Vybrané otázky autorského práva v oblasti hudobnej tvorby (II. časť)

ADAMOV, N.: Vybrané otázky autorského práva v oblasti hudobnej tvorby (II. časť). Právne aspekty zásahov výkonného umelca do autorského diela z hľadiska slovenskej a českej právnej úpravy. Právny obzor, 92, 2009, č. 5, s. 427 - 436.

S interpretáciou autorského diela dochádza nielen k použitiu diela, ale nezriedka sa jeho interpretácia spája aj so zásahmi do diela. Preto je potrebné rozlíšiť použitie diela ako najširší pojem, zásah do diela ako užší pojem a spracovanie diela ako pojem najužší. V rámci spracovania autorského diela má osobitné postavenie spracovanie prostredníctvom paródie.

Výkonný umelec je subjektom, ktorý má vo vzťahu k interpretovanému dielu celkom osobitné postavenie - nie je len osobou uvádzajúcou auditívne, resp. audiovizuáne dielo "do života", ale disponuje možnosťou takého zásahu do interpretovaného diela, ktorý zakladá samostatné autorské právo interpreta. Nasledujúci text pojednáva o tom, aké právne súvzťažnosti môže mať interpretačný výkon k interpretovanému dielu.

Predstavme si, že existujúce hudobné dielo by bolo improvizačnými zásahmi interpreta (napr. priamo na koncertnom vystúpení) zásadným spôsobom zmenené. Teoreticky by improvizované zásahy mohli predstavovať rovnaký alebo aj väčší objem materiálu ako pôvodná skladba. V takomto prípade je riešenie otázky vzniku spoluautorstva jednoduché - spoluautorstvo by v tomto prípade neprichádzalo do úvahy, pretože podľa § 8 slovenského autorského zákona 618/2003 Z.z. (ďalej označený ako SAZ) sa za dielo spoluautorov považuje také dielo, ktoré Česká právna úprava formuluje časový horizont možnosti vzniku spoluautorstva trochu inak. V § 8 ods. 1 zákona 121/2000 Sb. (ďalej označený ako ČAZ) je predpokladom spoluautorstva Zaujímavá je v tejto súvislosti dôvodová správa k českému autorskému zákonu, ktorá vo vzťahu k § 8 ČAZ uvádza, že Dodatočná tvorivá činnosť vo vzťahu k dielu už napĺňa znaky spracovania, alebo vedie k vzniku dodatku, ktorý má povahu samostatného autorského diela a môže byť s pôvodným dielom len mechanicky spojený".¹⁾ Dôvodová správa k ČAZ teda ponúka dva argumenty, o ktoré sa budeme opierať v ďalšom texte. Po prvé, že činnosť spoluautorov nemusí byť súčasná a po druhé, že spoluautorstvo môže vzniknúť len pred ukončením diela.

Ako sme už vyššie uviedli, nie je možné, aby spoluautorstvo inej osoby vzniklo počas života autora nezávisle od jeho vôle. Podobný výklad treba teda použiť aj v situácii, ak autor hudobného diela priamo predpísal niektoré úseky skladby ako improvizované. Máme tu teda dielo, na ktoré môžeme hľadieť ako na , hoci v skutočnosti skladateľ dáva interpretovi istú voľnosť. V takomto prípade by bolo správne vychádzať aj z domnienky, že dielo je v zásade dokončené a že improvizované úseky korešpondujú s vôľou autora dosiahnuť zámernú variabilitu, resp. jedinečnosť jednotlivých predvedení, a teda vznik spoluautorstva v tomto prípade nie je možný.

Odlišné právne riešenie by však mohla mať situácia, ak by (napríklad z dôvodu smrti autora) hudobné dielo zostalo zjavne nedokončené, ako nedokončené by ho naštudoval interpret a zmysluplnosť predvedenia by bola dosiahnutá improvizačným dotvorením. V takomto prípade by spoluautorsvo malo vzniknúť, pretože by bola splnená podmienka autorského vkladu pred dokončením diela a navyše, vôľa autora vytvoriť spoločné dielo s iným autorom je irelevantná, pretože takýto prejav vôle patrí do katalógu osobnostných práva autora a tie smrťou zanikajú. Na druhej strane tak SAZ (v § 17 ods. 3), ako aj ČAZ (v § 11 ods. 5) zhodne uvádzajú, že Ak by sme toto ustanovenie vykladali extenzívne, mohli by sme dospieť k názoru, že po smrti autora nie je už možný ani vznik spoluautorstva, čo by malo istú logiku najmä v súvislosti s § 17 ods. 1, podľa ktorého má autor právo na Na druhej strane, pri reštriktívnom výklade nemožno (podľa nášho názoru) autorstvo celkom stotožniť so spoluautorstvom.

Autorský zákon explicitne nehovorí o tom, že by prekážkou vzniku spoluautorstva bola absencia súhlasu zosnulého autora, samozrejme, za predpokladu, že ide o nedokončené dielo a navyše, keď (aj keď zákon deklaruje právo na nedotknuteľnosť diela) absencia súhlasu autora (resp. jeho dedičov) nie je prekážkou vzniku nového diela na základe spracovania, hoci neoprávneného. Od spracovania diela je naša modelová situácia odlišná len v tom, že ide o nakladanie so zjavne nedokončeným dielom. Či je práca na diele ukončená, je otázkou dokazovania toho, či sám autor pokladal dielo za dokončené alebo nedokončené.²⁾ Ak nieto svedkov a nie sú k dispozícii ani iné dôkazy (napr. autorove poznámky, listy či iné dokumenty), z ktorých by bolo možné zistiť, že autor považoval dielo za nedokončené, v tom prípade zostáva už len vykonať znalecké dokazovanie.

Na tomto mieste treba ešte poznamenať, že pri dokončení diela zosnulého autora nemôže ísť o spojenie diel, pretože zákon jasne hovorí, že spojenie vzniká za dvoch podmienok:

Otázka vzniku spoluautorstva je interesantná aj v súvislosti s § 18 ods. 6 SAZ, podľa ktorého, (na majetkových právach)

Hoci sa skôr