Vybrané aspekty uplatňovania nárokov z kolízie doménových mien s právami na označenie

Príspevok vznikol v rámci projektu APVV-15- 0456 Dlhodobé a recentné tendencie vývoja pozitívneho práva vo vybraných odvetviach právneho poriadku.

ZLOCHA, Ľ.: Vybrané aspekty uplatňovania nárokov z kolízie doménových mien s právami na označenie. Právny obzor, 102, 2019, č. 6, s. 524 - 534.

Selected aspects of enforcing claims from a collision of domain names with the rights to designation. The massive extension of the use of the Internet at the end of the 20th century and at the beginning of the 21th century inevitably led the entrepreneurs to use it for the presentation and performance of their business activities. One of the Internet instruments serving for this purpose are websites, which the user can trace by entering a specific domain name. Each domain name is unique and fulfils many functions. The economic attractiveness and the economic value of domains are the main reasons why we encounter a whole variety of different unlawful procedures and practices relating to domains. The author analyses the legal nature of domains, a collision of domains with the rights to designation and resulting liability relations.

Key words: Domain name, Registration, Liability, Internet, Unfair competition

1. Úvod

            V súvislosti s uplatňovaním nárokov poškodených subjektov v dôsledku protiprávnej (neoprávnenej) registrácie alebo užívania domén, narážame v aplikačnej praxi na určité špecifiká, pričom práve niektoré z nich si bližšie rozoberieme v tomto príspevku. V prípade doménových sporov je pre žalobcu významná efektívna, rýchla a predvídateľná ochrana jeho práv a právom chránených záujmov. K týmto atribútom nepochybne prispelo zavedenie možnosti alternatívneho riešenia sporov o domény TLD.sk, keď od 1. septembra 2017 nadobudli účinnosť Pravidlá alternatívneho riešenia súdnych sporov (ADR) pre vrcholnú národnú doménu TLD.sk. Riešenie sporu podľa Pravidiel ADR nie je prekážkou brániacou ktorejkoľvek strane obrátiť sa s príslušným návrhom týkajúcim sa domény na príslušný súd, a to kedykoľvek pred začiatkom, v priebehu alebo po skončení takéhoto riešenia sporu.

            Predmetom doménových sporov sú najmä prípady porušovania práv iných subjektov prostredníctvom registrácie alebo užívania domény a prípady, ktoré sa týkajú práva na označenie domény. Absencia univerzálnej legálnej definície pojmu doména v rámci právnych poriadkov mnohých štátov so sebou neprináša také praktické ťažkosti ako skutočnosť, že do dnešného dňa nie je explicitne zadefinovaná právna povaha domény a držitelia domény nemajú jednoznačne vymedzený právny vzťah k doméne. Tieto nejasnosti vedú k elementárnym otázkam koho a ako žalovať, ako správne argumentovať a dokazovať rozhodné skutočnosti, prípadne ako vymedziť samotný petit žaloby.

2. Stručne k registrácii domén

            Ak by sme chceli čo najjednoduchším spôsobom definovať doménové meno, mohli by sme ho charakterizovať ako slovný prepis internetovej adresy. Zadanie samotného doménového mena v sieti World Wide Web alebo web alebo www (angl. = celosvetová sieť) vedie k vyhľadaniu štandardného súboru dát určených na sprístupnenie iným užívateľom siete. Z technického pohľadu má doménové meno hlavnú funkciu v tom, že nahrádza zložitý číselný kód priradený každému počítaču pripojenému k internetu. Tento číselný kód sa volá IP adresa. Nakoľko pre obyčajných užívateľov internetu by bolo veľmi komplikované zapamätať si (resp. zaznamenávať si) číselné IP adresy,¹ existuje systém, ktorý konvertuje slovné doménové mená na číselné IP adresy a opačne. Tento prevodný systém sa nazýva DNs (domain name system - systém doménových mien).

            V celosvetovej internetovej sieti World Wide Web (www) je prístup počítačov organizovaný prostredníctvom vzostupných domén.² Hierarchická štruktúra domén rôznych úrovní sa oddeľuje bodkami, pričom posledná časť je doménou najvyššej úrovne - Top Level Domain (TLD).³ Prípady konfliktov domén s právami na označenie sa prirodzene týkajú len domén druhej a tretej úrovne, prípadne ďalších, pretože domény najvyššej úrovne (TLD)⁴ v zásade nemajú rozlišovaciu spôsobilosť.⁵

            Domény sú predmetom samoregulačných mechanizmov, t. j. riadia sa právnou úpravou sui generis, ktorá je podstatne väčšmi zjednotená technicky ako právne. Základné črty hmotnoprávnej úpravy domén sú zastrešované jediným samosprávnym a súkromno-právnym subjektom Internet Corporation for Assigned Names and Numbers (ICANN)⁶ a ním poverenými subjektmi.⁷ Poskytovateľom služieb v oblasti domén je v Slovenskej republike spoločnosť SK-NIC, a. s., ktorá je výhradne poverená zo strany ICANN správou národnej internetovej domény TLD.sk.⁸

            Spoločnosť SK-NIC, a. s., zároveň vydáva pravidlá poskytovania menného priestoru v internetovej doméne .sk, ktoré upravujú postup registrácie domén (ďalej len pravidlá SK-NIC).⁹ Účelom pravidiel SK-NIC je určiť zásady poskytovania menného priestoru domén druhej úrovne v internetovej doméne SK držiteľom domén a stanovenie práv a povinností užívateľa, držiteľa domény, registrátora a SK-NIC, pri poskytovaní, správe a užívaní doménového priestoru.

            Pravidlá registrácie domén však nie sú formálnym prameňom vnútroštátneho práva, t. j. nejde o právne normy, ale len tzv. soft law, ktoré nie je právne záväzné a štátom vynútiteľné. Štátne orgány sú z registračného procesu vylúčené, pretože problematika registrácie domén spadá do oblasti súkromného práva.¹⁰ Pri registrácii domény národná registračná autorita SK-NIC obmedzuje svoj prieskum len na to, či neexistuje doména rovnakého znenia. Na prípadný konflikt registrovanej domény s inými právami na označenie, ktoré sú zhodné alebo zameniteľné s doménou, v procese registrácie SK-NIC neprihliada. SK-NIC nepreberá žiadnu zodpovednosť za užívanie konkrétnej domény a predovšetkým za užívanie v rozpore s pravidlami stanovenými na užívanie ochranných známok, obchodných mien a ostatných predmetov duševného vlastníctva.¹¹ Takáto úprava pravidiel registrácie nie je ničím výnimočná a aj v zahraničí sa skúmanie kolízie doménových mien s právami na označenie v prevažnej väčšine krajín nevykonáva vopred pred registráciou domény, ale až na podnet subjektu, ktorý sa cíti byť ukrátený na svojich právach registráciou domény. Prípadné predbežné skúmanie kolízie doménového mena s právami na označenie by bolo administratívne a časovo veľmi náročné, ak nie vôbec nemožné.

3. Právna povaha domény

            Slovenská legislatíva pojem doména žiadnym špecifickým spôsobom nedefinuje. Nepriamo je pojem doména definovaný v zákone č. 22/2004 Z.z. o elektronickom obchode v súvislosti s vymedzením pojmu komerčná komunikácia. V zmysle § 2 písm. d) bod 1 sa doménou na účely citovaného zákona rozumie „symbolická adresa v elektronickej komunikačnej sieti“.

            Väčšina doktrinálnych analýz sa sústreďuje na posúdenie otázky, či je možné doménu zaradiť medzi veci, práva, iné majetkové hodnoty alebo nehmotné statky. Tieto úvahy súvisia so snahou zaradiť doménu do kontextu § 118 OZ, ktorý vymedzuje predmet občianskoprávnych vzťahov.¹² Odborná verejnosť v názorovej väčšine odmieta považovať doménu za vec v právnom zmysle slova,¹³ a to predovšetkým s ohľadom na absenciu hmotnej existencie domény.¹⁴ P. Mališ uvádza, že: „Chápanie domény ako veci je založené na značne extenzívnom výklade pojmu vec, a nemá oporu v platnej právnej úprave ani vo výkladovej praxi.“¹⁵ Podobne sa vo svojom článku o právnej povahe domény vyjadruje aj D. sehnálek.¹⁶ Najvyšší súd ČR uviedol, že: „...právo na doménu nie je vlastníckym právom, pretože nejde o vec v právnom zmysle, ale ide o zmluvne získané právo súkromnoprávneho charakteru.“¹⁷ Hoci ide o kľúčové rozhodnutie vo vzťahu k povahe domény v Českej republike, odbornou verejnosťou býva v súčasnosti kritizované a niektorí ho označujú za celkom chybné. Tŕňom v oku niektorých kritikov nie je ani samotný fakt, že súd nepovažuje doménu za vec, ale to, že súd neuznal existenciu vlastníckeho práva k doméne.¹⁸ Ekonomickú hodnotu domén pre jej držiteľa konštatoval vo svojej rozhodovacej praxi aj Európsky súd pre ľudské práva, pričom zdôraznil, že doménu je potrebné považovať za druh majetkového práva, ktoré musí byť chránené článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Rozsudok EsĽ