Trust, fiducia a slovenské právo (časť II.)

Despite the fact that trusts are a product of common law, the existence of fiduciary institutions in several civil-law jurisdictions, the making of European trust law and the rules on trust funds in the Czech Draft Civil Code raise the question as to whether it is possible and suitable to introduce a similar fiduciary institution in Slovak law, as well. Having analyzed the rules on fiduciary institutions applicable in selected countries, the European academic projects in this field and the relevant provisions of the Czech Draft Civil Code, the author to the conclusion that it is possible, but not necessary to introduce a fiduciary institution in Slovak law and that it would be sufficient to adopt comprehensive rules on administration of property of another.

V Občianskom zákonníku Quebecu (, ďalej len "CCQ") je obsiahnutá podrobná úprava plnohodnotného fiduciárneho inštitútu správy cudzieho majetku, ktorý je nazvaný v angličtine ako a vo francúzštine ako (články 1260 až 1298 CCQ).¹⁾

, ktorý kombinuje prvky a kontinentálneho práva, vyplýva z úkonu, ktorým zriaďovateľ () prevedie zo svojho majetku do iného majetku, ktorý zriadi, majetok, ktorý vyčlení na osobitný účel a ktorý sa správca () jeho prijatím zaviaže držať a spravovať.²⁾ Fiduciárny majetok je oddelený a nezávislý od majetku zriaďovateľa, správcu alebo oprávneného, ku ktorému nemá ani jeden z nich nijaké vecné právo.³⁾ Ide teda o účelový majetok bez vlastníka (), ktorý spravuje správca. Táto koncepcia účelového majetku bez vlastníka vyvoláva značné pochybnosti a je predmetom kritiky.⁴⁾ Okrem toho treba podotknúť, že samotný autor tejto koncepcie v rámci fiduciárnych inštitútov P. Lepaulle od tejto ním navrhovanej koncepcie vzhľadom na praktické ťažkosti spojené s jej realizáciou napokon upustil.⁵⁾

Články 1260 až 1298 CCQ boli spolu so všeobecnými ustanoveniami o správe cudzieho majetku (články 1299 až 1370 CCQ) na odporúčanie Legislatívnej rady vlády Českej republiky zásadne obsahovo prevzaté do návrhu českého Občianskeho zákonníka (ďalej len "návrh českého OZ").⁶⁾ Preto nebudem bližšie rozoberať quebeckú právnu úpravu, ale budem sa podrobnejšie zaoberať navrhovanou českou právnou úpravou, v ktorej je adaptovaná quebecká právna úprava premietnutá.

Návrh českého OZ upravuje v oddiele 4 dielu 6 (Správa cudzieho majetku) hlavy II (Vecné práva) tretej časti (Absolútne majetkové práva) fiduciárny inštitút označený ako (§ 1439 až § 1465). Právna úprava zvereneckého fondu nadväzuje na všeobecnú právnu úpravu správy cudzieho majetku (§ 1391 až § 1438), ktorá obsahuje podrobné pravidlá správy a ustanovenia o jej skončení.

Právna úprava zvereneckého fondu zahŕňa pojem zvereneckého fondu a jeho vznik (pododdiel 1), správu zvereneckého fondu (pododdiel 2), oprávneného, ktorý je označený ako (pododdiel 3), dohľad nad správou zvereneckého fondu (pododdiel 4), zmeny zvereneckého fondu (pododdiel 5) a zánik zvereneckého fondu (pododdiel 6). Ako sa uvádza v dôvodovej správe k návrhu českého OZ, zverenecký fond sa svojou povahou blíži nadáciám, avšak odlišuje sa od nich najmä tým, že nemá právnu subjektivitu, je zriadený na určitú dobu, môže byť zriadený aj na súkromné účely a vyznačuje sa zásadnou absenciou verejnoprávneho dohľadu nad ním.⁷⁾

§ 1439 ods. 1 návrhu českého OZ stanovuje, že zverenecký fond sa vytvára vyčlenením majetku z vlastníctva zriaďovateľa () tak, že ten zverí majetok na určitý účel zmluvou alebo úkonom pre prípad smrti a zverenecký správca sa zaviaže tento majetok spravovať. Táto definícia zvereneckého fondu sa odlišuje od definície trustu (fiducie) podľa článku 1260 CCQ v tom, že česká definícia nehovorí o prevode majetku, ale len o jeho zverení správcovi, a ukladá povinnosť správcovi zverený majetok spravovať, a nie držať.

Vznikom zvereneckého fondu vzniká oddelené a nezávislé vlastníctvo vyčleneného majetku, pričom vlastnícke práva k tomuto majetku vykonáva vo vlastnom mene na účet zvereneckého fondu zverenecký správca, avšak tento fond nie je vlastníctvom správcu, zriaďovateľa ani oprávneného.⁸⁾ Návrh českého OZ podľa vzoru CCQ upravuje vlastnícke právo k zvereneckému fondu tak, že ide o ,⁹⁾ čo zodpovedá koncepcii účelového majetku () v zmysle článku 1261 CCQ. Návrh českého OZ teda nevytvára osobitný druh vlastníckeho práva, ale vylučuje existenciu vlastníckeho práva k majetku v zvereneckom fonde.

Účel zvereneckého fondu môže byť verejnoprospešný alebo súkromný.¹⁰⁾ Zverenecký fond vzniká, keď sa zverenecký správca ujme jeho správy, a zverenecký fond vzniká dňom smrti poručiteľa.¹¹⁾

Podľa § 1443 ods. 1 návrhu českého OZ každý zverenecký fond musí mať štatút, ktorý vydáva zakladateľ a ktorého náležitosti sú upravené v § 1443 ods. 2.

Zvereneckým správcom môže byť každý svojprávny človek, avšak právnická osoba môže byť zvereneckým správcom, len ak tak stanovuje zákon.¹²⁾ § 1445 návrhu českého OZ pripúšťa, aby bol správcom aj zakladateľ alebo oprávnený, avšak v tom prípade musí mať zverenecký fond ďalšieho správcu, ktorým je tretia osoba, a správcovia musia konať spoločne. Zvereneckého správcu vymenúva a odvoláva zakladateľ, pokiaľ štatút neustanovuje inak, a ak správca nebol vymenovaný v primeranej dobe alebo ak ho nemožno ustanoviť podľa štatútu, vymenuje ho súd na návrh osoby, ktorá má na tom právny záujem.¹³⁾

Podľa § 1447 ods. 1 návrhu českého OZ má zverenecký správca jednoduchú správu zvereneckého fondu, čiže vykonáva všetko, čo je nevyhnutné na jeho zachovanie.¹⁴⁾ Správca uplatňuje všetky práva týkajúce sa spravovaného majetku a riadne s ním hospodári, pričom bez súhlasu oprávneného nesmie zmeniť účel spravovaného majetku.¹⁵⁾ Ak ide o správu peňažných prostriedkov, správca ich musí vynaložiť obozretne.¹⁶⁾ Správca môže zo spravovaného majetku niečo scudziť, ak je to v záujme zachovania hodnoty, podstaty a účelu spracovaného majetku alebo ak je to nevyhnutné na zaplatenie dlhov spojených s týmto majetkom; inak len za protiplnenie. Na rovnaký účel môže správca zriadiť na majetok záložné právo alebo ho inak použiť ako zábezpeku. Na tieto právne úkony potrebuje správca súhlas oprávneného, ibaže ide o scudzenie majetku, ktorému hrozí rýchla skaza, alebo ak je pravdepodobné, že rýchlo stratí na hodnote.¹⁷⁾

Oprávneného a plnenie, na ktoré má oprávnený nárok, určuje zakladateľ, pokiaľ štatút nestanovuje inak. Ak zakladateľ toto svoje právo nevyužije, vykonáva ho v zásade správca.¹⁸⁾ Právo oprávneného na plnenie vzniká za podmienok určených štatútom, avšak najneskôr uplynutím sto rokov od vzniku zvereneckého fondu, ibaže ide o právo na majetok pri zániku zvereneckého fondu.¹⁹⁾ Oprávnený môže v súlade so štatútom požadovať plnenie počas trvania zvereneckého fondu, a ak ide o súkromný zverenecký fond, môže sa ho vzdať.²⁰⁾ Ak sa oprávnený vzdal svojho práva alebo ak toto právo zaniklo inak, prechádza na ostatných oprávnených.²¹⁾

Ustanovenia § 1454 a nasl. návrhu českého OZ upravujú dohľad nad správou zvereneckého fondu, ktorý vykonáva zakladateľ, oprávnený, prípadne ďalšie osoby určené štatútom, a ak tak stanovuje zákon, iná osoba alebo skupina osôb alebo orgán verejnej moci.²²⁾ Ak v deň vzniku zvereneckého fondu oprávnený ešte neexistuje alebo ho nemožno určiť, vykonáva dohľad nad správou osoba vymenovaná zakladateľom alebo súdom.²³⁾ Súd môže na návrh zakladateľa, oprávneného alebo inej osoby, ktorá má na tom právny záujem, tiež uložiť správcovi povinnosť konať alebo zdržať sa určitého konania, odvolať správcu alebo vymenovať nového správcu a tiež určiť, že právny úkon, ktorým správca poškodzuje zverenecký fond alebo právo oprávneného, je neplatný, ibaže ide o právo nadobudnuté treťou osobou v dobrej viere.²⁴⁾

Súd môže na návrh osoby, ktorá má na tom právny záujem, rozhodnúť o zrušení zvereneckého fondu, pokiaľ je dosiahnutie účelu zvereneckého fondu nemožné alebo ťažko dosiahnuteľné, najmä v dôsledku okolností neznámych zakladateľovi alebo nepredvídateľných pre zakladateľa. Ak ide o zverenecký fond s verejnoprospešným účelom, môže súd rozhodnúť, že jeho pôvodný účel nahradí podobným účelom. Súd štatút upraví, ak je tým možné v zhode s pôvodným úmyslom zakladateľa účel zvereneckého fondu lepšie dosiahnuť alebo mu lepšie vyhovieť.²⁵⁾ Pred takýmto rozhodnutím si súd vyžiada stanovisko zakladateľa alebo jeho právneho nástupcu, zvereneckého správcu, oprávneného a toho, kto má právo vykonávať dohľad nad správou zvereneckého fondu, pokiaľ ni