Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 163/2020 z 28. 2. 2020, R 18/2022 (zmluva s ochranným účinkom na tretie osoby)

1. Čo bolo potrebné povedať ku glosovanému rozsudku, bolo povedané v predchádzajúcej glose. Na tomto mieste sa preto v súvislosti s problematikou zmluvy s ochranným účinkom na tretie osoby chceme zaoberať len jedinou otázkou, ktorej potrebu rozriešenia v onej glose načrtol jej autor, K. Csach. Konkrétne nám pôjde o to, či je konštrukcia zmluvy s takýmto účinkom v našom práve potrebná a možná zároveň a či si nevystačíme s riešením, ktoré nám ponúka zodpovednosť za porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 OZ.

Pre lepšiu názornosť si túto otázku rozoberme na nasledujúcom klasickom prípade: audítor na základe zmluvy s obchodnou spoločnosťou overí jej účtovnú závierku. Záujemca o obchodný podiel v spoločnosti tento podiel kúpi, dôverujúc audítorskej správe. Po nadobudnutí podielu sa však ukáže, že v dôsledku pochybenia audítora účtovná závierka neodrážala verne hospodársku situáciu spoločnosti a že nadobúdacia cena bola nadhodnotená. Nadobúdateľ preto následne požaduje od audítora zaplatenie rozdielu. V tejto súvislosti vyvstáva otázka, či by nadobúdateľ mohol svoj nárok opierať o zodpovednosť za porušenie zmluvnej povinnosti ( ), alebo o zodpovednosť za porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 OZ( ).

Alebo iný inštruktážny prípad: znalec na základe zmluvy s predávajúcim ohodnotí predávanú vec. Kupujúci po oboznámení sa s posudkom vec za túto cenu kúpi. Po prevode vlastníckeho práva sa však ukáže, že cena veci bola nadhodnotená. Kupujúci preto následne požaduje od znalca zaplatenie rozdielu. Je právnym základom tohto nároku porušenie zmluvnej povinnosti alebo porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti?

2. Naše úvahy začnime tým, či sa dajú uvedené situácie riešiť za pomoci § 415 OZ. Podľa tohto ustanovenia je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví (a aj na živote), na majetku, na prírode a na životnom prostredí. O tejto povinnosti už bolo popísané veľmi veľa. Bez snahy o detailnú analýzu jednotlivých názorov a vzhľadom na obmedzený priestor, ktorý nám formát glosy poskytuje, uveďme len toľko, že táto povinnosť neznamená absolútnu povinnosť nikomu neškodiť ( ). V § 415 OZ ide len o to, aby sme sa správali takým , ktorý nevedie k vzniku škôd na dobrách vymenovaných v § 415 OZ. To koniec-koncov vyplýva aj zo samotného zákonného znenia, keďže výraz "počínať si" nesie význam "vykonávať nejakú činnosť" (s dôrazom na spôsob jej vykonávania).

Všeobecná prevenčná povinnosť sa tak viaže na kvalitu, spôsob, akým sa správame. K nášmu správaniu, či už prikázanému, alebo nezakázanému, vnáša určité dodatočné plus spočívajúce práve v kvalite, spôsobe nášho správania. Všeobecná prevenčná povinnosť je preto povinnosťou s ohľadom na ochranu dobier vymedzených v § 415 OZ prispôsobiť spôsob správania (či už nezakázaného, alebo prikázaného) okolnostiam prípadu, a to v tom zmysle, aby sme učinili niečo navyše, niečo dodatočné, čo by sme inak učiniť nemuseli, aby sme opomenuli niečo, čo by sme inak urobiť mohli, alebo aby sme to, čo robíme, urobili inak. Ak chováme zviera, mali by sme zamedziť jeho úteku. Ak organizujeme hokejový zápas, mali by sme publikum ochrániť pred zásahom pukom. Ak vyrábame sirupy, mali by sme zamedziť, aby sa v ňom neutopil včelí roj z blízkeho včelína. Všeobecná prevenčn