Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Glosa k uzneseniu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 162/2019 z 30.11.2021, ZSP 10/2022 (samostatný a nesamostatný pomocník a podmienky pričítania cudzieho protiprávneho

„Samostatní pomocníci realizujú činnosť pre poverovateľa, robia tak však bez jeho výraznejšej ingerencie, samostatne, na vlastné riziko a vlastnú zodpovednosť. Poverovateľ nad výkonom činnosti samostatného pomocníka nevykonáva kontrolu a ani neudeľuje pokyny v takej miere, aby bolo spravodlivé pripísať mu zodpovednosť za protiprávne konanie pomocníka. Preto poverovateľ za jeho protiprávne konanie nezodpovedá. Nesamostatným pomocníkom je taký pomocník využitý pri činnosti poverovateľa, ktorý koná pod kontrolou poverovateľa a podľa jeho pokynov a ktorý ani z pohľadu tretích osôb nevystupuje samostatne a na vlastné riziko. Právny vzťah, na základe ktorého túto svoju činnosť pre poverovateľa vykonáva, nie je dôležitý.“

Ustanovenie § 420 ods. 2 OZ normujúce podmienky pričítania protiprávneho konania inému subjektu, ktorý tým bude zodpovedať za cudzie protiprávne konanie, je - dá sa povedať - jedným z najslabších miest súčasnej deliktnej právnej úpravy Občianskeho zákonníka. Znenie právnej normy navodzuje dojem, že v každom prípade, ak subjekt (slovami zákona "osoba použitá pri činnosti fyzickej alebo právnickej osoby") vykonáva činnosť pre niekoho iného a spôsobí tretej osobe škodu, za vlastné protiprávne konanie nezodpovedá, ale jeho protiprávnosť, a tým vo výsledku aj celá zodpovednosť za spôsobenú škodu, sa pričítava osobe, pre ktorú činnosť vykonával. Presun zodpovednosti má, okrem iného, za dôsledok, že protiprávne konajúca osoba za vlastné konanie nezodpovedá (§ 420 ods. 2 druhá veta OZ). Doslovné čítanie zákona a gramatický výklad ustanovenia tak vskutku vedie k veľmi širokej zodpovednosti za iného a na strane protiprávne konajúceho zas k úplnému zbaveniu sa zodpovednosti za vlastné správanie sa voči poškodenému.
Žiada sa preto pozitívne hodnotiť glosované rozhodnutie najvyššieho súdu už len pre to, že v jeho odôvodnení a prezentovaných záveroch možno identifikovať snahu o určenie rozumných kontúr spornému ustanoveniu prizmou teleológie a v tomto ohľade tiež veľmi rezonujúcich hodnotových argumentov. Hoci sa môže zdať, že argumentácia najvyššieho súdu v glosovanom rozhodnutí je výkladom proti textu zákona, pretože rozsah aplikácie ustanovenia o pomocníkovi vo významnej miere zužuje, vo svojej podstate ide len o výklad značne vágnej zákonnej kategórie "osoby použitej pri činnosti niekoho iného".
I.
Glosované rozhodnutie vychádza zo skutkového stavu, ktorý po zjednodušení na účely tejto glosy vyzeral nasledujúco: na stavebných prácach, ktoré mal vykonávať jeden zo žalovaných, na podklade subdodávateľských vzťahov participovalo viacero ďalších subjektov, okrem iných aj pomocník - samostatne zárobkovo činná osoba, ktorý mal podľa zmluvy s iným subdodávateľom tiež angažovaným v časti stavebných prác vykonávať zemné a výkopové práce. Zo súdmi zisteného skutkového stavu plynie, že zo strany pomocníka došlo k porušeniu ustanovení zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (ďalej aj "zákon o BOZP"), v dôsledku čoho poškodený spadol z bicykla a pri páde utrpel poranenie hlavy a krvácanie do mozgu. Následkom týchto zranení podľahol, predmetom sporu tak bol nárok pozostalých na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pomocník bol v trestnom konaní právoplatne odsúdený za prečin usmrtenia, predpoklady vzniku zodpovednosti za nemajetkovú ujmu žalobcov na strane pomocníka boli preto naplnené.
Hlavnou právnou otázkou v tomto prípade bolo, či za škodlivé dôsledky vyvolané protiprávnym konaním pomocníka (v tomto prípade nemajetková ujma pozostalých príbuzných usmrtenej primárnej obete) má zodpovedať pomocník sám, alebo iná osoba, pre ktorú pomocník činnosť vykonával. V súvislosti s rozvetvenou sústavou subdodávateľského reťazca v tomto prípade je nemenej dôležité tiež posúdenie toho, ktorému článku subjektov angažovaných na stavebných prácach sa protiprávnosť a zodpovednosť má pričítať, ak by súd uzavrel, že podmienky pre presun zodpovednosti sú splnené. Hoci najvyšší súd priame odpovede na tieto otázky neposkytol, v odôvodnení glosovaného rozhodnutia formuloval viaceré teoreticko-právne východiská pre výklad ustanovenia o presune zodpovednosti, čím významne posunul ďalej odbornú diskusiu o trvalo sporných implikáciách uplatňovania danej právnej normy.
II.
Na presun zodpovednosti je potrebné kumulatívne naplnenie dvoch zákonných podmienok: (i) osoba pomocníka a (ii) to, že škoda bola spôsobená pri činnosti pre niekoho iného (fyzickú alebo právnickú osobu), tzv. principála alebo, ako ho označuje v glosovanom rozhodnutí najvyšší súd, tzv. poverovateľa. Judikatúra najvyššieho súdu sa dosiaľ vo výklade sústredila viac na špecifikovanie druhej zákonnej podmienky, aj vo svojich novších rozhodnutiach sa opiera o závery ešte predrevolučnej judikatúry o potrebe skúmania existencie vecného, časového a miestneho vzťahu konania pomocníka k plneniu činnosti poverovateľa.
1)
Túto požiadavku opakovane najvyšší súd zdôraznil napríklad v zbierkovom rozhodnutí R 9/2014.
2)
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Súkromné právo 2/2022

2/2022
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Súkromné právo

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov