Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Platnosť právneho úkonu uskutočneného v rozpore so súdnym zákazom

Panuje všeobecná zhoda o tom, že jedným zo základných atribútov platného právneho úkonu je jeho dovolenosť. Článok sa na modelovom prípade prevodu nehnuteľnej veci počas trvania dispozičného zákazu nariadeného neodkladným opatrením venuje viacerým argumentom odznievajúcim v diskurze o platnosti právneho úkonu uskutočneného v rozpore so súdnym zákazom.

1. Úvod
K platnosti prevodu veci uskutočnenému v rozpore s vykonateľným predbežným opatrením je dnes v Českej republike možné podať jediné stanovisko, čo je dané tým, že Občiansky súdny poriadok po svojej novelizácii v roku 2005
1)
v § 76f ustanovuje:
"(1) Právní jednání, které bylo učiněno tím, pro něhož je výrok vykonatelného usnesení o nařízení předběžného opatření závazný, je neplatné, jestliže jím byla porušena povinnost uložená vykonatelným usnesením o nařízení předběžného opatření. Soud k neplatnosti přihlédne i bez návrhu. (2) Bylo-li účastníku předběžným opatřením uloženo, aby nenakládal s určitou nemovitou věcí, pozbývá návrh na vklad práva týkajícího se této nemovité věci, o němž dosud nebylo příslušným orgánem pravomocně rozhodnuto, své právní účinky; to platí i tehdy, jestliže účastník učinil právní jednání týkající se nemovité věci dříve, než se usnesení o nařízení předběžného opatření stalo vykonatelným."
Neplatnosť je, ako naznačuje citované znenie procesného kódexu, koncipovaná ako absolútna.
2)
Obdobná právna úprava sa na Slovensku nenachádzala v Občianskom súdnom poriadku (ďalej aj "OSP"), nepriniesol ju Civilný sporový poriadok (ďalej aj "CSP") ani iný predpis procesného práva. Neplatnosť ako explicitne pomenovanú sankciu pre právny úkon uskutočnený v rozpore so súdnym alebo úradným zákazom nenájdeme ani v normách hmotného práva. Príkladom pre hmotnoprávny predpis upravujúci následky uskutočnenia právneho úkonu v rozpore so súdnym či úradným zákazom, ku ktorému sa v tomto texte budeme opakovane vracať, je nemecký občiansky zákonník (ďalej aj "BGB").
3)
Ďalšia nášmu prostrediu blízka úprava, rakúska, obsahuje úpravu neodkladných opatrení v exekučnom poriadku spolu s následkami porušenia dispozičného zákazu nariadeného súdom prostredníctvom dočasného opatrenia (
einstweilige Verfügung
).
4)
V slovenskom právnom prostredí táto téma zarezonovala viackrát. Popri rôznorodých rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktorým sa venujeme v samostatnej časti, si ju v odbornej spisbe všímajú viacerí autori. V roku 2005 sa R. Ďurana a M. Kubinec
5)
prihovárajú za absolútnu neplatnosť právneho úkonu uskutočneného v rozpore s predbežným opatrením, a to z dôvodu rozporu so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej aj "OZ"), resp. pre nemožnosť plnenia podľa § 37 OZ. R. Jakubáč v príspevku z roku 2018
6)
zastáva názor, že právny úkon má ostať v takýchto prípadoch platný a kritizuje závery ďalej uvádzaného rozhodnutia veľkého senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu. Najpodrobnejší domáci komentár k § 39 OZ polemiku o vplyve súdneho zákazu na platnosť právneho úkonu spomína,
7)
no nevyslovuje konečné stanovisko. Naopak, rezultát či rozbor problematiky neobsahuje monografia k zabezpečovacím prostriedkom v civilnom procese
8)
ani komentár k Civilnému sporovému priadku v časti o právnej úprave neodkladných opatrení.
9)
Širšie spektrum čiastkových argumentov zaznieva aj v debate na portáli lexforum.sk.
10)
Zámerom príspevku je detailnejšie analyzovať jednotlivé názory, ktoré sa v debatách vynárajú, ako aj priblížiť ďalšie aspekty tejto témy. Vzorový prípad, s ktorým budeme v príspevku pracovať, je neodkladné opatrenie nariadené podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP,
11)
ktorým sa zakazuje s konkrétnou nehnuteľnosťou nakladať, najmä ju prevádzať, zaťažovať vecnými či záväzkovými právami.
12)
V praxi ide o veľmi rozšírený nástroj využívaný napríklad v sporoch o určenie vlastníckeho práva či nárokoch z predkupného práva (ako prevencia pred ďalším scudzovaním nehnuteľnosti, a teda prípadným marením, resp. predlžovaním súdneho sporu),
13)
alebo pri vymáhaní peňažných nárokov, keď existuje dôvodná obava, že môže dôjsť k fraudulóznemu konaniu dlžníka; od účinnosti Civilného sporového poriadku bude takýto postup skôr výnimkou (uplatní sa napr. vtedy, ak má byť blokovaný ďalší prevod nehnuteľnosti, ktorá je napadnutá odporovacou žalobou), keďže v týchto prípadoch bude veriteľ musieť prednostne siahnuť po zabezpečovacom opatrení.
14)
V príspevku budeme zohľadňovať okamih vykonateľnosti súdneho rozhodnutia, a to z toho hľadiska, či k nej došlo pred uzavretím scudzovacej zmluvy (a logicky pred začatím konania o návrhu na vklad) alebo až po jej uzavretí, avšak pred podaním návrhu na vklad, resp. v priebehu vkladového konania, skôr ako v ňom bude rozhodnuté.
15)
2. Percepcia v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR
Pozícia referenčného rozhodnutia by mala patriť v poradí druhému výstupu veľkého senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu,
16)
ktoré sa venuje skúmaniu platnosti právneho úkonu uskutočneného v rozpore s vykonateľným predbežným opatrením.
17)
Je pravda, že predmetné rozhodnutie nie je interpretačne jednoduché (čo je do veľkej miery vyvolané vymedzením dovolacej otázky odvolacím súdom)
18)
a k platnosti právneho úkonu uskutočneného v rozpore s predbežným opatrením neobsahuje kategorické stanovisko. Sám súd uvádza, že touto problematikou sa v dovolaní nezaoberá (bod 16.1 odôvodnenia).
Podľa R. Jakubáča z neho možno vydedukovať záver, že právny úkon uskutočnený v rozpore s vykonateľným predbežným opatrením nie je platný.
19)
Skutočne nemožno prehliadnuť odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného a odvolacieho súdu (v ktorých je obsiahnutý výslovný záver o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej v rozpore so zákazom nariadeným predbežným opatrením) - pri komplexnom posúdení rozhodnutí všetkých inštancií v tejto veci by preto mal obstáť záver o absolútnej neplatnosti právneho úkonu porušujúceho súdny zákaz s tým, že dovolací súd jasne potvrdil, že účinky predbežného opatrenia sa vzťahujú (už) na zmluvu.
Oveľa jednoznačnejšie je odôvodnenie novšieho rozhodnutia najvyššieho súdu, paradoxne vydaného správnym senátom.
20)
Predmetom posudzovania v rámci súdneho prieskumu postupu správneho orgánu bolo rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej agentúry o zohľadnení uplatnenia nároku na poľnohospodárske priame platby, hoci subjekt, ktorý si ich uplatnil, užíval pozemky na základe nájomnej zmluvy, ktorej uzavretie mal prenajímateľ vykonateľným predbežným opatrením zakázané. Najvyšší súd v rámci rozhodovania o kasačnej sťažnosti konštatoval, že právny úkon uskutočnený v rozpore s predbežným opatrením je absolútne neplatný. Poukazujúc na účel súdneho zákazu, okrem iného, uviedol: "
Predbežné opatrenie je ústavné konformným zákonným nástrojom, ktorý sa týka práva (zákazu) disponovať s vecou. Ak má predbežné opatrenie tento účinok skutočne mať, je len absolútna neplatnosť právnym následkom, ktorý vyvolá konanie v rozpore s uloženým zákazom. Neplatnosť je zákonnou sankciou za porušenie takého zákazu, ktorú možno zistiť výkladom, aj keď nie je výslovne kodifikovaná
." Najvyšší súd tiež zhodnotil, že: "
Otázke právneho následku porušenia zákazu nakladania s určitými vecami alebo právami, uloženým vykonateľným predbežným opatrením v zmysle § 76 ods. 1 písm. e) OSP, sa zatiaľ nevenovala náležitá pozornosť, a preto kasačný súd dáva do pozornosti možnosť, že nielenže ide o absolútne neplatný právny úkon pre jeho nedovolenosť, ako je uvedené vyššie, ale aj pre chýbajúcu náležitosť právneho úkonu týkajúcu sa vôle, a to nedostatku slobody vôle s poukazom na súdom uložený zákaz nakladania."
Spomenutá je aj česká právna úprava a rozhodnutie veľkého senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, vo vzťahu ku ktorému je konštatované: "
Najvyšší súd SR vo veľkom senáte občianskoprávneho kolégia v rozsudku sp. zn. 1 V Cdo 1/2017 z 27.4.2017 uviedol, že zákaz treba interpretovať tak, že sa vzťahuje už aj na samotné uzatvorenie zmluvy
." V tomto rozhodnutí najvyšší súd úplne otvorene a jednoznačne právny úkon uskutočnený v rozpore s predbežným opatrením kvalifikoval ako absolútne neplatný.
Odkaz na citované rozhodnutie veľkého senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu možno nájsť aj v ďalšom aktuálnom rozhodnutí dovolacieho súdu;
21)
v ňom bol predmetom posudzovania odlišný skutkový a právny stav (vplyv poznámky o spochybnení hodnovernosti údajov katastra na platnosť právneho úkonu), no keďže sa dovolateľ odvolával na predmetné rozhodnutie veľkého senátu občianskoprávneho kolégia, v bode 35. odôvodnenia sa nachádza nasledujúce konštatovanie: "
Ak osobitný zákon dal súdu právomoc právoplatne a vykonateľne uložiť niekomu zákaz zasahujúci jeho hmotné práva, zákaz nakladať s vecou, jeho porušenie je zákonite porušením zákona v zmysle § 39 OZ a právny úkon v rozpore s takýmto zákazom nemôže byť platným."
Existuje aj druhá, staršia skupina pravidelne citovaných rozhodnutí najvyššieho súdu, ktoré reprezentujú protipól jeho dnešného pohľadu a boli podnetom pre zjednocovanie názorov veľkým senátom. V roku 2005
22)
tento súd uviedol, že: "
Odvolací súd v danom prípade považuje za právne významné rozlišovanie platnosti a účinnosti právneho úkonu, ktorej časový okamih v prípade zmlúv týkajúcich sa nehnuteľností nie je totožný. Predbežné opatrenie súdu uložené podľa § 76 ods. 1 písm. e) a f) OSP, obsahom ktorého je zákaz nakladať s nehnuteľnosťou, v zásade nemá z hmotnoprávneho hľadiska vplyv na platnos
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Súkromné právo 4/2020

4/2020
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Súkromné právo

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov