K rekodifikovanému medzitýmnemu rozsudku

Dôvodová správa k vládnemu návrhu Civilného sporového poriadku (prijatý ako zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov - ďalej len "Civilný sporový poriadok" alebo "CSP") môže svojho čitateľa v časti o medzitýmnom rozsudku zmiasť. Konštatuje sa v nej len to, že sa preberá právna úprava zo zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "Občiansky súdny poriadok" alebo "OSP"), čomu však nezodpovedá schválená textácia ustanovení o medzitýmnom rozsudku.¹⁾Je to dané tým, že v priebehu legislatívneho procesu bol v zákonodarnom zbore prijatý pozmeňovací návrh, ktorý dal medzirozsudku dnešnú podobu; odôvodnenie je aj v tomto prípade lakonické: ²⁾

Podrobnejšie vysvetlenie novej úpravy priniesol komentár Mareka Števčeka k Civilnému sporovému poriadku,³⁾ podľa ktorého je po novom potrebné rozlišovať dva druhy medzitýmneho rozsudku, a to:

Príspevok skúma domáce formovanie sa tohto inštitútu počas predchádzajúcich kodifikácií, jeho koncepciu v spríbuznených zahraničných úpravách a uvažuje nad niektorými aspektmi jeho súčasnej podoby.

Autori rekodifikácie civilného procesu sa pri úprave medzitýmneho rozsudku v Civilnom sporovom poriadku prihlásili k rakúskemu (ďalej len "rakúsky ZPO"),⁵⁾ktorého súčasťou je od jeho prijatia v roku 1895 medzitýmny rozsudok o základe nároku ( ) a medzitýmny rozsudok o prejudiciálne pôsobiacom práve ( . Iba nedávno, v roku 2011, sa súčasťou rakúskej úpravy stal osobitný medzitýmny rozsudok o premlčaní ( ).⁶⁾

Medzitýmny rozsudok o základe nároku prichádza do úvahy, len ak možno predmet sporu rozdeliť na základ a sumu (výšku nároku), a zodpovedá v našich končinách známemu vymedzeniu medzitýmneho rozsudku. Medzirozsudok o prejudiciálne pôsobiacom práve nadväzuje na uplatnenie "medzižaloby" ( ) o určenie existencie/neexistencie práva alebo právneho vzťahu, od ktorého úplne alebo čiastočne závisí konečné rozhodnutie.⁷⁾ Medzitýmny rozsudok o premlčaní predpokladá uplatnenie námietky premlčania; súd potom môže aj bez návrhu rozhodnúť o tom, že nárok nie je premlčaný a v inštančnom postupe je posudzované len samotné premlčanie, skôr ako by podľa okolností muselo byť vykonané rozsiahle dokazovanie.⁸⁾ Nedokázali sme nájsť presnú informáciu o tom, prečo bolo potrebné vymedziť tento medzirozsudok osobitne oproti rozsudku o základe nároku, v rámci ktorého sa pri posúdení dôvodnosti zá­kladu skúma aj premlčanie. Domnievame sa, že dôvodom je umožniť, aby premlčanie bolo predbežným spôsobom posudzované aj pri iných nárokoch, ako sú tie, ktoré sa dajú rozdeliť na základ a výšku nároku.⁹⁾ V súdnych sporoch je nezriedkavé, že žalovaná strana namieta len premlčanie, a môže byť preto účelné, ak sa súd s touto otázkou, ktorá sama osebe vedie k zamietnutiu žaloby, vysporiada tak, že nepremlčanie nároku vysloví v medzirozsudku. Každý z uvedených medzirozsudkov môže byť len kladný; zamietavý medzirozsudok sa nevydáva, keďže v takomto prípade sa žaloba zamieta konečným rozsudkom.¹⁰⁾ Rozdielne sú riešené účinky uplatnenia opravného prostriedku proti medzirozsudku na konanie o zostávajúcej časti sporu. Pri podaní odvolania alebo dovolania proti medzirozsudku o základe nároku a o premlčaní bráni ich podanie tomu, aby prebiehalo konanie o zostávajúcej sporovej matérii. Pri medzitýmnom rozsudku o prejudiciálne pôsobiacom práve tieto účinky nenastávajú automaticky, prerušenie konania môže do právoplatnosti medzirozsudku nariadiť súd, a to v prípade, ak o prejudiciálne pôsobiacom práve alebo právnom vzťahu bolo rozhodnuté, že neexistuje.

Aj druhá kľúčová stredoeurópska kodifikácia moderného civilného procesu,¹¹⁾nemecký (ďalej len "nemecký ZPO") z roku 1877, obsahuje vo viacerých podobách.¹²⁾Pri medzirozsudku o základe veci ( nemecká procesualistika uvádza, že jeho prostredníctvom má byť konanie odbremenené a urýchlené a má pripraviť konečné rozhodnutie ( ).¹³⁾Z bohatej nemeckej judikatúry možno ako príklad uviesť, že neprichádza do úvahy, ak je sporný len základ, nie však suma, alebo ak je sporná len výška sumy, ale ani vtedy, ak sa súčasne uplatňuje peňažné aj nepeňažné plnenie, a pri jeho vydaní musí tiež existovať predpoklad, že je dané určité peňažné plnenie; v môže byť rozhodnuté aj o premlčaní základu.¹⁴⁾Označenie sa v nemeckom ZPO používa aj pre nás cudziu formu osobitného rozsudku vydávaného v prípadoch, keď sa objaví "medzispor", najčastejšie o rýdzo o procesnej otázke (medzi stranami sporu, ale aj vo vzťahu k tretím osobám, napríklad o pripustení intervencie, vo vzťahu k svedkovi či znalcovi), ako napríklad o procesných podmienkach, zmene žaloby, zmene strany či pripustení dôkazu.¹⁵⁾ Osobitným prípadom takéhoto medzirozsudku je rozhodovanie o prípustnosti žaloby, v rámci ktorého má súd možnosť rozhodnúť o tom, že žaloba nie je vôbec prípustná.¹⁶⁾V nemeckej literatúre sa pojmom " " označuje aj kasačné rozhodnutie odvolacieho alebo dovolacieho súdu.¹⁷⁾

Oproti rakúskej úprave je odlišne riešené rozhodovanie o prejudiciálne pôsobiacom práve. Nemecký ZPO upravuje medzižalobu na takéto určenie ( ), ktorej podstata je totožná s jej vymedzením v rakúskom procesnom kódexe. Jej význam spočíva v tom, že vydanie určovacieho medzirozsudku môže do budúcnosti pri prípadnom ďalšom spore strán definitívne vyriešiť spornú predbežnú otázku; ako príklad sa uvádza spor, keď žalobca - oprávnený dedič od žalovaného žiada vydanie vecí z dedičstva, je si však vedomý toho, že v budúcnosti sa objavia ďalšie veci tvoriace dedičstvo, a bude preto preňho nápomocné, ak bude určené, že je dedičom, čím bude ustálená jeho aktívna legitimácia.¹⁸⁾Zásadný rozdiel, významný aj z hľadiska našich záverečných úvah o medzitýmnom rozsudku, spočíva v tom, že nemecké súdy o určovacej medzižalobe nerozhodujú medzirozsudkom, ale v rámci konečného rozhodnutia; nemecký ZPO pre tieto prípady nepozná.

Z krátkeho predstavenia nemeckého a rak