Zmluvy o poskytnutí finančnej služby - 2. časť

V prvej časti sme spomenuli, že na finančnom trhu ide v prípade poskytovania niektorých finančných služieb o správu majetku prostredníctvom tretej osoby, odlišnej od vlastníka majetku (správa cudzieho majetku), ktorá sa realizuje odplatne a na zmluvnom základe podnikateľským spôsobom (na komerčnej báze na účely dosiahnutia zisku) ako druh finančnej služby. V bankovom sektore sa bankové služby poskytujú na právnom základe bankových zmlúv, pričom správu majetku klienta realizujú najmä prostredníctvom bankovej služby prijímania vkladov. Banky majú v zmysle § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov keďže bez bankového povolenia nemôže nikto prijímať vklady, poskytovať z vkladov úroky, poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu podnikania z návratných peňažných prostriedkov získaných od verejnosti, čo má zamedziť neoprávnenému zverovaniu majetku neregulovaným správcom majetku, ktorí by mohli pôsobiť napríklad ako podvodné finančné pyramídy. Bankovými zmluvami, ktoré vykazujú znaky správy majetku s prvkami zhodnocovania investície, sú a ( ako je platobný účet, základný bankový produkt, platobný účet so základnými funkciami tzv. štandardný účet). Ide o (ktorý je bežným účtom), aj keď nejde o správu cudzieho majetku. Majiteľom peňažných prostriedkov na bežnom účte je totiž banka. Ide o stav, v zmysle ktorého môže banka ďalej vo svojom mene a na svoj účet poskytovať úvery ako jednu z hlavných bankových činností popri prijímaní vkladov (teda napríklad aj formou bežného účtu). Majiteľ účtu je veriteľom banky, ktorému svedčí peňažná pohľadávka voči banke, spočívajúca v práve na výplatu peňažných prostriedkov, ktoré sú na účte uložené. Uvedené podčiarkuje explicitne aj navrhované deklaratórne ustanovenie v návrhu rekodifikačnej novely záväzkovej časti Občianskeho zákonníka. Tu je však dôležité zdôrazniť, že v prípade platobnej inštitúcie (ako ďalšieho poskytovateľa platobných služieb okrem bánk) sú prijaté peňažné prostriedky na platobný účet určené výhradne na poskytovanie platobných služieb, pričom nie sú v (oprávnenej) držbe platobnej inštitúcie.

Domnievame sa, že inštitút bežného účtu bude možné zaradiť medzi modely správy majetku na finančnom trhu, pokiaľ bude zachovaný i normatívny prvok zhodnocovania peňažných prostriedkov zo strany banky (t.j. úrok) aspoň tak, ako je to v zmysle súčasnej dispozitívnej právnej úpravy zmluvy o bežnom účte (bližšie pozri kapitolu o možnosti zavedenia záporného úročenia). Pre rozhodnutie o kvalifikácii platobného účtu (ako formy bežného účtu) ako prostriedku zhodnocovania peňažných prostriedkov a jeho zaradení medzi modely správy majetku na finančnom trhu platí uvedené rovnako. Inak tomu nebude ani v prípade inkorporácie návrhu rekodifikačnej novely záväzkovej časti Občianskeho zákonníka, ktorá predpokladá pripisovanie úroku bankou k zostatku na bežnom účte výlučne iba na základe dohody medzi zmluvnými stranami, čím posúva úročenie k väčšej možnosti fakultatívnosti, atoaa môžeme takto vyjadriť (to by pri existujúcom systéme adhéznej kontraktácie v praxi znamenalo, že klientom bánk by sa už bez predchádzajúceho dojednania neúročili peniaze na ich účtoch a že títo by iba platili bankám poplatky súvisiace s ich účtami).

Za aktuálnu regulačnú výzvu považujeme zjednotenie právnej úpravy bežného účtu s právnou úpravou platobného účtu, ktorá inštitút bežného účtu publicizuje, a zváženie odstránenia doteraz pretrvávajúcej duplicity tak, že zákonná úprava o bežnom účte a zákonná úprava o platobnom účte by bola integrovaná v jednom zákone, napríklad presunom do zákona o platobných službách. Uvedené je podľa nášho názoru vhodné zodpovedať už pri hľadaní konceptu nového slovenského Občianskeho zákonníka (respektíve spôsobov rekodifikácie súkromného práva). V prospech riešenia právnej úpravy v Občianskom zákonníku (resp. Obchodnom zákonníku, ak nedôjde k rekodifikácii záväzkovej časti súkromného práva) ako kódexovej regulácie je tradicionalistický prístup. Na diskusii o rôznom prístupe v zjednocovaní právnej úpravy možno zároveň identifikovať vo formálno-právnej rovine stret prístupu vo verejnoprávnej regulácii (platobný účet) a zaužívaného prístupu v súkromnoprávnej regulácii (zachovanie klasickej terminológie v označení bežného účtu).