1. Asistenčné technológie
Názov predkladaného príspevku odkazuje na asistenčné technológie, ktoré budú v tejto časti predstavené a ktorými sa budeme ďalej zaoberať, i keď je pravda, že to nie je jediný možný spôsob zapojenia technológií do ODR procesov. Všeobecne povaha ODR prostredia dovoľuje rôzne široké zapojenie technológií. Od tých asistenčných, vyžadujúcich si z rôznych dôvodov ľudskú asistenciu (ako na vstupe, tak aj výstupe ich procesov), až po tie, ktoré plnia v celom procese natoľko podstatnú úlohu, že sa o nich zvykne hovoriť ako o "štvrtej strane"
6)
sporu - toto ich postavenie je práve to, čo ich odlišuje od "jednoduchej" technológie, ktorá môže byť využitá pri vedení sporu, ako napríklad využitie emailu, ktoré z daného procesu však ešte nerobí ODR, resp. z emailu nerobí ODR technológiu.
Pri deskriptívnom pohľade na ODR technológie je zjavné, že v súčasnosti primárne ide o technológie asistenčné. Ako pozorujú Carneiro et al., takáto situácia je neočakávaná, keď by sme s ohľadom na všeobecný diskurz a vývoj technológií v iných oblastiach mohli očakávať skôr substantívnejšie zapojenie systémov umelej inteligencie do ODR procesu
7)
, okrem iného aj s ohľadom na dobu, akú sú nielen tieto systémy, ale aj iné rôzne technológie, v ODR prítomné.
8)
Dôvody prevahy "len" asistenčných systémov možno hľadať na rôznych miestach, od konzervatívnosti prostredia po technologickú (ne)vyspelosť, čo názorne demonštruje, že vývoj technológií nie je možné zamieňať s ich skutočným preberaním do praxe
9)
, avšak táto analýza je mimo rozsahu predkladaného príspevku.
Súčasné technické limitácie strojového učenia, či všeobecne umelej inteligencie, ktorých problematickým definíciám
10)
sa bude príspevok ešte venovať, nám zároveň vymedzujú vhodnú aplikáciu takýchto systémov v ODR. Napokon, stále ide o výpočtové technológie a tým je určené aj ich najlepšie využitie, od ktorého asi len ťažko čakať zvažovanie implicitných pravidiel či hodnotových otázok.
11)
Aj takéto vymedzenie stále necháva relatívne veľký okruh problémov, v ktorých takéto schopnosti netreba, či dokonca ich absencia môže byť vnímaná ako určitá výhoda.
Uviesť môžeme napríklad systém Family_winner používaný pri rozvodovom konaní, ktorý využíva princíp neurónových sietí.
12)
Spoločnosť Thomson Reuteurs vo svojej analýze implementácie ODR v Spojenom kráľovstve uvádza ako jednu z jeho výhod práve odosobnenie a matematizáciu bežne veľmi emotívneho procesu, akým býva práve rozvod.
13)
Je však vhodné zároveň poukázať na obmedzené využitie tohto systému, ktorého prácou nie je prípad rozhodnúť, či vyniesť akýkoľvek "súd" ohľadom predmetného rozvodu, ale jeho prácou je následné rozdelenie majetku, teda v zásade ide o výpočet toho, aká časť majetku sa má ktorej strane prideliť, na základe stranami označenej (subjektívnej) hodnoty jednotlivých rozdeľovaných položiek.
14)
Podobne fungujú aj ďalšie aplikácie strojového učenia využívaného v sporoch rodinného práva, ako napríklad AssetDivider.
To v podstate odhaľuje najsilnejšiu stránku a vhodnú aplikáciu (asistenčných) systémov založených na technológiách umelej inteligencie (v ODR), ktorou je počítanie najvhodnejších výstupov potenciálne sporného prerozdeľovania či prideľovania, ako sú BATNA a WATNA
15)
(ako je to napríklad práve v AssetDivider systéme)
16)
, či ich jednotlivých prienikov ako ZOPA (Zone of potential agreement)
17)
. Na obdobnom princípe hľadania ZOPA potom funguje aj systém SmartSettle
18)
, ktorý pomocou blind biddingu hľadá monetárne riešenie sporu, ktoré obe strany označia ako prijateľné, pričom využíva rôzne proprietárne algoritmy, ktoré napríklad zvýhodňujú toho, kto sa ako prvý snaží vyjsť viac v ústrety a podobne, teda motivovať užívateľov na rýchlejšie vyriešenie sporu.
19)
Zároveň nás však zmienka široko využívaného
20)
systému SmartSettle vracia k definičnej problematickosti Aktu o umelej inteligencii. Technická špecifikácia, ktorá je k dispozícii pre tento systém, síce poodhaľuje nejakú logiku v použitých algoritmoch, čo však nie je jasné, je spôsob ich vytvorenia. To, ako sú v jednotlivých materiáloch prezentované, nevylučuje možnosť, že ide o "ručne" (tzv.
hard coded
) vytvorené algoritmy. Taký prístup štandardne nenaplňuje predpoklady umelej inteligencie, tie však nereflektuje ani samotný Akt o umelej inteligencii, ktorý pre "systém využívajúci umelú inteligenciu" zavádza niekoľko podmienok a predpokladov, ako je napríklad výpočet jednotlivých metód v Prílohe I, ktorý je však taký obšírny a neurčitý, že sa s určitou mierou nadhľadu dá povedať, že by mal zahŕňať aj kalkulačky, či uvádza dodatočné všeobecné podmienky v bode 6 preambuly, ako napríklad interakciu s prostredím. Odhliadnuc od tohto aspektu je teda okrem
asset divider
nástrojov možné, či dokonca vhodné, v rámci ODR využívať takéto systémy ako systémy "NSS", teda systémy na podporu vyjednávania (
negotiation support system
), pri ktorých je opäť vidieť vhodné vy