Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Doložka "ako stojí a leží" - právna úprava a aplikačná prax

V príspevku sa zameriavame na hľadanie významu doložky „ako stojí a leží“ v právnej úprave a aplikačnej praxi. Základnou otázkou, ktorú chceme zodpovedať, je, či sa táto doložka vzhľadom na § 501 OZ môže použiť iba pri prevode vecí určených v súhrne alebo aj pri prevode inak vymedzených vecí.

1. Úvod
V kontraktačnej praxi je častou požiadavkou úplné vylúčenie prevodcovej zodpovednosti za vady scudzovanej veci. V zmluvných podmienkach sa na tento účel formulujú dojednania typu
"vec sa prenecháva ako stojí a leží"
. Tento pomerne zaužívaný spôsob sa opiera o ustanovenie Občianskeho zákonníka, ktoré je v ňom začlenené v rámci všeobecnej úpravy zodpovednosti za vady, a to konkrétne o § 501 OZ, ktorý je od roku 1991 nezmenený v nasledujúcom znení: "
Ak sa vec prenechá ako stojí a leží, nezodpovedá scudziteľ za jej vady, ibaže vec nemá vlastnosť, o ktorej scudziteľ vyhlásil, že ju má, alebo ktorú si nadobúdateľ výslovne vymienil
." Žiadne iné zákonné ustanovenie formuláciu "ako stojí a leží" nepoužíva.
Sporné však je, či sa citované ustanovenie má aplikovať len pri prevode vecí určených v súhrne alebo aj v prípadoch jednotlivej veci, pri ktorej chcú strany vylúčiť zodpovednosť prevodcu za jej vady.
1)
V úvodnej časti príspevku sumarizujeme vnímanie doložky "ako stojí a leží" v odbornej literatúre a v rozhodovacej činnosti súdov. Osobitná pasáž príspevku je venovaná veciam určeným v súhrne, resp. kúpe
per aversionem,
2)
historickej právnej úprave a jej dnešnej normatívnej podobe zakotvenej v § 501 OZ. Záverečná časť príspevku sa venuje použitiu doložky "ako stojí a leží" v prípadoch, v ktorých je úmyslom zmluvných strán vylúčiť zodpovednosť za vady jednotlivej prevádzanej veci, pričom sa vysporiadavame s argumentmi, ktoré jej použitie takýmto spôsobom nepripúšťajú.

 

2. Doložka "ako stojí a leží" v súčasnej právnickej spisbe a súdnej praxi

V rámci domácej odbornej literatúry a judikatúry sú pozorovateľné rôzne prístupy k účelu či aplikácii § 501 OZ. Najvýraznejší dopad na prax má najmä diskusia o tom, na prevod akých vecí sa predmetné ustanovenie má vzťahovať, s ňou sa potom nevyhnutne spája vymedzenie pojmu "veci prevádzané v súhrne".
2.1 Právnická spisba
Popri prípustnosti aplikácie § 501 OZ pri prevode individuálne určených vecí (resp. prípustnosti pri prevode iných vecí ako vecí určených v súhrne) je v komentárovej literatúre analyzovaný samotný pojem "prevod vecí v súhrne". I. Fekete v rámci komentára k tomuto ustanoveniu uvádza charakteristiku tzv. úhrnkovej kúpy (
emptio per aversionem
);
3)
k aplikácii doložky "ako stojí a leží" pri prevode individuálne určenej veci stanovisko nezaujíma. J. Krajčo rovnako popisuje definičné znaky takéhoto prevodu
4)
a aplikáciu § 501 OZ pri prevodoch individuálne vymedzených vecí vylučuje. Podobne predmetné ustanovenie interpretuje aj J. Czirfusz, ktorý zdôrazňuje, že použitie doložky "ako stojí a leží" alebo obdobnej formulácie v zmluve, ktorej predmet nie je určený súhrnom,
5)
nespôsobuje vylúčenie zodpovednosti prevodcu. Naopak, pri určení veci úhrnom nastáva vylúčenie zodpovednosti za vady automaticky, bez toho, aby to zmluvné strany v zmluve uviedli.
6)
Z internetových prameňov môžeme spomenúť príspevky
Možnosti aplikácie doložky týkajúcej sa prenechania veci "ako stojí a leží"
na advokátskom blogu
7)
a
Predaj veci podľa § 501 OZ
na portáli lexforum.sk.
8)
V prvom z nich si autori všímajú, že z textu historických právnych úprav platných na našom území (ABGB a Občiansky zákonníkz roku 1950) výslovne vyplývalo, že sa vzťahujú na predaj veci v súhrne a pojem "vec" používajú v množnom čísle; pri súčasnej úprave oba tieto atribúty chýbajú, z čoho môže vyplývať, že dnešná úprava sa nemusí vzťahovať len na predaj
per aversionem
.
9)
Aj debata na portáli lexforum.sk sa zaoberá tým, na prevod akých vecí sa § 501 OZvzťahuje, pričom zastúpené sú rôzne názory.
10)
2.2 Rozhodovacia činnosť súdov
Z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15 Co 37/2017 zo 16.5.2018 vyplýva záver, že nie je v súlade s právnou úpravou zodpovednosti za vady, aby sa na druhovo či individuálne určené veci mohla uplatniť doložka "ako stojí a leží", a takúto dohodu je potrebné považovať za dojednanie, ktorým sa nadobúdateľ vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti.
11)
Uvedené rozhodnutie sa zaoberá aj tým, kedy je predmet prevodu určený ako veci v súhrne: "
Treba zdôrazniť, že zmluva neobsahuje údaj, na ktorý sa v odvolaní žalobca odvoláva, teda že sa predáva vec ako celok, stánok ako stojí a leží, pretože zmluva neobsahuje žiadne určenie miesta, vecí, ktoré by zodpovedalo ním tvrdenej skutočnosti, že bola uzavretá úhrnková zmluva, pretože výslovne predal veci individuálne určené v prílohe č. 1, teda nie úhrnne určené (...)."
Naopak, v rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn.26 Co 99/2017 z 13.3.2018 je prezentovaný názor, že určité v zmluvách bežne používané ustanovenia je potrebné vykladať ako úmysel zmluvných strán vylúčiť zodpovednosť prevodcu; v posudzovanom prípade zmluvné strany ani nepoužili formulku "ako stojí a leží", no súd režim zodpovednosti aj tak subsumoval pod § 501 OZ.12)
Z rozhodnutí Ústavného súdu SR je najčastejšie citovaný nález sp. zn. III. ÚS 48/2012 z 28.3.2012, ktorým bola bližšie vysvetlená podstata kúpy veci v súhrne. Pred všeobecnými súdmi bol posudzovaný spor, ktorý vznikol pri odpredaji súboru hnuteľných a nehnuteľných vecí z konkurznej podstaty jej správcom za použitia doložky "ako stojí a leží". Súčasťou v súhrne určenej veci (z textu odôvodnenia vyplýva, že malo ísť o časť výrobného závodu, resp. jeho zariadenie) bola aj konkrétna hnuteľná vec, ktorú nadobudol sťažovateľ (v konaní pred všeobecnými súdmi žalovaný). Správca bez toho, aby si bol toho vedomý (nemal informáciu o jej presune medzi závodmi), tú istú vec zahrnul do ďalšieho prevodu na iného nadobúdateľa (žalobcu), avšak s tým, že už ju individuálne určil v zmluve. Ten si po zistení týchto skutočností uplatnil vydanie predmetnej veci od sťažovateľa spolu s nárokom na náhradu škody. Všeobecné súdy žalobcovi nárok na vydanie veci prisúdili, a to s argumentáciou, že súčasťou prevodu podľa skoršej zmluvy chladiaca nádrž nebola, a teda nedošlo k prevodu vlastníckeho práva, resp. že u prevodcu chýbala vôľová zložka na predaj tejto hnuteľnej veci. Ústavný súd jadro sporu videl v tom, či na základe prvej kúpnej zmluvy bolo prevedené vlastnícke právo k chladiacej nádrži na sťažovateľa, čo by znamenalo, že neskorším prevodom zo strany správcu už nemohlo dôjsť k jej prevodu. Ústavný súd sťažovateľovi vyhovel a podal výklad podstaty § 501 OZa vysvetlil, aké výhody a riziká plynú pre zmluvné strany pri takomto vymedzení predmetu prevodu.
V českej judikatúre viažucej sa na rovnakú právnu úpravu dominujú rozhodnutia, ktoré vylučujú použitie doložky "ako stojí a leží", resp. režimu § 501 OZna individuálne a druhovo určenú vec s argumentáciou postavenou na tom, že jej použitie v takýchto prípadoch by odporovalo zákonnej úprave zodpovednosti za vady
15)
a išlo by o vzdanie sa práv, ktoré môžu vzniknúť v budúcnosti.
16)
Výnimočne sa objavuje aj opačný záver.
17)
V Českej republike možno nájsť aj početné rozhodnutia vo vzťahu k súhrnnému určeniu vecí v kúpnej zmluve, resp. k neplatnosti takejto zmluvy (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.26 Cdo 3297/2018z 10.4.2019 alebo rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30 Cdo 5388/2015 z 25.5.2016 s viacerými
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).