Uzatvorená obchodná spoločnosť

JANÁČ, V.: Uzatvorená obchodná spoločnosť. Právny obzor, 102, 2019, č. 5, s. 411 – 423.

Close corporation. The paper deals with the concept of close corporation. Close corporation does not represent any specific type of corporation in Slovak commercial law. It represents a concept that essentially refers to a corporation, but at the same time it shows certain elements, which are more typical for a partnership. A closed corporation is always a privately held company with a high concentrated ownership structure and is not listed on a stock exchange. This fact then determines the setting of internal relations of corporate governance in a close company. In this paper we primarily focus on the characterictic features of a close company.

Key words: close corporation, corporation, listed company, limited transferability

1. Úvod

V úvode príspevku by sme odbornej verejnosti radi predstavili koncept tzv. uzatvore­nej obchodnej spoločnosti ¹ (v zahraničnej literatúre sa najčastejšie stretávame s jej ozna­čením ako close corporation alebo closely-held corporation“). Pre zjednodušené ozna­čenie budeme ďalej v texte príspevku používať pre uzatvorenú obchodnú spoločnosť len skrátený pojem „uzatvorená spoločnosť“.

Uzatvorenej spoločnosti ako samostatnému predmetu skúmania nebola dosiaľ v do­mácej spisbe venovaná systematickejšia pozornosť. Ak sa aj s pojmom uzatvorená spo­ločnosť pracuje, používa sa skôr len na zjednodušené označenie spoločnosti, v ktorej voľ­ná dispozícia s účasťou býva obmedzená. Nepristupuje sa však k systematickému chápa­niu uzatvorenej spoločnosti ako relatívne samostatného a osobitého konceptu fungovania v rámci obchodných spoločností, a to naprieč ich jednotlivými právnymi formami.

Uzatvorené spoločnosti sú veľmi rozšíreným nástrojom na realizáciu podnikateľ­ských zámerov a snáh spoločníkov pri dosahovaní zisku. Medzi uzatvorené spoločnosti možno zaradiť celý rad podnikateľských subjektov – počnúc rodinnými podnikmi cez začínajúce startupové spoločnosti až po joint-venture spoločnosti, ktorých spoločníkmi môžu byť napríklad nadnárodné korporácie. V domácich podmienkach tvoria azda naj­rozšírenejšiu skupinu uzatvorených spoločností jednosoobové spoločnosti s ručením ob­medzeným.

Uzatvorená spoločnosť je obchodnou spoločnosťou. Obchodné spoločnosti (jednot­livé právne formy) vymedzuje Obchodný zákonník v § 56². V rámci uvedeného katalógu právnych foriem obchodných spoločností rozlišuje právna teória skupinu tzv. osobných³ spoločností a skupinu kapitálových spoločností. Medzi kapitálové spoločnosti radíme spoločnosť s ručením obmedzeným (s. r. o.), akciovú spoločnosť (a. s.) a jednoduchú spoločnosť na akcie (j. s. a.).⁴ Uzatvorená spoločnosť zásadne spadá do podmnožiny kapitálových spoločností. Napriek subsumovaniu uzatvorenej spoločnosti pod kategóriu kapitálová spoločnosť nie všetky tradičné znaky korporácie platia pre uzatvorenú spo­ločnosť rovnako.

V právnom poriadku uzatvorené spoločnosti nepredstavujú žiadnu novú, či osobitnú právnu formu obchodnej spoločnosti. Uzatvorenú spoločnosť nemožno zamieňať ani spájať s konkrétnou právnou formou niektorej obchodnej spoločnosti.⁵ Neexistuje ani žiadna univerzálna definícia uzatvorenej spoločnosti. Je preto oveľa jednoduchšie uza­tvorenú spoločnosť vymedzovať len s využitím popisu jej definičných znakov.

Poznanie týchto definičných znakov nám však umožňuje spoľahlivé odlíšenie uza­tvorenej spoločnosti – či už od kapitálovej spoločnosti samotnej, resp. od nekótovaných súkromných spoločností s rozptýlenou vlastníckou štruktúrou, alebo od tzv. otvorených spoločností, ako aj od spoločností kótovaných na burze cenných papierov⁶.

2. Uzatvorená obchodná spoločnosť

Odborná literatúra uvádza niekoľko znakov, akými sa vyznačuje korporácia:

1) samostatná právna subjektivita spoločnosti, ktorá je odlišná od právnej subjekti­vity jej zakladateľov/spoločníkov;

2) zodpovednosť spoločníkov voči veriteľom za záväzky spoločnosti je obmedzená,resp. úplne vylúčená. Spoločník spoločnosti je pred rizikom podnikateľského ne­úspechu a uplatňovaním nárokov veriteľov spoločnosti zásadne chránený tzv.korporačným štítom.⁷ Spoločník tak za záväzky spoločnosti osobne neručí vôbec  (prípady j. s. a.; a. s.), alebo ručí len obmedzene, a to do výšky nesplateného vkla­du do základného imania (prípad s. r. o.);

3) účasť spoločníka na spoločnosti je voľne prevoditeľná. Voľná prevoditeľnosť účasti je znakom, ktorý typicky odlišuje kapitálovú spoločnosť od osobných spo­ločností, ako aj od iných druhov právnických osôb (nadácia, občianske združeniea pod.) Účasť v kapitálovej spoločnosti nie je, na rozdiel od osobnej spoločnosti, viazaná na osobu spoločníka. Kým spoločnosti to umožňuje aj naďalej vykonávať podnikateľskú činnosť (zánik účasti spoločníka nemá vplyv na existenciu spoloč­nosti ako právnickej osoby)⁸, spoločníkovi to prináša zvýšenú likviditu jeho kapi­tálovej investície, čo mu umožňuje lepšie diverzifikovať riziko investovania.⁹

Azda najjednoduchším príkladom v tomto prípade môže byť príklad spoločnosti s ru­čením obmedzeným. Smrť spoločníka nie je v prípade s. r. o. sama osebe dôvodom na zrušenie spoločnosti. Nič však nebráni tomu, aby spoločenská zmluva v súlade s § 151 písm. b) OBZ určila, že smrť spoločníka je jedným z dôvodov, pre ktorý sa spoločnosť zrušuje, alebo aby smrť spoločníka označila za dôvod, na ktorého základe sa spoločníci (prípadne aj konatelia) môžu na súde domáhať zrušenia spoločnosti v zmysle § 152 OBZ.¹⁰

Voľnú prevoditeľnosť si však netreba zamieňať s voľnou predajnosťou účasti. Kým voľnú prevoditeľnosť účasti vnímame ako neexistenciu korporačných či zmluvných ba­riér pri nakladaní spoločníka s účasťou; voľná predajnosť už predpokladá aj existenciu istej miery dopytu po takomto druhu aktíva; tá však býva v prípade uzatvorených spoloč­ností nízka¹¹;

4) vlastný majetok spoločnosti vytvorený vkladmi zakladateľov, ktorí je oddelený od ich vlastného majetku. S kapitálovou spoločnosťou sa tradične spája povin­nosť vytvárať základné imanie, ktoré je tvorené vkladmi zakladateľov. Poskytnu­tie vkladu (vstupného kapitálu, investície) je podmienkou vzniku účasti v spoloč­nosti.¹² Veľkosť poskytnutého kapitálu je mernou veličinou a zohráva úlohu pri určení miery účasti spoločníka na spoločnosti (na rozdiel od osobných spoločnos­tí, kde sa pri rozhodovaní počítajú hlasy podľa hláv a nie podľa veľkosti kapitálu, ktorý daný spoločník do spoločnosti vniesol);

5) v korporácií sa vytvára pevná organizačná štruktúra, ktorá sa prejavuje obligatór­nym vznikom a existenciou orgánov spoločnosti.¹³ Súčasťou tejto štruktúry je aj profesionálny a spoločníkmi volený manažment, ktorý je od spoločníkov oddelený a zabezpečuje im správu „vlastníctva“, pričom v rámci výkonu funkcie štatutára je povinný tento manažment postupovať s odbornou starostlivosťou a v procese prijí­mania rozhodnutí brať do úvahy nielen záujmy niektorých spoločníkov (majorit­ných), ale tiež záujmy spoločnosti a aj ostatných spoločníkov. Priama osobná účasť spoločníka na správe a riadení je tak v prípade korporácie až druhoradá, prípadne úplne irelevantná. Táto úloha je zverená do rúk profesionálneho manažmentu.

Nie všetky uvedené znaky korporácie však možno v plnej miere aplikovať aj na uzatvorené spoločnosti. Dôvodom je skutočnosť, že uzatvorené spoločnosti vykazujú zároveň aj niektoré prvky, ktoré sú typické pre osobné spoločnosti (predovšetkým sa jedná o osobnú angažovanosť spoločníkov na obchodnom vedení spoločnosti, užšia pre­viazanosť osoby spoločníka so spoločnosťou, v porovnaní s jeho kapitálovou účasťou, ako aj rôzne obmedzenie voľnej dispozície s účasťou).

Konkrétne prejavy týchto osobových prvkov sú dôsledkom faktu, že oddelenie „vlastníctva“ spoločníkov od správy a riadenia spoločnosti zabezpečovaného profesio­nálnym manažmentom nebýva štandardom v uzatvorených spoločnostiach. Naopak, spoločníci sa medzi sebou veľmi dobre poznajú, často medzi nimi existujú interakcie a veľmi úzke sociálne väzby (či už rodinné alebo priateľské). Rozhodovanie o zásad­ných otázkach fungovania spoločnosti býva v prípade týchto spoločností založené skôr na báze spoločného konsenzu spoločníkov, ako na základe diktátu majority.¹⁴ Účasť spo­ločníka v spoločnosti nebýva neosobná, a preto ju nemožno vnímať len ako čistú kapitá­lovú účasť (investíciu), ktorou sa spoločník podieľa na podnikateľskom úspechu, či ne­úspechu spoločnosti.¹⁵ Na jednej strane uvedené vedie k redukcii tzv. agency cost nákla­dov na kontrolu a dohľad nad manažmentom,¹⁶ na strane druhej je to práve potenciálny zdroj konfliktných situácií medzi spoločníkmi, keďže existencia úzkych personálnych vzťahov komplikuje dodržiavanie potrebnej miery profesného odstupu pri riadení spo­ločnosti. Nie je preto ničím nezvyčajným, ak konflikty spoločníkov, ktorí sú v rodinnom zväzku, vyústia do sporov, ktoré dokážu byť rovnako trpké ako rozvod veľmi silno roz­hádaných manželov.¹⁷ A následne vedú aj k zániku spoločnosti samotnej. Riziko vzniku konfliktu medzi spoločníkmi býva imanentnou súčasťou každej obchodnej spoločnosti. Rozdiel však spočíva v tom, že v podmienkach uzatvorenej spoločnosti takýto konflikt nedopadá len na korporačné alebo zmluvné vzťahy medzi spoločníkmi, ale zároveň do­padá aj na sociálne väzby a medziľudské vzťahy u tejto skupiny osôb.

3. Definičné znaky uzatvorenej spoločnosti

Ako sme už v príspevku uviedli, žiadnu univerzálnu definíciu uzatvorenej spoločnos­ti nenájdem