Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Ústavný status predsedu vlády

GIBA, M. Ústavný status predsedu vlády. Právny obzor, 106, 2023, č. 1, s. 3 – 11.

https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2023.1.01

The constitutional status of the Prime Minister. In this article, the author deals with the question of whether, in terms of the Constitution of the Slovak Republic, the Prime Minister should be considered as a member of the Government. The question may seem strange or unnecessary at first glance. However, the need for its thorough and correct analysis has emerged from an opinion presented in the theory, according to which, where the Constitution speaks of members of the Government, it means all its members except for the Prime Minister. This opinion has been repeatedly presented by Radoslav Procházka.  This article is a response to the stated opinion, which the author considers legally untenable. Based on the analysis of the constitutional position of the Prime Minister, the author demonstrates in detail why, in Slovakia, the Prime Minister has the status of a member of the Government and is to be considered as such. In the paper, the author also explains some essential connotations of the constitutional position of the Prime Minister.

Key words: government, prime minister, member of the government, constitution

 

Úvod
Je alebo nie je predseda vlády Slovenskej republiky členom vlády?
Na prvé počutie sa táto otázka môže javiť zbytočná a možno až čudná. Ani autor tohto článku by si pred pár rokmi nebol pomyslel, že sa ňou raz bude vážne a podrobne zaoberať vo vedeckej diskusii. Objavil sa však na to impulz: tvrdenie Radoslava Procházku, že v podmienkach Slovenska predseda vlády nemá status člena vlády. Tento názor publikoval v knihe
Kráľ otec
1)
a nedávno ho ako kritiku konkrétneho prípadu z aplikačnej praxe prezentoval i v dennej tlači: "
Je celkom zrejmé, že keď ústava hovorí o členoch vlády, má tým na mysli všetkých jej členov okrem predsedu. Tomu ústava na všetkých možných a relevantných miestach venuje osobitnú úpravu a obzvlášť to platí pri úprave procesov, v ktorých vzniká, mení sa alebo zaniká vláda v konkrétnom zložení. Inak povedané, tam, kde ústava hovorí o členoch vlády, má tým na mysli ktoréhokoľvek jej člena okrem premiéra, toho postavenie totiž ústava vždy upravuje osobitne.
"
2)
Tento názor zákonite vedie jeho autora záveru, že prezident koná protiústavne, keď po prijatí demisie ministra dočasne (v režime čl. 116 ods. 7 Ústavy) do vymenovania nového ministra poverí výkonom jeho agendy predsedu vlády. Podľa R. Procházku "
jediný, koho by po prijatí demisie člena vlády prezident nemal poveriť spravovaním príslušného rezortu, je práve predseda vlády
"
3)
. Najnovšie takto R. Procházka spochybnil dočasné poverenie predsedu vlády Eduarda Hegera riadením rezortu školstva, ku ktorému došlo v septembri 2022 po prijatí demisie ministra školstva Branislava Gröhlinga prezidentkou.
S uvedeným názorom R. Procházku nemožno súhlasiť, a je na to dostatok pádnych a sotva vyvrátiteľných argumentov. V právnej vede (a vo vede všeobecne) je, prirodzene, dovolené polemizovať o všetkom a formulovať aj názory a hypotézy, ktoré budú následne silou argumentu vyvrátené. Vo verejnom diskurze však môže byť kontraproduktívne, ak sa bez (aspoň ako-tak) relevantných dôvodov navodzuje dojem protiústavného postupu tam, kde žiadny problém s ústavnosťou nie je a nemôže byť.
V najnovšom Komentári k Ústave, ktorý vyšiel 1. septembra 2022, som názoru R. Procházku o tom, že predseda vlády nie je členom vlády, venoval iba stručnú nesúhlasnú poznámku.
4)
Otázka ústavného statusu predsedu vlády má však význam z pohľadu ústavnoprávnej vedy aj aplikačnej praxe. V septembri 2022 sa otvorila vo verejnom priestore a má nepochybne potenciál sa opakovane vracať. Preto považujem za užitočné rozpracovať ju hlbšie s využitím podrobných ústavnoprávnych argumentov.
5)
Prostredníctvom nich chcem preukázať, že predseda vlády je Ústavou Slovenskej republiky považovaný za člena vlády, a preto je ústavne prípustné podľa čl. 116 ods. 7 Ústavy poveriť ho dočasne výkonom agendy člena vlády, ktorého funkcia vo vláde skončila predčasne.
6)
Svoju argumentáciu rozdelím na tri časti, v rámci ktorých sa postupne zameriam na jazykový výklad (1.), systematický výklad (2.) a niekoľko súvislostí, ktoré vyplývajú z povahy veci (3.).
1. Jazykový výklad
Výklad prostredníctvom jazykového znenia textu nemusí a nemôže v ústavnom práve vždy stačiť,
7)
no zároveň je nepochybne tým, na čo sa treba vždy pozerať v prvom kroku.
8)
Prvá rovina problému teda je, či Ústava vo svojom texte poskytuje odpoveď na otázku, či predsedu vlády treba alebo netreba považovať za člena vlády. Za týmto účelom sa je nutné zamerať najmä na jej čl. 109 ods. 1, čl. 102 ods. 1 písm. g) a na čl. 111.
Článok 109 ods. 1 Ústavyznie: "
Vláda sa skladá z predsedu, podpredsedov a ministrov.
" Už samo osebe je ťažko predstaviteľné, že by sa akýkoľvek kolektívny orgán mohol "skladať" aj z ľudí, ktorí nie sú jeho členmi. V tomto ustanovení je taxatívnym spôsobom vymedzené, kto tvorí vládu. Jeho jazykové znenie predpokladá okrem predsedu vlády existenciu aspoň dvoch podpredsedov a ministrov. Podpredseda vlády môže byť zároveň poverený riadením ministerstva, rovnako tak byť nemusí. Počet členov vlády nie je nikde presne stanovený. Implicitne ho možno vyvodiť z kompetenčného zákona, ktorý k dnešnému dňu upravuje existenciu štrnástich ministerstiev a jedného podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo. Spolu s predsedom teda vychádza počet členov vlády na šestnásť. Z toho však nevyplýva, že pri súčasnej právnej úprave musí byť členov vlády nutne šestnásť. Ústava totiž nijako nelimituje počet členov vlády bez
portefeuille
, ktorí môžu byť v pozícii podpredsedu vlády alebo ministra. Fakt, že kompetenčný zákon v § 1aaa hovorí o existencii jedného takéhoto podpredsedu, nemôže brániť aplikácii návrhového oprávnenia predsedu vlády a menovacej právomoci prezidenta vo vzťahu k členom vlády, ktoré im garantuje čl. 111 Ústavy (používanie jednotného čísla v legislatívnych textov navyše vyplýva z legislatívnych pravidiel tvorby právnych predpisov).
9)
Článok 102 ods. 1 písm. g) Ústavyuvádza, že prezident "
vymenúva a odvoláva predsedu a ostatných členov vlády
". Obdobne v čl. 111 Ústavy je stanovené, že na návrh predsedu vlády prezident vymenuje a odvolá
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Právny obzor 1/2023

1/2023
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Právny obzor

Staršie ročníky

Rubriky

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov