Ústny závet na území Slovenska
Ústny závet poznalo už rímske právo, pričom pôvodne bolo možné závet zriadiť len v ústnej forme, a to prejavením svojej poslednej vôle v ľudovom zhromaždení.
1) V justiniánskej dobe bolo možné popri písomnom závete zriadiť aj závet ústny. Súkromný ústny závet sa robil pred siedmimi svedkami, pričom sa vyžadovalo, aby závetca prejavil svoju vôľu naraz, bez prerušenia a za stálej prítomnosti všetkých siedmich svedkov (tzv.
unitas
actus
, loci et temporis
- jednota úkonu, miesta a času). Okrem toho musel prejaviť celú vôľu zrozumiteľne. Ak si svedkovia o tomto úkone urobili písomný záznam, mala taká listina len význam dôkazu.
2)Na Slovensku nebolo občianske právo, a teda ani dedičské právo kodifikované. Hlavným prameňom uhorského dedičského práva boli
Verböcyho Tripartitum
(1514) a
Dočasné súdne pravidlá judexkuriálnej konferencie
(1861), teda až do roku 1950 to bolo najmä obyčajové právo.
3) Ďalej to boli jednotlivé čiastkové zákony, z ktorých sa náležitostiam ústneho závetu venoval
zákonný článok XVI/1876 o náležitostiach závetu, dedičských zmlúv a darovania pre prípad smrti.
Podľa tohto zákonného článku bolo možné zriadiť aj súkromný ústny závet. Tento mal však platnosť len vtedy, ak závetca zomrel do troch mesiacov po jeho ústnom vykonaní. Ak závetca zomrel po tejto lehote, ústny závet bol platný len vtedy, ak ten, kto chcel uplatňovať práva zo závetu, preukázal, že závetca bol od trojmesačnej lehoty do smrti v takom stave, že nemohol zriadiť nový závet. Na platnosť ústneho závetu sa vyžadovala prítomnosť štyroch svedkov, ktorí rozumeli jazyku používanému závetcom. Závetca musel svoje vyjadrenie vykonať pred svedkami zrozumiteľne a v celom obsahu ústne, nielen odpoveďou áno alebo nie na otázky mu kladené. Zároveň musel vyhlásiť, že si praje, aby sa jeho vyjadrenie pokladalo za jeho ústny závet. Ústny závet sa skončil skončením vyjadrenia závetcu. Svedkovia museli byť pri vykonaní závetu spoločne prítomní a spôsobilí dosvedčiť, že v osobe závetcu nebolo ani podvodu, ani omylu. Na osoby svedkov zákon kládol tie isté požiadavky ako na svedkov pri písomnom závete. Svedkovia museli byť pri spisovaní závetu súčasne prítomní a museli byť spôsobilí dosvedčiť, že v osobe závetcu niet podvodu ani omylu. Svedkami nemohli byť osoby, ktoré nedosiahli 18 rokov veku, osoby slepé, hluché alebo nemé, osoby neschopné užívať svojho rozumu a osoby, ktoré boli pre krivú prísahu alebo pre zločin spáchaný zo ziskuchtivosti právoplatne odsúdené.
4)Občiansky zákonník (zákon č. 141/1950 Sb.), ktorý platil od 1. januára 1951 do 31. marca 1964, priniesol v oblasti dedičského práva podstatné zjednodušenie (dedičskému právu sa venuje len 52 paragrafov).5) Závet bolo možné zriadiť jedine v písomnej forme. Takisto v súčasnosti platný Občiansky zákonník (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov) nepozná ústnu formu závetu.
Legislatívny zámer Občianskeho zákonníka z roku 2009 počíta s tým, že pre prípad, ak osoba pre nepredvídanú udalosť a v bezprostrednom ohrození života nebude môcť urobiť závet písomne, bude mať možnosť zriadiť ústny závet vyhlásený pred aspoň dvoma súčasne prítomnými svedkami. Ak táto osoba nebezpečenstvo prežije, potom sa platnosť takto urobeného závetu skončí uplynutím dvoch mesiacov odo dňa zriadenia ústneho závetu, pričom táto lehota neplynie počas trvania prekážky znemožňujúcej vyhotoviť riadny závet.
Ústny závet na území Čiech
Nový český Občiansky zákonník (zákon č. 89/2012 Sb.) pozná ústny závet a zaraďuje ho medzi závety s úľavami alebo tzv. privilegované závety. Ústny závet je možné zriadiť v dvoch situáciách (§ 1542), ak sa osoba nachádza v zjavnom a bezprostrednom ohrození života, a to pred troma súčasne prítomnými svedkami, ale
