Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Jednotný civilný delikt alebo oddelené režimy zmluvnej a mimozmluvnej náhrady škody?
Autorka sa v príspevku zaoberá stretom systémov zmluvnej a mimozmluvnej zodpovednosti za škodu a posúdením ich vzájomného vzťahu a normatívneho nastavenia. Na príklade styčných a odlišných bodov zmluvnej a mimozmluvnej zodpovednosti za škodu rovnako ako rozboru vybraných inštitútov, v rámci ktorých úprava jednotného civilného deliktu naráža na svoje limity, sa snaží autorka ponúknuť záver o tom, ktorý z prístupov – jednota alebo oddelenosť režimov zmluvnej a mimozmluvnej zodpovednosti za škodu – je z pohľadu slovenského práva vhodnejší.
Úvod
Problematika vzájomných vzťahov, stretov a interakcie jednotlivých súčastí systému práva a z nich vyplývajúca konkurencia rôznych druhov nárokov (vecnoprávnych, zmluvných, mimozmluvných, kvázizmluvných a pod.) patrí pravdepodobne k najzložitejším otázkam súkromného práva.
1)
Výnimkou v tomto kontexte nie je ani stret systémov zmluvnej a mimozmluvnej zodpovednosti za škodu, posúdenie ich vzájomného vzťahu a ich normatívneho nastavenia.Týmto a iným súvisiacim otázkam, ktorých potreba riešenia vyvstáva, okrem iného, i pri úvahách o rekodifikovanej úprave záväzkov v našom civilnom práve, sa venuje tento príspevok. Na príklade styčných a odlišných bodov zmluvnej a mimozmluvnej zodpovednosti za škodu - z hľadiska ich právneho základu a následkov - rovnako ako rozboru vybraných inštitútov, v rámci ktorých úprava jednotného civilného deliktu naráža na svoje limity, sa snaží ponúknuť záver o tom, ktorý z prístupov - jednota alebo oddelenosť režimov zmluvnej a mimozmluvnej zodpovednosti za škodu - je z pohľadu slovenského práva vhodnejší.
Skúsme však začať od začiatku a vymedziť podstatu zmluvnej a mimozmluvnej zodpovednosti za škodu ako kompenzačných schém a ponúknuť prehľad do úvahy prichádzajúcich možností vysporiadania sa s ich vzájomným vzťahom (či už normatívne, alebo interpretačne).
Základom mimozmluvnej zodpovednosti za škodu je porušenie určitej objektívnym právom ustanovenej povinnosti. Porušenie objektívnym právom ustanovenej povinnosti je znakom, ktorý odlišuje delikt (t.j. porušenie mimozmluvnej povinnosti adresovanej všeobecne každému subjektu alebo homogénnej skupine subjektov, ktoré sú neznáme až do okamihu, kým nedôjde ku škodnej udalosti) od porušenia subjektívnym právom ustanovenej povinnosti (t.j. zmluvného porušenia povinnosti, ktorá bola adresovaná druhej zmluvnej strane), ktoré je typické pre zmluvnú zodpovednosť za škodu. Deliktné právo (v užšom ponímaní) teda pokrýva situácie, v rámci ktorých je potrebné rozhodnúť, či určitý subjekt, ktorý utrpel ujmu, prípadne inú stratu, môže na tomto podklade požadovať reparáciu od iného subjektu, s ktorým ho nespája žiadny iný právny vzťah ako ten, ktorého základom je skutočnosť vedúca k vzniku ujmy. Tento koncept odlišuje deliktné právo od iných systémov kompenzujúcich utrpenú ujmu. K týmto iným systémom patria najmä kompenzačné mechanizmy zmluvného práva, ktoré vyplývajú z koncepcie zodpovednosti za nesplnenie zmluvnej povinnosti, alebo kompenzačné schémy založené na poistení.
2)
Pri posudzovaní vzájomného vzťahu zmluvnej a mimozmluvnej zodpovednosti za škodu možno v komparatívnom prehľade identifikovať viaceré riešenia:
3)
a)
Vzťah zmluvnej a mimozmluvnej povinnosti náhrady škody posudzovaný na báze vzťahu
lex specialis
-
lex generalis
.
4)
Zmluvné nároky majú v rámci tohto prístupu prednostné postavenie pred deliktnými nárokmi, odôvodnené vzťahom relativity medzi zmluvnými stranami a z neho vyplývajúcim princípom zmluvnej slobody a záväznosti zmluvy, kedy podľa Bezoušku "
určitá predvídateľná ujma bola stranami zohľadnená už v zmluve - zmluvou strany medzi sebou založili osobitné (autonómne) právo, ktoré nahradilo konkurujúce deliktné (heteronómne) pravidlá
".
5)
Bohužiaľ, striktné uplatňovanie uvedeného prístupu je závislé od toho, že jednotlivé zmluvné nároky možno presne odlíšiť od mimozmluvných nárokov, čo však v reálnom živote často jednoznačne možné nie je.b)
Vzťah zmluvnej a mimozmluvnej zodpovednosti posudzovaný na báze rovnocennosti, t.j. možnosť uplatňovania zmluvných nárokov nevylučuje možnosť uplatňovania mimozmluvných nárokov, vzhľadom na vzájomnú nezávislosť a samostatnosť oboch skupín nárokov závisí od poškodeného, ktorý z nárokov zvolí pre sanovanie nepriaznivých následkov, ku ktorým došlo v jeho majetkovej sfére. Vzťah zmluvnej a mimozmluvnej zodpovednosti na báze rovnocennosti je ponímaný na báze vzájomnej konkurencie nárokov, kde uplatnenie jedného vylučuje v prípade úplného uspokojenia nároku uplatnenie nároku na náhradu škody z titulu druhého. Ak teda možno v určitom prípade identifikovať naplnenie predpokladov tak zmluvnej, ako aj mimozmluvnej zodpovednosti za škodu, mal by mať veriteľ právo voľby oprieť svoj nárok o ten z titulov, ktorý si sám vyberie.
c)
Vzťah zmluvnej a mimozmluvnej zodpovednosti posudzovaný na báze koordinovaného vzťahu. Ide o v komparatívnom význame veľmi ojedinelý prístup typický pre časť rakúskej doktríny inšpirovanej tzv. pohyblivým systémom (
das bewegliche System
).
6)
Podľa Koziola, ako najvýznamnejšieho predstaviteľa tohto rakúskeho názorového prúdu, neexistuje medzi zmluvným a deliktným právom striktná deliaca hranica, resp. obdobne ako v prípade objektívnej a subjektívnej zodpovednosti vyvodzuje aj tu existenciu akejsi medzioblasti (šedej zóny), v ktorej sa obe skupiny (vo vzťahu k jednoznačne nezaraditeľným prípadom) vzájomne prelínajú a vytvárajú tak rôzne zmiešané formy medzi nárokmi. / 7/d)
Fúzia zmluvnej a mimozmluvnej zodpovednosti predpokladajúca jednotné ponímanie civilného deliktu
8)
. Názory a tendencie, ktoré popierajú delenie zodpovednosti na deliktnú a zmluvnú alebo sa ju snažia určitými konštrukciami prekonať (napr. vo Švajčiarsku koncept tzv. smrti zmluvy), a to zjednotením zmluvnej, predzmluvnej a deliktnej zodpovednosti (základom by malo byť rovnaké chápanie protiprávneho konania pre všetky tri súčasti, odvodené od princípu
neminem leadere
, spoločné pre zmluvu i delikt). Porušenie zmluvy by predstavovalo delikt, pretože porušením zmluvy sa porušuje očakávané plnenie veriteľa (v tomto ponímaní ide v podstate o odraz prirodzenoprávnych teórií, ktoré chápali porušenie zmluvy a delikt jednotne).Je zrejmé, že v závislosti od konkrétneho prípadu môže mať zmluvné a deliktné právo charakter rovnobežiek idúcich popri sebe a nikdy sa nestretnúcich alebo rôznobežiek, ktoré sa v určitom spoločnom bode stretnú, či dokonca mimobežiek, ktoré bežia rôznym smerom v iných rovinách a nikdy sa v žiadnom bode nepretnú. Ak sa zmluvné a deliktné právo pretnú, môže k tomu prísť v rôznych kontextoch a pri rôznych problémoch, ktoré neprinášajú jednoduché a uniformné riešenia.
9)
{[n1}}1. Ako je to v slovenskom práve?
Slovenské civilné právo na rozdiel od obchodného práva
10)
formálne nerozlišuje (aspoň pokiaľ ide o normatívnu rovinu) medzi zmluvnou zodpovednosťou za škodu a mimozmluvnou zodpovednosťou za škodu. Vychádza z jednotného civilného deliktu, právny základ ktorého sa odvodzuje z § 420 OZ, v rámci ktorého sa "porušenie právnej povinnosti" chápe nielen ako porušenie zákonnej, ale aj zmluvnej povinnosti, t.j. protiprávne konanie všeobecne (delikt v širšom ponímaní).Jednotné ponímanie civilného deliktu je na našom území historicky podmienené, pričom počiatočným prameňom inšpirácie bola široká generálna klauzula § 1295 ABGB.
11)
Táto našla svoj normatívny odraz v
Občianskom zákonníkuz roku 1950, /12, 13/ ktorý pretrváva aj v úprave Občianskeho zákonníkaz roku 1964.
14)
Napriek (i z pohľadu dobového prístupu zahraničných právnych poriadkov) pomerne riedkemu zastúpeniu takéhoto ponímania civilného deliktu
15)
bolo v československej vede občianskeho práva v jej neskoršom období jeho dogmatické ukotvenie relatívne silné, o čom svedčia aj slová akademika Lubyho prezentované v jeho diele
Prevencia a zodpovednosť v občianskom práve
:
"... podľa našej mienky nemožno preukázať také pojmové diferenčné znaky, pomocou ktorých by sa mohli a mali pojmove odlíšiť protiprávne úkony porušujúce zmluvné (príp. záväzkové) a mimozmluvné (príp. vecnoprávne) pomery. ... z hľadiska teoretického niet žiadnych prijateľných dôvodov pre štiepenie pojmu deliktu na delikt porušujúci zmluvné pomery a na delikt porušujúci iné pomery, a dokazuje aj to, že taká úprava je aj legislatívne omnoho jednoduchšia..."
16)
Obdobne v dielach akademika Knappa
17)
možno identifikovať doktrinálny príklon k jednotnému ponímaniu civilného deliktu, majúcemu svoje historické korene v prirodzenoprávnych teóriách.V nadväznosti na argumentáciu prof. Lubyho je zrejmé, že takáto úprava je naozaj legislatívne omnoho jednoduchšia, keďže tak zmluvné, ako i mimozmluvné nároky zo zodpovednosti za škodu sa spravujú rovnakým režimom, pokiaľ ide nielen o predpoklady vzniku a právne následky, ale i súvisiace inštitúty (napr. premlčanie). Otázne však je, či je takéto riešenie schopné už vo svojom normatívnom vyjadrení obsiahnuť všetky potrebné nuansy viažuce sa buď k zmluvnej, alebo mimozmluvnej povinnosti k náhrade škody, alebo naopak, či jednotná úprava neprináša viac otázok a problémov ako jednoznačných riešení.
{[n1}}2. Čo má zmluvná a mimozmluvná zodpovednosť za škodu spoločné a čo rozdielne?
Styčnými bodmi oboch režimov je skutočnosť, že ide o náhradoškodové režimy, základnou funkciou ktorých je náprava nepriaznivého následku, ktorý vznikol ako dôsledok porušenia právnej povinnosti
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Súkromné právo 6/2021
