Aby sme mohli zaujať stanovisko k otázke kumulácie úrokov z úveru a úrokov z omeškania, je potrebné sa podrobnejšie zaoberať aj úrokmi z omeškania.
Omeškanie
(
mora
) je samostatnou formou nesplnenia obligačnej povinnosti, t.j.
formou porušenia záväzkového vzťahu
. Túto samostatnosť podmieňuje podstata omeškania spočívajúca v tom, že došlo síce k nesplneniu záväzkovej povinnosti, ale zároveň sa predpokladá jej dodatočné splnenie. To podmieňuje aj oddelenosť právnej úpravy omeškania od iných foriem nesplnenia záväzku. Preto aj zákon výslovne ustanovuje
právo veriteľa trvať na riadnom plnení záväzku,
pokiaľ neupravuje pre jednotlivé druhy zmlúv niečo iné (
§ 366 OBZ). Dôležité je, že napriek zmene obsahu záväzku nezaniká povinnosť dlžníka poskytnúť plnenie, na ktoré sa zaviazal aj po vzniku omeškania.
Účel omeškania
všeobecne spočíva v tom, že núti tak dlžníka, ako aj veriteľa, aby záväzok bol splnený v čase splatnosti a spôsobom dohodnutým v zmluve. Tým inštitút omeškania prispieva k reálnemu splneniu záväzkov. Deje sa tak jednak prevenčnými účinkami právnej úprav omeškania, ako aj represívnym pôsobením sankcií postihujúcich omeškanie.
Nás v tejto súvislosti zaujíma
omeškanie dlžníka
(
mora debitoris
)
s plnením peňažného záväzku
(
§ 365 OBZ). Všeobecne platí, že dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia
alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Zákon osobitne upravuje, kedy sa dlžník dostane do omeškania splnením peňažného záväzku (
§ 365 ods. 2 a
3 OBZ). Dlžník, ktorý je v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania. Povinnosť platiť úroky z omeškania
vzniká priamo zo zákona
(
ex lege
), a to bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie (objektívna zodpovednosť). V prípade omeškania s plnením peňažného záväzku sa
mení obsah záväzku
v tom zmysle, že na strane dlžníka pribudne povinnosť popri peňažnom dlhu platiť aj úroky z omeškania. Na strane veriteľa pribudne oprávnenie požadovať od dlžníka popri plnení peňažného dlhu aj úroky z omeškania.
Pre naše ďalšie úvahy je dôležité objasniť podstatu a účel úrokov z omeškania a poukázaním na ich
charakteristické črty,
z ktorých potom môžeme spoľahlivo vyvodiť účel úrokov z omeškania.
a)
Charakteristickou črtou úrokov z omeškania je ich sankčný charakter
. Sú sankciou za porušenie zmluvnej povinnosti splniť dlh včas a riadne. V tom sa líšia od tzv. zmluvných úrokov (úroky z úveru, úroky z vkladov v peňažných ústavoch). Vzhľadom na to, že omeškanie je dôsledkom
porušenia zmluvnej povinnosti,
jeho podstatou je predovšetkým
zodpovednosť za omeškanie.
Úrok z omeškania je sankciou za to, že dlžník mešká so splnením peňažného záväzku, čoho dôsledkom je, že veriteľ nemôže disponovať so svojimi peňažnými prostriedkami, a dlžník ich zasa neoprávnene, bez súhlasu veriteľa, používa vo svoj prospech.
Obchodný zákonník túto zodpovednostnú, resp. sankčnú stránku omeškania zvýrazňuje aj tým, že omeškanie upravuje v časti Porušenie zmluvných povinností a jeho následky (
§ 365 až 372) spolu aj s náhradou škody. Na rozdiel od
Občianskeho zákonníka, ktorý omeškanie upravuje v časti Zmeny v obsahu záväzkov (
§ 517 až 523). Pravda, systematické zaradenie právnej úpravy v kódexe neprejudikuje sankčný charakter úrokov z omeškania. A preto ani nebudeme porovnávať predchádzajúce právne úpravy. Skôr ako miesto právnej úpravy úrokov z omeškania v kódexoch má význam chápanie podstaty a účelu úrokov z omeškania.
Predovšetkým sankčný charakter omeškania predurčuje samotná
podstata omeškania ako deliktného konania
osoby, ktorá sa v omeškaní ocitá, či už ide o dlžníka alebo veriteľa. Ako uvádza K. Eliáš "...
povaha omeškania ako právneho deliktu jednak vyvoláva zodpovednostné následky, jednak mení už existujúci záväzok v obsahu, ktorý modifikuje
".
2)
Napokon aj Š. Luby vo svojom diele Prevencia a zodpovednosť v občianskom práve kvalifikuje viackrát úroky z omeškania ako sankciu (sankčnú povinnosť). Robí tak v súvislosti s vymedzením pojmu sankcie, keď uvádza: "
Prevládajúce ponímanie sankcie je úplne správne: za sankciu prichodí pokladať povinnosť dať náhradu škody, náhradu nákladov,
úrokov z omeškania
atď
." (zvýraznené autorkou).
3)
Robí tak aj pri vymedzení vzťahu úrokov z omeškania a náhrady škody, keď opakovane zdôrazňuje, že "
Úroky z omeškania ... sú sankciou na spôsobenie takej poruchy (ujmy) záväzku, ktorá nie je škodou."
4)
Úroky z omeškania sú dôsledkom zodpovednosti za omeškanie, sú povinnosťou dať (zaplatiť) úroky z omeškania. Preto ide o sankčnú povinnosť, resp. o zodpovednostný nárok. Tu treba upozorniť, že často sa z označenia úrokov z omeškania ako "sankcie" vyvodzuje, že táto má výlučne funkciu represívnu - trestajúcu, odvolávajúc sa pritom na omeškanie ako protiprávne (deliktné) správanie, z čoho potom vyplýva odmietnutie chápania omeškania ako sankcie - trestu, čo nezodpovedá povahe súkromného práva. Takéto zjednodušovanie nie je správne. Sankcia v ponímaní zodpovednostnej povinnosti zabezpečuje dosiahnutie
reparácie, satisfakcie, represie, ale aj prevencie
. Na základe toho, ktorý z týchto cieľov v tejktorej sankcii prevažuje, označuje sa ako sankcia reparačná, represívna a pod.
Úroky z omeškania ako povinnosť sankčná kumuluje v sebe viacero funkcií. Sprostredkovane sú úroky z omeškania
spojené s reštitúciou
(úhradou) v súvislosti s ustanovením
§ 369b OBZ, v ktorého zmysle má veriteľ nárok na náhradu škody spôsobenej omeškaním so splnením peňažného záväzku, len ak táto škoda nie je krytá úrokmi z omeškania alebo paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (
§ 369c OBZ). Uvedené náklady majú výlučne reštitučný charakter. Úroky z omeškania majú bezpochyby tiež
preventívnu funkciu,
ako napokon každá sankcia v súkromnom práve. Pri úrokoch z omeškania je však prítomný v určitej miere aj
prvok represie
ako dôsledok toho, že ide o deliktné správanie.
Úroky z omeškania sú zákonným dôsledkom protiprávneho správania či už dlžníka alebo veriteľa, ktoré vyvolalo (je dôvodom) omeškanie, teda nesplnenie záväzku včas a riadne. Zakladajú sa na proti-právnom úkone a sú novou povinnosťou, ktorá má sankčný (zodpovednostný) charakter.
b)
Vzťah úrokov z omeškania
ako sankcie, ktorá nie je škodou,
k náhrade škody
určitým spôsobom tiež charakterizuje úroky z omeškania, a to preto, že nárok na náhradu škody je následkom omeškania. Ide o nárok, pri ktorom musia byť preukázaná nielen existencia omeškania, ale aj požadované predpoklady vzniku škody. Tento vzťah je charakterizovaný najmä nasledujúcimi skutočnosťami.
Predovšetkým
povinnosť platiť úroky z omeškania nie je podmienená vznikom škody
na strane veriteľa. Úroky z omeškania dopadnú na dlžníka aj v prípade, že veriteľ v dôsledku omeškania žiadnu škodu neutrpel. Ak však dlžník, ktorý je v omeškaní, spôsobil tým veriteľovi škodu, nesie za ňu zodpovednosť.
Uplatnenie nároku na náhradu škody aj popri nároku na úroky z omeškania zákon nevylučuje. Veriteľ má však
právo na náhradu tejto škody s určitým obmedzením
(
§ 369b OBZ,
§ 519 OZ). Obmedzenie spočíva v tom, že veriteľ m