Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Zmluvy o poskytnutí finančnej služby - 1. časť: Spoločné východiská, základné inštitúty pre správu majetku a inštitút úročenia (v súvislostiach rímskeho a kánonického práva)
ČUNDERLÍK, J., ČUNDERLÍK ČERBOVÁ, V.: Zmluvy o poskytnutí finančnej služby - 1. časť: Spoločné východiská, základné inštitúty pre správu majetku a inštitút úročenia (v súvislostiach rímskeho a kánonického práva). Právny obzor, 103, 2020, č. 5, s. 387 - 401.
Financial services contracts - Part 1: Common features, basic institutes for asset management and the institute of interest (in the context of Roman and canon law).
In the article, the authors deal with the basic features of contracts on the provision of financial services. The definition of these contracts can be found in the relevant financial market regulation. According to that, financial services contract means a contract between a customer and a financial institution under which the financial institution provides the customer with a financial service (in particular a current account agreement, an insurance contract, a credit agreement, a securities purchase contract, a portfolio management contract, a participant agreement, an employer agreement, an old-age pension scheme agreement). One of the parties to these contracts is always the supervised entity on financial market. The authors focus their attention on those contracts whose subject matter is the custody of assets. Particular attention is paid to the institute of interest, which is associated with loan (credit) and deposit agreements. The article points out the basic principles of the legal regulation of these two contracts for the provision of financial services in the historical context, particularly in Roman law. In this context, it should be noted that interest was perceived controversially, especially in the Middle Ages, and was subject to a ban by Catholic Church. Furthermore, the subject of the article is a historical interpretation of the content of the fiduciary relationship, which the authors consider to be key for the management of assets in the financial market. Thus, the classical fiducia did not represent the appreciation of the entrusted property, but the securing of the claim. In the second part of the paper, the subject of the analysis will be selected issues of regulation of some banking contracts and investment service contracts and the possibility of introducing negative interest rates on bank deposits.
1)
Key words:
financial services contract, asset management, interest1. Zmluvy o poskytnutí finančnej služby ako zmluvy o opatrovaní a zhodnocovaní
Všeobecne a v zásade bez kontroverzií možno konštatovať, že predmetom zmlúv o poskytnutí finančnej služby je poskytovanie jednotlivých druhov finančných služieb alebo ich kombinácií podnikateľským spôsobom oproti odplate, pričom sa zmluvy o poskytnutí finančných služieb uzatvárajú medzi rôznymi verejnoprávne regulovanými a dohliadanými finančnými inštitúciami (inštitucionalizovanými finančnými sprostredkovateľmi) a ich klientmi, ktorými môžu byť spotrebitelia, ako aj nespotrebitelia, a to na abstraktnom mieste, ktorým je finančný trh.
2)
Ich podstatou je podnikateľským spôsobom vykonávané investovanie (premena peňazí na kapitál), teda v rôznej právnej forme realizované obhospodarovanie majetkových hodnôt (ktorými sú finančné prostriedky a cenné papiere), ktoré sú obchodované na finančnom trhu najmä (avšak nie výlučne) s cieľom dosiahnutia zhodnotenia pre klienta.V nadväznosti na to nie je predmetom nášho záujmu hospodárenie s majetkom v rôznych právnych formách obchodných spoločností a v družstve, prípadne formou tichého spoločenstva, t.j. priama účasť na podnikaní ako alternatíva k investovaniu na finančnom trhu (nejde o nepriame/sprostredkované investovanie).
3)
Podľa právneho stavu v Obchodnom zákonníku do 31. decembra 2001 (pred účinnosťou zákona č. 500/2001 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov) bolo možné teoreticky ako o alternatíve zhodnocovania a správy majetku na finančnom trhu uvažovať aj v intenciách spoločnosti s ručením obmedzeným, akciovej spoločnosti a družstva, pretože absentoval zákaz úročenia vkladov do spoločnosti/družstva. Zneužívanie tohto právneho stavu (spolu so zneužívaním inštitútu tichého spoločenstva) nebankovými finančnými pyramídami následne viedlo k zákazu úrokov z vkladov do týchto subjektov.Otázkou zostáva, či by spoločným znakom pre všetky zmluvy o poskytnutí finančnej služby mala byť kategória zhodnocovania zvereného majetku. Hneď na začiatku je totiž potrebné zdôrazniť, že nie všetky finančné služby zahŕňajú správu majetku v zmysle jeho zhodnocovania, niektoré sú len súvisiacimi službami, prípadne sa obmedzujú len na poradenstvo k investovaniu.
Ekonomickú kategóriu kapitálového výnosu (zhodnotenie klientom zvereného majetku)
autori Csach a Husár považujú za deliacu hranicu medzi pojmom správa (cudzieho) majetku a hospodárenie s (cudzím) majetkom. Kým
pri správe majetku má ísť o zachovanie jeho hodnoty, pri hospodárení s majetkom má ísť o zvýšenie jeho hodnoty (zveľadenie majetku)
. "Jedným dychom" však títo autori konštatujú, že pod pojmom správa majetku možno nájsť rovnako označené inštitúty, avšak s rozdielnym obsahom, prípadne, že hospodárenie s majetkom nie je v právnej úprave ponímané ako odlišný inštitút od správy, a teda môže ísť o synonymické inštitúty.
4)
Podľa nášho názoru je v tomto ohľade terminológia finančnoprávnej a obchodnoprávnej regulácie zmluvných dispozícií o finančných produktoch nejednotná, pretože vymedzuje v zmluvných typoch také základné znaky, ktorých účelom je zhodnotenie (navýšenie) majetkovej podstaty, a popri tom jestvujú zmluvy, ktorých znaky vedú výlučne k uchovaniu majetkovej podstaty, pretože slúžia primárne na iný účel (napríklad uhradzovacia funkcia, bezpečná úschova).
5)
Rozdiely v terminológii používanej vo finančnom a obchodnom práve sa týkajú aj označenia samotných inštitútov: kým vo finančnom práve prevláda označenie ekonomickej funkcie (napríklad bankový účet, platobný účet), v obchodnom práve sa pomenúva príslušná zmluva (zmluva o bežnom účte alebo vkladovom účte). K určitému "formálnoprávnemu chaosu" v tejto oblasti prispieva aj skutočnosť, že označenie niektorých jednoznačne "zhodnocovacích zmluvných typov" v samotnom práve finančného trhu nie je vecne správne.
6)
Z dôvodu absencie určitého ekonomického znaku (možnosti spravovať a zhodnocovať majetok klienta, a teda možnosti vstupovať do dlžníckeho vzťahu) sa nezaraďujú medzi finančné inštitúcie, tzv. finanční poradcovia,
7)
ktorí pôsobia len ako agenti konajúci v svojom mene alebo v mene finančnej inštitúcie a na jej účet pri komunikácii a kontraktácii s klientom.
8)
Sme si vedomí, že na finančnom trhu možno identifikovať široké spektrum (staro) nových právnych foriem obhospodarovania majetkových hodnôt klientov na konkrétnom zmluvnom základe, ktoré predstavujú so súvisiacimi verejnoprávne regulovanými a dohliadanými činnosťami určitý pomenovaný (zaužívaný) model inštitucionalizovanej správy klientskeho majetku na finančnom trhu (starobné sporenie v dôchodkových a doplnkových dôchodkových fondoch, investovanie v podielových/špeciálnych fondoch kolektívneho investovania, riadenie portfólia alebo držiteľská správa ako druhy investičných služieb). Okrem nich môžeme v recentnom období indikovať aj inovatívne a atypické modely správy majetku alebo modely s cudzím (zahraničným) prvkom, ktoré sú na pomedzí neregulovaného podnikania a verejnoprávne dohliadaných činností, napríklad crowdfunding (skupinové financovanie) a jeho jednotlivé druhy (crowdinvesting, crowd-lending, donačný crowdfunding), investičný trust,
9)
zverenecký fond (z českého označenia "svěřenský fond"; preklad autorov).2. Základné (východiskové) inštitúty pre správu a investovanie majetku
Pôvod súčasných zmluvných modelov správy na finančnom trhu je potrebné hľadať v tradičných inštitútoch správy majetku, ktoré svojou podstatou nie sú výrazne odlišné od svojich "derivovaných" náprotivkov na finančnom trhu. Štandardnými (tradičnými) modelmi správy majetku chápeme tie, ktoré sa bežne v praxi využívali a využívajú a existuje u nich určitá kontinuita existencie v našom právnom poriadku a v systéme finančného trhu vo všeobecnosti (napriek odchylnému právnemu vývoju v rokoch po druhej svetovej vojne do roku 1989). Odlišnosťou je, že pri výkone správy nad majetkom sa na finančnom trhu vyžaduje odborná spôsobilosť (teoretické znalosti, resp. dosiahnuté vzdelanie a praktické skúsenosti) obvykle v kombinácii s dôveryhodnosťou (vrátane bezúhonnosti) na finančnom trhu, teda nielen výkon činnosti s vynaložením odbornej starostlivosti. Požiadavka odbornej spôsobilosti by mala byť zakotvená aj u všetkých inovatívnych modeloch správy majetku, o to viac, že konečným užívateľom takejto služby je spotrebiteľ, ktorému inovatívna schéma správy majetku nemusí byť zrozumiteľná.
Niektorí autori sa pokúsili vymenovať modely správy cudzieho majetku v slovenskom právnom poriadku. Tento výpočet nie je úplný, hoci je pomerne široký.
10)
Základný (východiskový) inštitút pre správu cudzieho majetku vo všeobecnosti možno identifikovať najmä v právnej úprave
príkaznej zmluvy
(
mandatum
) (§ 724 a nasl. Občianskeho zákonníka), prípadne
mandátnej zmluvy
(§ 566 a nasl. Obchodného zákonníka). Hoci príkazná zmluva má u nás svoju tradíciu v právnohistorickom kontexte (uhorskom súkromnom práve), hľadelo sa na ňu pod zorným uhlom plnej moci. Zmluva o splnomocnení spočívala v tom, že jedna strana (splnomocňujúci) priznávala druhej strane (splnomocnený,
procurator
) právomoc konať v jej veciach, v jej mene a s plnou právomocou. Povereník bol povinný konať verne a so starostlivosťou starostlivého hospodára a ručil za všetku škodu spôsobenú porušením tejto zodpovednosti.
11)
Uvedený inštitút zrejme bude slúžiť ako inšpirácia aj pre právnu úpravu
de lege ferenda,
pretože v návrhu rekodifikačnej novely záväzkovej časti Občianskeho zákonníka (konkrétne v navrhovanom § 1219 s nadpisom Správa majetku) sa navrhuje
ako predmet príkazu zakotviť správu cudzieho majetku
, pričom podľa navrhovaného znenia sa anticipujú
ako predmet správy aj zverené peňažné prostriedky
, a príkazník s nimi bude povinný nakladať obozretne a majetok príkazcu spravovať oddelene od svojho majetku.
12)
Návrh textu osobitnej časti dôvodovej správy k navrhovanému § 1 219 je pomerne stručný. Nemožno vylúčiť, že takto formulovaná príkazná zmluva s cieľom správy finančného majetku môže viesť k hľadaniu inovatívnych a nepomenovaných spôsobov investovania peňažných prostriedkov mimo existujúcej finančno-právnej regulácie podnikania so zverenými prostriedkami (napríklad ako alternatíva k bankovým vkladom). Uvedené navodzuje aj slovné spojenie
obozretné nakladanie s majetkom
. V navrhovanom znení možno súčasne identifikovať snahu o vytvorenie predpokladov pre vytvorenie analogických inštitútov ako investičný trust (prípadne zverenecký fond), uvedomujúc si pritom vecnoprávny charakter trustu na rozdiel od záväzkovoprávneho charakteru príkazu na správu majetku. Napriek tomu, že sa stretávame s názorom, že fiduciárne inštitúty v slovenskom práve nie sú nevyhnutné,
13)
považujeme spomenutú rekodifikačnú iniciatívu za zaujímavú najmä z hľadiska jej nekomerčného využitia.Ďalším východiskovým inštitútom pre investovanie na finančnom trhu, ktorý môže viesť k zhodnoteniu majetku, hoci nepredstavuje správu cudzieho majetku, je (
popri úvere
)
pôžička
(
mutuum
) (§ 657 a 658 Občianskeho zákonníka). Máme pritom na mysli pôžičku peňažnú. Predmetom pôžičky sú zastupiteľné predmety, ktorých zverenie druhej strane prináša zhodnotenie, a teda by mohlo byť považované aj za určitý spôsob výkonu správy, však na rozdiel od cudzej správy tu dochádza k prevodu vlastníckeho práva na druhú zmluvnú stranu, ktorá s jej predmetom nakladá podľa svojho uváženia bez ustanovenej povinnosti dbať o
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Právny obzor 5/2020
