Zneužitie doménových mien v nekalej súťaži.

The author describes the abuse of domain names from the point of view of the law against unfair competition. in individual chapters, the author gradually analyses the legal responsibility for unfair abuse of domains and defines passively legitimate subjects. autor also provides the individual reasons why domain name disputes arise. Finally, the author made a legal analysis of the general clause of unfair competition from the point of view of application specificities in the Internet environment and detailed the possibilities of application of special cases of unfair competition. When examining the issue in question, the author relied, above all, on the decision-making practice of the courts and the conclusions of the existing, albeit not too numerous, legal doctrine.

Internet predstavuje v súčasnosti jeden z najdôležitejších komunikačných nástrojov. S narastajúcou ekonomickou globalizáciou sa podstatne rozširujú trhy, čím sa maximalizuje hospodárska súťaž, a väčšina súťažiteľov využíva práve moderné technológie a médiá, nevynímajúc internet, ako propagačný, marketingový a predajný nástroj. atraktívna adresa na internete sama osebe výrazným spôsobom prispieva ku komercializácií tovarov a služieb a je bežným prostriedkom využívaným súťažiteľmi v boji o svojich zákazníkov. Hospodárska atraktivita a ekonomická hodnota domén sú hlavnými príčinami, prečo sa môžeme stretnúť s celým radom rôznych protiprávnych postupov a praktík v súvislosti s doménami.

Pravidlá registrácie doménových mien však nie sú formálnym prameňom vnútroštátneho práva, t.j. nejde o právne normy, ale len tzv. , ktoré nie je právne záväzné a štátomvynútiteľné. Štátne orgány sú z registračného procesu vylúčené, lebo problematika registrácie doménových mien spadá do oblasti .¹⁾ Za porušenie práv tretích osôb v celom rozsahu Nejednoznačné názory panujú v otázke, či možno voči správcom vrcholových domén uplatňovať , ktoré porušujú práva tretích osôb. V právnej teórii bol prezentovaný názor, podľa ktorého ak je porušenie práv tretích osôb správcom vrcholových domén riadne oznámené, majú povinnosť urobiť určité opatrenia smerujúce na ochranu práv tretích osôb v zmysle všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 OZ. Na druhej strane však nie je žiaduce, aby súkromnoprávne subjekty - doménové autority, ktoré nemajú celý rad právomocí, akými disponujú orgány verejnej moci -, boli povinné posudzovať prípustnosť registrácie a rozhodovať tak o právach a povinnostiach osôb majúcich záujem o registráciu domény, prípadne o silnejšom práve jedného z nich, čo by pravdepodobne boli nútené robiť, ak by boli zodpovedné voči tretím osobám za registrácie domén porušujúcich práva tretích osôb.²⁾ Slovenské a české súdy v praxi bežne priznávajú žalobné nároky nielen voči ale popri nich aj ako žalovaným v 2. rade.³⁾ Súdy zároveň prihliadajú na skutočnosť, že bez spolupráce žalovaného v 2. rade nie je reálne možné odstrániť závadný stav a zabezpečiť preregistráciu domén na žalobcu. V niektorých prípadoch súdy nepriznávajú úspešnému žalobcovi voči registračnej autorite náhradu trov v konaní o prevod doménového mena.⁴⁾

Je celkom zrejmé, že medzi žalobcom (subjektom, ktorého práva boli registráciou doménového mena porušené) a žalovaným v 2. rade (registračnou autoritou) neexistuje súťažný vzťah. Ten existuje medzi subjektom, ktorého práva boli registráciou doménového mena porušené, a samotným držiteľom domény. Z doktrinálneho pohľadu nemôžeme registračnú autoritu označiť ani ako tzv. pomocnú osobu v nekalosúťažnom konaní držiteľa domény. Predpokladom pre kvalifikáciu určitého subjektu ako pomocnej osoby v nekalej súťaži je väzba na osobu hlavného súťažiteľa a uskutočňovanie jej konania so súťažným zámerom. Práve druhá podmienka - súťažný zámer - v konaní registračnej autority celkom určite absentuje, lebo podstatou služby doménovej autority je preklad doménového mena zvoleného držiteľom domény na adresu konkrétneho počítača v sieti, kde je webová stránka uložená, pričom . ⁵⁾ Z uvedeného implicitne vyplýva, že , pretože tu absentuje podmienka konania v hospodárskej súťaži, ako aj podmienka konania v rozpore s dobrými mravmi súťaže v zmysle generálnej klauzuly (§ 44 OBZ). Podľa M. Husovca nie sú doménové autority prakticky vôbec vystavené deliktuálnej zodpovednosti, a to dokonca ani , t.j. po upozornení na porušovanie práv tretích osôb.⁶⁾ Len v určitej úzkej a výnimočnej skupine prípadov je predstaviteľná aj ich vlastná deliktuálna zodpovednosť (napr. odmietnutie vykonať rozhodnutie súdu). Registračná autorita by mala mať spravidla veľmi obmedzenú povinnosť zakročiť na ochranu práv druhých. Zodpovednosť za nezakročenie na ochranu iného by sa v podstate mala obmedzovať na súdmi konštatované a priznané neoprávnené zásahy do práv žalobcov. To však neznamená, ako sme už naznačili, že doménové autority nemôžu byť pasívne legitimované v rámci odstraňovacích alebo zdržovacích nárokov na základe obligatórnej súčinnosti neporušiteľa.⁷⁾ analogické uplatnenie akejkoľvek vecnoprávnej logiky by preto podľa nášho názoru malo byť vylúčené, a to aj napriek tomu, že by to nebolo proti zneniu § 53 a nasl. OBZ, keďže zamlčuje pasívne legitimovanú osobu. Budúca úprava na ochranu proti nekalej súťaži by preto mala vždy výslovne upravovať možnosť zapojenia neporušiteľov do procesu vymáhania nekalosúťažného práva. Inak rozširujeme určité zakázané konanie vymedzené v skutkových podstatách aj na také konania osôb, ktoré podľa skutkových podstát nekonajú.⁸⁾ Takúto úpravu možno nájsť už v prvorepublikovom ZPNS,⁹⁾ ktorý v § 24 umožňoval za určitých okolností uloženie povinnosti vydavateľovi tlače.¹⁰⁾

Okamihom, keď držiteľ doménového mena neoprávnene zasahuje do práv tretích osôb alebo tretia osoba zasahuje práva držiteľa k doménovému menu, napr. z titulu nekalej súťaže, vzniká medzi držiteľom doménového mena a iným subjektom

ako iné práva na označenie, lebo je spôsobilé označovať tovary, služby a individualizovať subjekty. M. Frimmel podotýka, že doménové meno môže mať adresnú funkciu, keď sa využíva ako cieľová adresa, identifikačnú funkciu vo vzťahu k prevádzkovateľovi webstránok, a tiež funkciu rozlišovaciu.¹¹⁾ Práve samotné doménové meno môže mať značnú hodnotu v súťažných vzťahoch a napriek tomu, že nie je chránené ako osobitné právo na označenie, môžu sa na neho vzťahovať .¹²⁾

Keďže registrácia doménového mena má súkromnoprávnu povahu, registrácia domény nemá podobné účinky ako registrácia obchodnej spoločnosti či registrácia ochrannej známky. S ohľadom na to sú :

Ochrana podľa ustanovení o nekalej súťaži (§ 44 - 55 OBZ) má relatívny charakter a je celkom neformálna, zatiaľ čo právna ochrana podľa osobitných predpisov (napr. k ochranným známkam, vynálezom, priemyselným vzorom) zakladá práva absolútnej povahy a je viazaná na splnenie niektorých formálnych podmienok. Vzťah oboch spomenutých úprav si možno predstaviť ako prienik množín. Niekedy sa uplatňujú vo vzájomnom súbehu, často však samostatne.¹³⁾ V tejto súvislosti je potrebné opäť pripomenúť, že § 41 OBZ ukladá povinnosť dodržať záväzné pravidlá hospodárskej súťaže všetkým súťažiteľom bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú podnikateľmi.¹⁴⁾

V sporoch týkajúcich sa doménových mien sa často stretávame s prípadmi, keď určité konanie nenapĺňa len znaky niektorej zo špeciálnych skutkových podstát nekalej súťaže, ale často dochádza k súbehu viacerých špeciálnych skutkových podstát nekalej súťaže, napr. skutkovej podstaty vyvolania nebezpečenstva zámeny a parazitovania na povesti. V ďalšom výklade budeme rozoberať možnosti aplikovateľnosti jednotlivých ustanovení nekalej súťaže na problematiku doménových mien. Zatiaľ čo kvalifikovanie toho, či určité konanie na internete je spôsobilé privodiť ujmu, nevyvoláva interpretačné ťažkosti, pri kvalifikácii ďalších dvoch podmienok generálnej klauzuly je situácia zložitejšia.

V prostredí internetu a na to nadväzujúcu existenciu súťažného vzťahu. Práve v oblasti internetu dochádza k veľmi širokému poňatiu súťažných vzťahov v rámci hospodárskej súťaže. Napriek tomu, že v konkrétnom prípade na prvý pohľad nemusí medzi súťažiteľmi existovať konkurenčný vzťah, vnútri tento konkurenčný vzťah funguje, pretože predmetom spoločného záujmu je samotná komunikácia. ak sa v priestore siete internet stretnú dva ekonomicky aktívne subjekty, nadväzujú medzi sebou nepriamo súťažný vzťah, nech už je ich odbor podnikania akýkoľvek. Je to spôsobené tým, že možnosť vzájomnej substitúcie medzi jednotlivými subjektmi na internete je takmer dokonalá. V prípadoch súvisiacich s registráciou a užívaním doménového mena hovoríme o koncepcii , na ktorú však nemôžeme nazerať bezvýhradne. aby sme v konkrétnom prípade mohli aplikovať ustanovenia o nekalej súťaži, je nevyhnutné, aby predmetný vzťah mal ťažisko v hospo