Zabezpečenie záväzku dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov podľa § 551 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k niektorým otázkam ochrany spotrebiteľa

The paper deals with the Institute agreement on deductions from wages and other income treated in Section 551 of the Civil Code. It approximates the current law and the practical functioning of the Institute. Considers the manner specified maximum allowable boundary precipitation and interpretation of this concept. For security obligations of consumer contract agreement on wage deductions may interfere with the standards of consumer protection. The author attempts to identify the risks of using this institute in relation to consumer protection. It also intends to tackle the situation, if an arrangement of payroll deductions collision occurred to consumer protection. Considering, whether an agreement on wage deductions is not exempted under Article 1. 2. Directive 93/13/EEC from the scope of the directive as a contractual term that reflects the provisions of the legislation. According to the author, however, an agreement on wage deductions, may be considered an unacceptable condition, even if the contract term, which reflects the provisions of the legislation. This is because the legislature has been adopted in the different social and economic conditions and the legislature when it has not made a fair distribution of rights and interests of the parties. Finally, the author considers the fact that the Act. 102/2014 Z.z. provide effective consumer protection in the use of an agreement on wage deductions and tries to design your own in his opinion, more efficient solution to this problem.

Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (ďalej ako "DoZM") predstavuje jeden zo spôsobov zabezpečenia záväzkov upravených v piatom oddiele prvej hlavy ôsmej časti Občianskeho zákonníka.¹⁾ Jej právna úprava je v rámci OZ koncentrovaná v ustanovení § 551 OZ. Problematiku DoZM však nemožno redukovať len na úpravu obsiahnutú v OZ; ide o inštitút, ktorého právna úprava a jej praktické dopady presahujú do viacerých právnych odvetví; okrem občianskeho práva hmotného ide najmä o občianske právo procesné,²⁾ pracovné právo,³⁾ ale aj právo sociálneho zabezpečenia⁴⁾ a právo rodinné.⁵⁾

Pre aplikačnú prax predstavuje DoZM veľmi frekventovaný právny inštitút,⁶⁾ ale napriek tomu, pokiaľ ide o pozornosť právnej doktríny, problematika DoZM nepatrí medzi témy, ktoré by stáli v centre jej pozornosti. Pokiaľ je téme DoZM venovaná pozornosť, tak je zväčša predmetom diskusie postavenie zamestnávateľa ako platiteľa mzdy.⁷⁾ Vzhľadom na úzku súvislosť DoZM s pracovným právom považujeme za podstatné spomenúť, že okrem DoZM uzatváraných v zmysle § 551 OZ náš právny poriadok obsahuje aj úpravu dohôd o zrážkach zo mzdy v zmysle § 20 ods. 2 ZP, ktorými však na rozdiel od DoZM podľa OZ možno zabezpečiť len pohľadávky vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov a ich subjektmi môžu byť len zamestnávateľ a zamestnanec.

Ustanovenie § 551 OZ, na rozdiel od úpravy obsiahnutej v § 20 ZP, žiadnym spôsobom bližšie nevymedzuje okruh subjektov takejto dohody, ani neobsahuje ich akúkoľvek bližšiu charakteristiku; na ich označenie používa všeobecné abstraktné pojmy veriteľ a dlžník. V našich úvahách budeme vychádzať z premisy, že veriteľ ako jeden zo subjektov takejto dohody napĺňa definičné znaky dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 OZ⁸⁾ a dlžníkom je spotrebiteľ.⁹⁾ Skutočnosť, že v zmluvných vzťahoch medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi sú DoZM často využívané, vyplýva aj zo samej podstaty týchto zmluvných vzťahov.¹⁰⁾ Dodávatelia pôsobiaci na trhu tovarov a služieb vykonávajú podnikateľskú činnosť za účelom dosiahnutia zisku, v dôsledku čoho transakcie vo vzťahu k spotrebiteľom spočívajú v tom, že dodávateľ poskytne v rámci výkonu svojej činnosti spotrebiteľovi tovar alebo službu a spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť za jej poskytnutie finančnú odplatu, a teda dodávateľovi vzniká vo vzťahu k spotrebiteľovi pohľadávka na peňažné plnenie, ktorá je často zabezpečená práve prostredníctvom DoZM. Skupinou dlžníkov, vo vzťahu ku ktorým je zabezpečenie pohľadávok DoZM využívané, sú práve zamestnanci poberajúci mzdu,¹¹⁾ ktorí zrejme vo veľkej väčšine prípadov uzatvárajú zmluvy, záväzky z ktorých sú zabezpečované DoZM, mimo predmetu podnikateľskej činnosti, pretože túto buď nevykonávajú, alebo ak ju aj popri pracovnom pomere vykonávajú, zrejme DoZM zabezpečujú skôr splnenie záväzkov zo zmlúv, prostredníctvom ktorých si zaobstarávajú tovary a služby pre osobnú potrebu, resp. pre potreby svojej domácnosti.

V nadväznosti na uvedené vyvstávajú do popredia otázky zabezpečenia efektívnej ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany aj v prípade, že záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy bude zabezpečený práve prostredníctvom DoZM v zmysle § 551 OZ.

Pre zodpovedanie týchto otázok je nevyhnutné objasniť nielen podstatu tohto inštitútu z pohľadu právnej doktríny, jeho praktické fungovanie, ale aj historické okolnosti jeho vzniku a zavedenia do nášho súkromného práva.

DoZM býva z pohľadu právnej doktríny charakterizovaná ako forma zabezpečenia záväzku, ktorá spočíva v právne záväznom súhlase dlžníka, aby z jeho príjmov postihnuteľných výkonom rozhodnutia boli platiteľom mzdy zrážané vopred dohodnuté čiastky a tieto boli poukazované priamo veriteľovi na úhradu jeho pohľadávky voči dlžníkovi. Jeho funkciou je predovšetkým uhradenie veriteľovej pohľadávky.¹²⁾

Niektorí autori zastávajú názor, že na rozdiel od väčšiny ostatných zabezpečovacích prostriedkov nemá povahu subsidiárneho vzťahu, ale je súčasťou hlavného záväzku a v rámci neho vymedzuje spôsob splatenia dlhu s tým, že vzťah založený DoZM síce nie je vzťahom subsidiárnym, avšak má akcesorickú povahu. Ak teda zanikne hlavný záväzok, zaniká súčasne aj vzťah založený DoZM.¹³⁾

Podľa nášho názoru je takéto chápanie inštitútu DoZM ako spôsobu úhrady dlhu skôr zužujúce v tom zmysle, že z praktického hľadiska bude najmä v spotrebiteľských zmluvách skôr dochádzať k tomu, že úhrada ceny tovaru alebo služieb bude dojednaná v pravidelne sa opakujúcich splátkach, ktoré bude sám dlžník - spotrebiteľ poukazovať na účet veriteľa; pričom zabezpečenie DoZM bude dojednané pre prípad, že dlžník svoj záväzok v pôvodne dohodnutom rozsahu, včas a riadne plniť nebude.¹⁴⁾ Otázky ochrany spotrebiteľa sú významné najmä pri využití DoZM v druhom z uvedených prípadov.

Pokiaľ ide o historický kontext vzniku a vývoja tohto inštitútu, DoZM bola do nášho súkromného práva zavedená nadobudnutím účinnosti v súčasnosti platného Občianskeho zákonníka z roku 1964, ktorý ju upravoval v ustanovení § 57.¹⁵⁾

Tento spôsob zabezpečenia záväzku bol neznámym tak pre predchádzajúci Občiansky zákonník z roku 1950, ako aj pre zahraničné právne úpravy s tým, že celá konštrukcia tohto inštitútu je poplatná dobe svojho vzniku.¹⁶⁾ Ako uvádza Tégl, pri výklade tohto inštitútu je potrebné neustále si uvedomovať, že vznikol v celkom odlišnej dobe z úplne iných spoločenských, politických aj právnych pomerov, ktoré predpokladali viac menej existenciu veľkých štátnych podnikov, ktoré boli štátom nielen založené, ale štát im ako štátnym socialistickým organizáciám aj ukladal povinnosti.¹⁷⁾

Počas obdobia socializmu až do prijatia novely č.509/1991 Zb. bola podstatná časť záväzkového práva upravená v štvrtej časti Občianskeho zákonníka nazvanej Služby;¹⁸⁾ táto právna úprava bola určená pre podmienky a pomery socialistickej centrálne riadenej ekonomiky.¹⁹⁾ Pre svoje fungovanie nevyžadovala, na rozdiel od trhovej ekonomiky, ani ochranu hospodárskej súťaže a ani ochranu spotrebiteľov v rozsahu a spôsobmi, akým je upravená v súčasných nielen súkromnoprávnych, ale aj verejnoprávnych predpisoch.

V čase zavedenia tohto inštitútu bolo naše súkromné právo odlišné nielen od právnej úpravy vo zvyšku kontinentálnej Európy,²⁰⁾ ale aj od jeho úpravy platnej v súčasnosti.

Vo vzťahu k uplatňovaniu DoZM v období pred rokom 1989 považujeme za podstatné poukázať na to, že v tom čase bol priestor individuálnej autonómie subjektov záväzkových vzťahov pri poskytovaní služieb občanom značne obmedzený a záväzkové právo podliehalo rigidnej regulácii. Všeobecne záväzné právne predpisy napr. určovali presné sadzby úrokov pri vtedajších peňažných službách, ktoré boli odstupňované podľa účelu, na ktorý bola pôžička poskytnutá, a to od 4% do 7,2%,²¹⁾ rovnako podliehala regulácii aj dohodnutá výška úrokov pri "pôžičke peňazí medzi občanmi", ktorá mohla byť najviac 2% ročne,²²⁾ a podobne striktná bola aj úprava úrokov z omeškania. Zároveň Občiansky zákonník z roku 1964 v období pred rokom 1989 neobsahoval v žiadnej podobe ani právnu úpravu zmluvnej pokuty.²³⁾

V čase, keď bola DoZM socialistickým zákonodarcom prijatá ako jedno z možných riešení zabezpečenia záväzkov, bola podstatne odlišná spoločenská a ekonomická situácia a vtedy platná právna úprava nebola určená pre podmienky trhovej ekonomiky a hospodárskej súťaže. Uplatnenie individuálnej autonómie bolo redukované na minimum, keď bola pri vtedajších "penažných službách" rigidným spôsobom obmedzená výška odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov a rovnako kogentným spôsobom bola regulovaná aj výška sankcií v podobe úrokov z omeškania, pričom inštitút zmluvnej pokuty vtedajšie občianske právo nepoznalo.

Táto občianskoprávna úprava pri službách vychádzala jednak z tézy starostlivosti štátu o občana pri uspokojovaní jeho potrieb a taktiež z tézy vzájomnej pomoci a spolupráce. Do tohto kontextu inštitút DoZM kompatibilne zapadal. Napriek zmenám spoločenských a ekonomických pomerov po roku 1989, k modifikácii občianskoprávnej úpravy inštitútu DoZM nedošlo, s výnimkou toho, že jej úprava bola presunutá z ustanovenia § 57 do ustanovenia § 551 OZ.²⁴⁾

Právna úprava je veľmi stručná, obsiahnutá v podstate v troch vetách rozčlenených do troch jednotlivých odsekov § 551 OZ.

Z prvého odseku tohto ustanovenia²⁵⁾ vyplýva pre DoZM požiadavka obligatórnej písomnej formy, ale na strane druhej, na rozdiel od ustanovenia § 551 ods. 1 českého Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. účinného do 31.12.2013, ktorý vymedzoval konkrétne kategórie pohľadávok, ktoré bolo možné dohodou zrážkach zo mzdy zabezpečiť,²⁶⁾ z našej právnej úpravy nevyplýva akékoľvek obmedzenie, resp. bližšia špecifikácia pohľadávok, ktoré môžu byť prostredníctvom DoZM zabezpečené.²⁷⁾ Z povahy inštitútu však vyplýva, že predmetom zabezpečenia musí byť pohľadávka na peňažné plnenie.

Podstatnou obsahovou zložkou ustanovenia § 551 ods. 1 OZ je však stanovenie najvyššej prípustnej hranice vykonávania zrážok. Komentárová literatúra uvádza, že zrážky nesmú byť vyššie, než aké by boli pri výkone rozhodnutia, pretože inak by dohoda o vyšších zrážkach odporovala zákonu, a preto by bola v časti prevyšujúcej dovolené zrážky neplatná.²⁸⁾

Pri stanovení predmetnej najvyššej prípustnej hranice výšky zrážok je potrebné vychádzať z príslušných procesných noriem, na ktoré úprava § 551 ods. 1 OZ odkazuje.

Základným pravidlom je, že zrážky sa vypočítavajú z čistej mzdy dlžníka po odpočítaní dane z príjmov fyzických osôb.²⁹⁾

V druhom kroku je potrebné od takto vyčíslenej čistej mzdy odrátať základnú sumu, ktorá sa dlžníkovi z jeho mzdy nesmie zraziť.³⁰⁾ Táto je určená nariadením vlády o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, ktoré ju vo všeobecnosti stanovuje ako 60% zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu, platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky,³¹⁾ uvedená základná suma, ktorá sa dlžníkovi z jeho mzdy nesmie zraziť, však môže byť najmä v závislosti od rodinnej situácie dlžníka ešte navýšená.³²⁾ Základná suma, ktorá sa dlžníkovi z jeho mzdy nesmie zraziť, určená predmetným nariadením vlády, sa odvíja od sumy životného minima, ktorá je vyčíslená opäť ďalším osobitným právnym predpisom.³³⁾

Po výpočte základnej sumy v zmysle uvedeného nariadenia vlády a jej odpočítaní zo mzdy dlžníka sa zvyšok mzdy zaokrúhli nadol na sumu deliteľnú v eurocentoch troma a z tejto sumy možno zraziť na DoZM zabezpečenú pohľadávku veriteľa jednu tretinu.³⁴⁾ Výpočet najvyššej prípustnej hranice zrážok v zmysle § 551 ods. 1 OZ vyžaduje súčasnú aplikáciu viacerých právnych predpisov, ktorých úprava na seba navzájom nadväzuje.

Najvyššou prípustnou hranicou zrážok zo mzdy v zmysle § 551 ods. 1 OZ je teda suma vyčíslená v zmysle uvedených právnych predpisov, podľa zárobkových a rodinných pomerov dlžníka v čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy; a teda najvyššia prípustná výška zrážok sa rovná sume mzdy dlžníka, ktorú možno postihnúť výkonom rozhodnutia.

Výpočet najvyššej prípustnej hranice zrážok zo mzdy v zmysle § 551 ods. 1 OZ je z pohľadu bežného spotrebiteľa mimoriadne komplikovaný a ťažko predpokladať, že by bol schopný v štádiu uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy a DoZM overiť si, či výška zrážok zo mzdy nepresahuje najvyššiu prípustnú hranicu. Nemožno si nepoložiť otázku, do akej miery si spotrebiteľ dokáže uvedomiť všetky dôsledky, ktoré pre neho z takejto dohody nastanú.

Pritom ak má dodávateľ možnosť po uzavretí DoZM kedykoľvek ju predložiť platiteľovi mzdy spotrebiteľa, potom sa "ťarcha" toho, aby bola zákonná najvyššia prípustná hranica zrážok dodržaná, prenáša na platiteľa mzdy.³⁵⁾ Avšak v čase medzi dňom uzavretia DoZM a jej predložením zamestnávateľovi môže dôjsť k zmene zárobkových a rodinných pomerov dlžníka, napr. môže dôjsť k zníženiu jeho mzdy alebo mu pribudne jedna alebo viac vyživovacích povinností, tak v takom prípade je, podľa nášho názoru, platiteľ mzdy dlžníka viazaný zákonnou procesnou úpravou výkonu rozhodnutia obsiahnutou v ustanoveniach § 276 - § 281 O.s.p. v spojení s úpravou § 131 ZP, a nie je viazaný výškou zrážok obsiahnutých v dohode.

K samotnému výkonu zrážok v zmysle úpravy ustanovenia § 551 ods. 2 možno pristúpiť potom, čo veriteľ platiteľovi mzdy DoZM predložil. Dňom, keď sa platiteľ mzdy dozvie o tom, že má uskutočňovať zrážky zo mzdy, vzniká veriteľovi právo na ich výplatu voči platiteľovi mzdy.³⁶⁾ Tento okamih je rozhodujúci aj s ohľadom na poradie zrážok v prípade, ak majú byť zrážky vykonávané v prospech viacerých veriteľov. V porovnaní s tým, pri dohodách o zrážkach zo mzdy uzavretých medzi zamestnancom a zamestnávateľom podľa § 20 ods. 2 ZP sa poradie zrážok spravuje už dňom uzatvorenia takejto dohody.³⁷⁾

Pokiaľ ide o vecný rozsah DoZM, z ustanovenia § 551 ods. 3 OZ vyplýva, že na základe takejto dohody a k nej sa vzťahujúcej právnej úprave možno vykonať zrážky nielen zo mzdy, ale aj z iných príjmov dlžníka, ktoré demonštratívnym spôsobom uvádza § 299 O.s.p. s tým, že pôjde najmä o náhradu mzdy, náhradu na pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dávky sociálneho poistenia a dávky sociálneho zabezpečenia.

Uplatňovanie inštitútu DoZM v spotrebiteľských zmluvných vzťahoch je potrebné skúmať z pohľadu východiskovej premisy formulovanej judikatúrou Súdneho dvora, podľa ktorej sa spotrebiteľ v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na zmluvné podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah.³⁸⁾

Vo vzťahu k uvedenej téze je potrebné posúdiť, či využitie inštitútu DoZM v spotrebiteľskom zmluvnom vzťahu namá na nerovnováhu medzi zmluvnými stranami vplyv a prípadne, ak ho má, či túto nerovnováhu ešte viac prehlbuje alebo ju naopak zmenšuje.

Využitie DoZM umožňuje veriteľovi z procesného hľadiska jednoduchým spôsobom pohľadávku uplatniť predložením DoZM platiteľovi mzdy spotrebiteľa, pričom tento má na základe toho zákonnú povinnosť zrážky vykonávať až do úplného uspokojenia veriteľovej pohľadávky.

Na strane druhej však absentuje akékoľvek obmedzenie týkajúce sa charakteru takto zabezpečenej pohľadávky, čo znamená, že zabezpečiť týmto spôsobom možno pohľadávku znejúcu na peňažné plnenie, ktorá mohla vzniknúť z akéhokoľvek právneho titulu. Opäť je potrebné pripomenúť, že DoZM bola do nášho súkromného práva inkorporovaná v čase rigidného obmedzenia individuálnej autonómie účastníkov súkromnoprávnych vzťahov. Avšak po roku 1989 došlo k postupnej liberalizácii súkromného práva a odstráneniu mnohých predchádzajúcich obmedzení najmä v oblasti záväzkového práva. A to s dôsledkom, že sa pre účastníkov súkromnoprávnych vzťahov otvoril priestor uplatnenia ich individuálnej autonómie, ktorý je v zmluvných vzťahoch so spotrebiteľmi zo strany dodávateľov naplno využívaný.

Dochádza teda k paradoxným dôsledkom, keď prostredníctvom DoZM môže dodávateľ zabezpečiť a následne aj uspokojiť pohľadávky, ktoré v podstate vznikli na základe zmluvných dojednaní, ktorých obsah, ale aj dôsledky môžu byť v priamej kolízii s kogentnou právnou úpravou zameranou na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorá je transpozíciou smernice 93/13.

Z čl. 6 ods. 1 uvedenej smernice vyplýva pre SR povinnosť, aby neprijateľné podmienky obsiahnuté v spotrebiteľských zmluvách neboli pre spotrebiteľa záväzné. Podľa Súdneho dvora ide o kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy skutočnou rovnováhou, ktorá môže medzi zmluvnými stranami znovu nastoliť rovnosť.³⁹⁾ Zároveň zo čl. 7 ods. 1 smernice 93/13 vyplýva pre členské štáty povinnosť zabezpečiť, aby existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili dodávateľom súvisle uplatňovať v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi nekalé podmienky⁴⁰⁾.