Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Glosa k uzneseniu Najvyššieho Súdu SR sp. zn. 6 Cdo 138/2016 z 24.8.2017 (protiprávny pokyn zamestnávateľa ako okolnosť vylučujúca protiprávnosť, R 15/2018)

V Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 2/2018 bolo pod č. 15 uverejnené uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 138/2016 z 24.8.2017 s nasledovnými právnymi vetami: "Splnenie protiprávneho pokynu zamestnávateľa nie je okolnosťou vylučujúcou protiprávnosť konania zamestnanca a v individuálnych prípadoch môže zakladať spoluzodpovednosť zamestnávateľa na vzniknutej škode (§ 187 ods. 1 Zákonníka práce) Vedomosť zamestnanca o protiprávnosti pokynu zamestnávateľa je relevantná iba z hľadiska posúdenia povahy jeho zavinenia."

 

GLOSA K UZNESENIU NAJVYŠŠIEHO SÚDU SR SP. ZN. 6 CDO 138/2016 Z 24.8.2017 (PROTIPRÁVNY POKYN ZAMESTNÁVATEĽA AKO OKOLNOSŤ VYLUČUJÚCA PROTIPRÁVNOSŤ, R 15/2018)
JUDr.
Milan
Hlušák
Katedra občianskeho a obchodného práva Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, advokát
Uvedené právne vety naznačujú, že Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj "najvyšší súd") sa v glosovanom rozhodnutí venoval pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnanca za škodu. V skutočnosti sa však dotkol otázok, ktoré ďaleko prekračujú hranice pracovného práva. V prvom rade ide o problematiku okolností vylučujúcich protiprávnosť, resp. - širšie povedané - vylučujúcich zodpovednosť za škodu ako takú. V neposlednom rade ide o vzťah zavinenia škodcu k protiprávnosti konania a k jeho následku. Rozhodnutie tak poskytuje priestor zamyslieť sa nad problematikou zodpovednosti za škodu v omnoho širších súvislostiach, akoby sa na prvý pohľad mohlo zdať. Súčasne však treba povedať, že obe právne vety glosovaného rozhodnutia vzbudzujú isté pochybnosti, ktoré musia viesť k opatrnosti pri ich aplikácii.
I.
Skutkový stav bol pomerne jednoduchý. Zamestnanec prevážal na nákladnom aute drvené kamenivo. Slovenská správa ciest ho počas jazdy zastavila a vykonala kontrolu váhy nákladu. Keďže tá prekračovala povolené limity, zamestnávateľovi bol vyrubený osobitný poplatok. Následne zamestnávateľ zažaloval zamestnanca o náhradu škody, ktorá mu vznikla zaplatením tohto poplatku.
Okresný súd žalobu zamietol, okrem iného, aj z dôvodu, že zamestnávateľ trval na vykonaní prepravy aj napriek tomu, že ho o preťaženom náklade zamestnanec viackrát informoval. Zamestnanec tak len plnil príkaz zamestnávateľa. Krajský súd, naopak, žalobe vyhovel, vychádzajúc z názoru, že konanie zamestnanca bolo protiprávne. Vplyvom pokynu zamestnávateľa na zamestnancovu zodpovednosť sa krajský súd nezaoberal.
Najvyšší súd vrátil vec späť, pretože, podľa jeho názoru, nebola dostatočne zohľadnená skutočnosť, že zamestnávateľ o preťažení vedel a nič proti tomu neurobil. Podľa názoru najvyššieho súdu sa tak na spôsobení škody podieľal aj on.
II.
Analýzu glosovaného rozhodnutia začnime otázkou protiprávneho pokynu zamestnávateľa. Najvyšší súd vyslovil názor, že vykonanie takéhoto pokynu nie je okolnosťou vylučujúcou protiprávnosť, ale len okolnosťou, ktorá vedie k spoluzodpovednosti zamestnávateľa. Ak je totiž pokyn zamestnávateľa "
protiprávny, aj jeho splnenie zo strany zamestnanca je vždy protiprávne.
"
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).