Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 268/2019 z 25.11.2020, R 14/2021 (postup súdu pri nesúlade medzi žalobným návrhom a rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami)

„Obsah žaloby nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitum), ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami – opísaním skutkového deja (causa petendi). Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami v žalobe. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh.“

1. Predporozumenie - nová právna úprava v Civilnom sporovom poriadku a jej zdôvodnenie
Najvyšší súd v glosovanom rozhodnutí riešil situáciu, keď skutkové tvrdenia v žalobe nasvedčujú, že žalobcovi ide o žalobu na určenie, či tu právo je [§ 137 písm. c) CSP], hoci žalobný návrh znie na určenie právnej skutočnosti [§ 137 písm. d) CSP]. Otázkou bolo, či sa v takomto prípade má žaloba zamietnuť ako neprípustná, alebo sa má k takejto situácii pristupovať ako k vade žaloby, ktorú musí súd odstrániť postupom podľa § 129 CSP. Najvyšší súd sa, podľa nášho názoru, správne priklonil k druhej z uvedených možností.
No ešte pred tým, ako sa budeme glosovanému rozhodnutiu venovať detailne, pristavme sa pri zmenách, ktoré priniesla rekodifikácia civilného procesného práva v oblasti žalôb. Táto zmena je totiž dôvodom spornej súdnej praxe, na ktorú reagoval najvyšší súd v glosovanom uznesení.
Podľa § 137 písm. d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Ide o nové ustanovenie prijaté v súvislosti s prijatím Civilného sporového poriadku účinného od 1. júla 2016. Predtým takéto obmedzenie vo vzťahu k určeniu právnej skutočnosti v zákone nebolo.
Dôvodová správa k Civilnému sporovému poriadkuuvádza, že dôvodom na obmedzenie žalôb o určenie právnej skutočnosti je "
vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej".
Tomašovič
1)
túto zmenu odôvodňuje tým, že určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť
aktuálny právny stav
. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto napríklad výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca alebo niekto iný. Ak bol zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na kupujúceho vykonaný na základe neplatnej zmluvy, predávajúci môže žalovať kupujúceho, že je vlastníkom nehnuteľnosti (žaloba na určenie práva). Predávajúci nemá k dispozícii žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy (takáto žaloba z osobitného právneho predpisu nevyplýva). Tomašovič uzatvára, že práve z opísaných dôvodov nová právna úprava Civilného sporového poriadku pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva).
2. Žaloby o určenie právnej skutočnosti a súdna prax po rekodifikácii
Zmena v obmedzení žalôb o určenie právnej skutočnosti vniesla do posudzovania prípustnosti určovacích žalôb zmätok. Otázky, ako správne žalovať o určenie, rezonovali na rôznych diskusných fórach,
2)
ako aj v literatúre.
3)
Tieto otázky vznikli najmä z dôvodu, že nová právna úprava smerovala primárne proti určovacím žalobám o neplatnosť zmlúv alebo iných právnych úkonov, ktoré boli v našom právnom prostredí svojím spôsobom udomácnené.
4)
Sporným sa tak stalo nielen to, či vôbec možno žalovať o neplatnosť právnych úkonov (či ide vôbec o určenie právnej skutočnosti),
5)
ale aj to, či určité ustanovenie osobitného zákona je práve tým, ktoré určovaciu žalobu podľa § 137 písm. d) CSPpripúšťa.
6)
Pre úplnosť treba ale dodať, že aj pred prijatím tejto zmeny existovali rozhodnutia, podľa ktorých neboli žaloby o určenie právnych skutočností prípustné, pokiaľ nevyplývali z osobitného predpisu.
7)
Súdy dospeli k záveru, že nejde o určovacie žaloby podľa § 80 písm. c) OSP, ale o žaloby iné, v Občianskom súdnom poriadku nevymenované, pretože v nich nejde o určenie práva alebo právneho vzťahu, ale o určenie právnej skutočnosti. Nemožno ale povedať, že by sa všeobecne na základe tohto argumentu žaloby o neplatnosť právnych úkonov nepripúšťali. Ak súdy nepripustili žaloby o neplatnosť právneho úkonu, tak skôr s odôvodnením, že ide o predbežnú otázku.
8)
Možno povedať, že skôr prevládali rozhodnutia, ktoré žaloby o neplatnosť právnych úkonov považovali vlastne za žaloby o určenie práva, resp. právneho vzťahu.
9)
Aj z toho dôvodu boli žaloby o určenie neplatnosti právnych úkonov v našej praxi viac-menej tolerované.
10)
Za žaloby o určenie právnej skutočnosti, ktoré sa nepripúšťali, sa považovali žaloby o určenie niečoho iného ako (ne)platnosti právneho úkonu, napríklad určenie, že úraz je poistnou udalosťou,
11)
alebo určenie, že žalobca spĺňa podmienky na vymenovanie do štátnej služby.
12)
Súdna prax na Slovensku
potrebovala reagovať
na množstvo žalôb o určenie neplatnosti právnych úkonov, ktoré boli podané už po účinnosti Civilného sporového poriadku.
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Súkromné právo 6/2021

6/2021
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Súkromné právo

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov