Ústavný súd a Zmluva o ústave pre Európu: Niekoľko poznámok k argumentácii ústavného súdu

V tomto príspevku by som rád načrtol niekoľko poznámok k nálezu¹⁾ Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") vo vzťahu k Zmluve o Ústave pre Európu (ďalej len "ústavná zmluva").²⁾ Tento príspevok nemá ambíciu komplexne analyzovať uvedený nález a všetky jeho implikácie pre interpretáciu príslušných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "ústava")³⁾ a formulovaní vzťahu medzi ústavným právom Slovenskej republiky a európskym právom. Rád by som však upozornil na niektoré argumentačné línie v odôvodnení nálezu, ktoré, podľa môjho názoru, môžu v budúcnosti spôsobovať interpretačné problémy.

Na úvod možno konštatovať, že nález sa nie vlastnou vinou "narodil ako obsolétny". Ústavnú zmluvu v roku 2005 v referendách odmietli fran cúzski a holandskí voliči a európski lídri pripravili "náhradnú" Lisabonskú zmluvu,⁴⁾ ktorá v čase vyhlásenia nálezu už bola ratifikovaná niektorými členskými štátmi.⁵⁾ Ústavný súd síce rozhodol, že schválenie ústavnej zmluvy si nevyžadovalo obligatórne , nakoľko projekt ústavnej zmluvy však možno označiť za "mŕtvy", praktický význam nálezu nie je kľúčový. Práve táto skutočnosť mohla byť dôvodom, prečo nález vyvolal pomerne malú diskusiu medzi odbornou verejnosťou.⁶⁾

Napriek tomu považujem za dôležité o tomto náleze písať. Ako uviedol samotný ústavný súd,

Zároveň ide o prvý nález ústavného súdu týkajúci sa priamo základných zmlúv Európskej únie (ďalej len "EÚ"), resp. Európskych spoločenstiev (ďalej len "ES"), pričom rozhodnutia súdov členských štátov k zmenám a revíziám základných zmlúv často tvoria míľniky pre ústavné doktríny daných členských štátov vo vzťahu k európskemu právu.⁷⁾ Domnievam sa preto, že tézy nastolené v náleze budú dlhodobo rezonovať v slovenskej ústavnej doktríne a jurisprudencii, a preto považujem nález bez ohľadu na neúspech projektu ústavnej zmluvy za dôležitý a za hodný komentovania.

Konanie pred ústavným súdom iniciovala (podobne ako v obdobných kauzách v iných členských štátoch) skupina fyzických osôb z prostredia politických odporcov ústavnej zmluvy (Konzervatívny inštitút, Občianska konzervatívna strana). Ústavnou sťažnosťou⁸⁾ v zmysle čl. 127 ústavy namietali porušenie svojich práv podľa čl. 30 ods. 1 ústavy (právo účasti na správe vecí verejných) v spojení s čl. 7 ods. 1, čl. 93 ods. 1 a čl. 2 ods. 1 ústavy. Porušovateľom mala byť Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len "národná rada"), ktorá s ústavnou zmluvou vyslovila súhlas a rozhodla, že ústavná zmluva je medzinárodnou zmluvou v zmysle čl. 7 ods. 2 v spojení s čl. 7 ods. 5 ústavy.⁹⁾ Sťažovatelia argumentovali, že prijatím ústavnej zmluvy dochádza k vstupu Slovenskej republiky do štátneho zväzku, čo v zmysle čl. 7 ods. 1 ústavy musí byť vykonané ústavným zákonom potvrdeným referendom. Tézu o tom, že ústavná zmluva konštituuje EÚ ako štátny zväzok, podporili viacerými argumentmi ako sú znaky charakteristické pre štátne útvary obsiahnuté v ústavnej zmluve (územie, obyvateľstvo a jurisdikcia). Sťažovatelia ďalej vyzdvihli priznanie právnej subjektivity EÚ, explicitnú úpravu prednosti európskeho práva pred vnútroštátnym, rozšírenie okruhu právomocí EÚ a okruhu oblastí, v ktorých sa rozhoduje väčšinovým hlasovaním, doložku flexibility, zahrnutie Charty základných práv únie do európskej ústavy, atď.

Keďže, podľa názoru sťažovateľov, bola naplnené hypotéza čl. 7 ods. 1 ústavy (vstup do štátneho zväzku) a nebolo uskutočnené obligatórne , bolo porušené ich právo na účasť na správe vecí verejných.

Sťažovatelia okrem toho vyzvali ústavný súd, aby formuloval svoj postoj k prehlbovaniu európskej integrácie. V sťažnosti uviedli, že ak by niekto chcel spochybniť, že EÚ sa na základe ústavnej zmluvy mení na štátny zväzok

Z dôvodu záujmu na tom, aby bol postup národnej rady a prezidenta pri ratifikácii zbavený akejkoľvek pochybnosti o tom, či je v súlade s ústavou, sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd v zmysle § 52 ods. 2 zákona o ústavnom súde¹⁰⁾ dočasne odložil vykonateľnosť predmetného uznesenia národnej rady a uložil prezidentovi, aby sa do rozhodnutia vo veci samej zdržal ratifikácie ústavnej zmluvy.

Ústavný súd v tomto bode sťažovateľom vyhovel a uznesením,¹¹⁾ ktorým zároveň sťažnosť prijal na ďalšie konanie, predbežne odložil vykonateľnos