Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obdo 74/2021 z 20. 10. 2022 (žaloba o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer)

I. Predpokladom úspešnosti žaloby o zrušenie oddlženia je, že veriteľ v zmysle § 166f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Kritériá na určenie nepoctivého zámeru sa týkajú najmä ekonomického správania dlžníka pred podaním návrhu na oddlžovacie konanie, ako aj po ro­zhodnutí o oddlžení.

II. Povinnosťou dlžníka podľa § 166g ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii je preukázať poctivý zámer, t. j. že po podaní návrhu na oddlženie vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, pričom správanie dlžníka sa posudzuje so zreteľom na jeho ekonomickú situáciu, osobné pomery a súčinnosť v oddlžovacom konaní.

 

Úvod
Poctivý zámer dlžníka by mal byť nástrojom na zabezpečenie spravodlivosti oddlženia a ochrany veriteľov pred špekulatívnym zbavením sa dlhov zo strany dlžníka, ktorý je prirodzene motivovaný možnosťou využiť takú príležitosť, ktorú mu právna úprava ponúka.
1)
Pred novelou č. 377/2016 Z. z. zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj "zákon o konkurze a reštrukturalizácii" alebo "ZKR") súd pri rozhodovaní o povolení oddlženia hodnotil aj poctivý zámer dlžníka, ktorý bol podmienkou povolenia oddlženia. Po uvedenej novele už súd pri rozhodovaní o vyhlásení oddlžovacieho konkurzu alebo určení splátkového kalendára poctivý zámer dlžníka neskúma, to znamená, že oddlžený môže byť aj dlžník, ktorý nemá, resp. pred podaním návrhu na oddlžovacie konanie nemal poctivý zámer. Absencia poctivého zámeru dlžníka však môže byť dôvodom na zrušenie oddlženia, a to na základe žaloby o zrušenie oddlženia podanej veriteľom, ktorý bol oddlžením dotknutý. Zákonodarca tak zvolil formu
následnej
kontroly zákonnosti a spravodlivosti oddlženia, ktorej iniciovanie vložil do rúk veriteľom. Podľa § 166f ZKR preukazuje veriteľ, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Skúmanie poctivého zámeru sa týka tak činnosti dlžníka pred podaním návrhu na oddlžovacie konanie, ako aj po rozhodnutí o oddlžení.
2)
Ustanovenie § 166g ZKR potom
 príkladným
spôsobom uvádza skutočnosti, keď dlžník má poctivý zámer,
3)
ako aj negatívnym spôsobom vymedzuje skutočnosti, keď dlžník poctivý zámer nemá.
4)
Súd má tak dostatočný priestor na úvahu, či konanie dlžníka bolo alebo nebolo motivované poctivo, nemal by pritom postupovať mechanicky, ale podľa okolností daného prípadu s ohľadom na kritériá prísnejšieho alebo miernejšieho posudzovania, a to najmä s ohľadom na osobu dlžníka alebo jeho životnú situáciu.
5)
,
6)

Napriek tomu, že úspech žaloby je spojený s unesením dôkazného bremena zo strany veriteľa o neexistencii poctivého zámeru dlžníka pri oddlžení, neznamená to automaticky, že dlžníka žiadne dôkazné bremeno nezaťažuje, keďže právna úprava obsahuje aj pozitívne vymedzenie, keď dlžník má poctivý zámer.7) Táto hmotnoprávna úprava tak vytvára nejasnosti ohľadom nesenia dôkazného bremena, resp. jeho rozloženia medzi veriteľa a dlžníka. Z procesného hľadiska je možné sa stretnúť s rôznymi prístupmi súdov k tomu, kto je v konaní o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer zaťažený dôkaznou povinnosťou:

1.  dôkazné bremeno o nepoctivom zámere dlžníka pri oddlžení zaťažuje veriteľa,8)

2.  dôkazné bremeno o poctivom zámere pri oddlžení zaťažuje dlžníka,9)

3.  veriteľ nesie dôkazné bremeno o nepoctivom zámere dlžníka podľa § 166g ods. 2 ZKR a dlžník nesie dôkazné bremeno o poctivom zámere podľa § 166g ods. 1 ZKR,10)

4.  porušenie § 166g ods. 2 ZKR sa prezumuje, to znamená, že je na dlžníkovi, aby preukázal, že nekonal s nepoctivým zámerom.11)

 

Skutkový stav a priebeh konania
Žalobca sa v konaní domáhal zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer žalovanej ako dlžníčky, na majetok ktorej bol uznesením okresného súdu vyhlásený konkurz a zároveň bolo rozhodnuté o jej oddlžení. Žalobca si v konkurze prihlásil pohľadávku vo výške 11 918,06 eur, ktorá mu bola právoplatne priznaná rozsudkom Okresného súdu Žilina z 19. januára 2017. Prihlásená pohľadávka nebola v konkurznom konaní popretá (t. j. považuje sa za zistenú). Dňa 4. januára 2018 správkyňa konkurznej podstaty oznámila skončenie konkurzu v zmysle § 167v ods. 1 ZKR z dôvodu, že dlžníčka nie je vlastníkom žiadneho majetku. Následne upovedomením o začatí exekúcie z 5. januára 2018 súdny exekútor upovedomil žalobcu o začatí exekúcie voči nemu pre vymoženie pohľadávky žalovanej vo výške 929,34 eur, vyplývajúcej z uznesenia Okresného súdu Bratislava V z 23. februára 2016. Na základe tohto upovedomenia žalobca zaplatil predmetnú pohľadávku žalovanej. Ďalším uznesením Okresného súdu Bratislava V zo 17. januára 2017 bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanej pohľadávku vo výške 135,55 eur (žalobca ju zaplatil žalovanej v priebehu súdneho konania na Najvyššom súde SR). Z oznámenia správkyne o zrušení konkurzu vyplýva, že správkyňa o týchto pohľadávkach nemala vedomosť, keďže konštatovala úplnú nemajetnosť dlžníčky. Žalobca považoval konanie žalovanej za prejav nepoctivého zámeru v zmysle § 166g ods. 2 písm. a) a c) ZKR, keďže žalovaná v postavení dlžníčky predmetné pohľadávky (929,34 eur a 135,55 eur) neuviedla v návrhu na vyhlásenie konkurzu a ani na výzvu správkyne po vyhlásení konkurzu, pričom o nich mala nepochybne vedomosť.
Žalovaná v konaní preukázala postúpenie (odplatné) pohľadávok žalobcu zmluvami o postúpení pohľadávok z 1. augusta 2017, pričom odplata za uvedené pohľadávky predstavovala ich nominálnu hodnotu. V čase spisovania žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v konaní o oddlžení, ako aj v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu tieto pohľadávky už nevlastnila, p
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).