Právo na súdnu a inú právnu ochranu" a je základom pre uplatnenie trestnej zodpovednosti.¹⁾ Zásada prezumpcie neviny je definovaná v Ústave Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2. ²⁾ Zo začlenenia prezumpcie neviny do Ústavy Slovenskej republiky môžeme spozorovať jej dôležitosť na ústavnej úrovni. Podobne ako Slovenská republika, tento princíp je obsiahnutý v ústavách a trestných poriadkoch väčšiny krajín vo svete.

Okrem ústavy sa nachádza aj v iných medzinárodných dokumentoch. Organizácia spojených národov včlenila tento princíp do Deklarácie ľudských práv (ďalej len "Deklarácia") z roku 1948 v článku 11 odsek 1,

Princíp prezumpcie neviny je obsiahnutý aj v Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach v článku 14 ³⁾

Tento princíp sa nachádza aj v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len "") v čl. 48, ⁴⁾ Význam a rozsah prezumpcie neviny v Charte a v Dohovore je rovnaký. Súčasťou tejto zásady je aj zásada in dubio pro reo - pri akýchkoľvek pochybnostiach o vine je potrebné rozhodnúť v prospech obvineného.

Európsky dohovor o základných ľudských právach a slobodách (ďalej len "Európsky dohovor"), ktorý bol oficiálne podpísaný štvrtého novembra 1950, definuje prezumpciu neviny v čl. 6 ods. 2, ⁵⁾ Podľa preambuly je tento dohovor prvým krokom pre kolektívne aplikovanie určitých práv obsiahnutých v medzinárodnej deklarácii.

Článok 6 v prvom odseku hovorí: ⁶⁾ Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, avšak médiá a verejnosť môžu byť vylúčené buď počas celého procesu, alebo len jeho časti v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo ak to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov, alebo v rozsahu považovanom súdom za nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na okolnosti mohla byť verejnosť konania na ujmu spravodlivosti.⁷⁾

Právo na spravodlivé prejednanie veci sa síce vzťahuje tak na trestné, ako aj na občianske veci, ale požiadavky, ktoré z neho vyplývajú, nie sú také isté. Záruky uvedené v odsekoch 2 a 3 sa poskytujú len obvinenému, čiže platia len v trestnom konaní. Vlastne sú rozvedením všeobecnej požiadavky spravodlivosti procesu zakotvenej v odseku 1 článku 6 Dohovoru. Sú vymenované iba ako príklad (na porovnanie slovo "" vo francúzskej verzii, slová "" v anglickom texte a "" v slovenskom preklade). Zo všeobecnej záruky spravodlivosti procesu vyplývajú okrem toho aj ďalšie v článku 6 nepriamo spomenuté práva.

Štrasburský súd sa k článku 6 ods. 2 vyjadril, že princíp prezumpcie neviny si vyžaduje, aby sudcovia nevychádzali zo zaujatého presvedčenia, že obžalovaný spáchal trestný čin, z ktorého je obvinený. Dôkazné bremeno znáša obžaloba a pochybnosť prospieva obžalovanému. Okrem toho je obžaloba povinná oboznámiť obvineného, z čoho je obvinený, aby mu mohla poskytnúť možnosť pripraviť a predniesť obhajobu a je povinná predložiť dostatočné dôkazy, na ktorých by sa mohlo založiť uznanie viny.⁸⁾

Neoddeliteľnou súčasťou prezumpcie neviny je jej ľudskoprávny charakter. Tým, že Dohovor zakotvuje princíp prezumpcie neviny v článku 6 ods. 2 (čím z neho vytvára vedúci princíp spravodlivého trestného procesu v zmysle článku 6 ods. 1), povyšuje ho na jedno zo základných ľudských práv a dodáva mu medzinárodnoprávnu dimenziu a ochranu.⁹⁾

Najdôležitejším aspektom prezumpcie neviny je základ obvinenia. Tento aspekt pomerne úzko súvisí s požiadavkou nestrannosti súdu. Jeho povinnosťou je prezumovať nevinu obvineného, prič