Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Ako málo (alebo veľa) je potrebné na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného prenasledovania?

Hlavným cieľom predkladaného príspevku je zhodnotenie právnej úpravy trestného činu nebezpečného prenasledovania vo vzťahu k vykázaniu pojmového znaku "dlhodobosť", ktorý bol novelou Trestného zákona č. 40/2024 Z. z. vypustený. Autorka má za to, že vypustenie pojmu "dlhodobosť" zo skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného prenasledovanie je vhodným a správnym krokom na ceste k efektívnejšiemu postihovaniu tohto trestného činu.

Na dokázanie svojich slov sa autorka rozhodla analyzovať dosiaľ právoplatné rozhodnutia týkajúce sa nebezpečného prenasledovania a vymedziť tak, ako sa súdna moc vysporadúvala s pojmom "dlhodobosť", resp. koľko minimálne a koľko maximálne muselo protiprávne konanie trvať, aby bolo klasifikované ako trestný čin nebezpečného prenasledovania. Autorka na podklade judikatúry súdnych autorít poukazuje na modus operandi daných trestných konaní previazaných s trestným činom nebezpečného prenasledovania, a teda deklaruje, aké konanie jednotliví páchatelia vykonávali a ako dlho takéto konanie trvalo. V neposlednom rade autorka uvádza, aké tresty súdy udeľujú za konanie, ktorým páchateľ iného prenasleduje takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život a zdravie alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života.

Úvod
Zákonodarca v rámci zmeny legislatívy urobil v tejto "naoko" nie veľmi výraznej skutkovej podstate dve formálne úpravy. Prvá sa týka vypustenia termínu "dlhodobo" a ďalšia sa týka zvýšenia trestnej sadzby, ktorá hrozí páchateľovi takéhoto trestného činu a ktorá sa v rámci základnej skutkovej podstaty zvýšila z pôvodných
"až na jeden rok"
na aktuálnych
"až na tri roky"
. Kladieme si v tomto smere otázku, či uvedené zmeny napomôžu precizovaniu danej skutkovej podstaty, a zamýšľame sa nad faktormi, ktoré viedli zákonodarcu k tejto zmene, ako aj nad vhodnosťou, resp. nevhodnosťou uvedených zmien, a to na základe vzorky dosiaľ rozhodnutých trestných vecí vo vzťahu k trestnému činu nebezpečného prenasledovania.
V úvode je ešte potrebné uviesť, že do právneho poriadku Slovenskej republiky bola skutková podstata trestného činu nebezpečného prenasledovania (angl.
stalking
) doplnená novelou Trestného zákona
1)
č. 262/2011 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. septembra 2011, pričom prvý odsudzujúci rozsudok bol vydaný na Okresnom súde Galanta 8. augusta 2012, sp. zn. 1 T 123/2012.
1. Skutková podstata trestného činu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a TZ
Jednou zo zmien, ktorá je súčasťou veľkého balíka novelizácií Trestného zákona, je aj "naoko" minimálna zmena súvisiaca s trestným činom nebezpečného prenasledovania podľa § 360a TZ. Predmetná skutková podstata je reakciou zákonodarcu na nežiadúci jav vyskytujúci sa v spoločnosti, keď konanie páchateľa spočíva v
prenasledovaní a obťažovaní
inej osoby, v zastrašovaní či vyhrážaní sa jej a v krajných prípadoch aj v jej fyzickom napadnutí a usmrtení. V odbornej literatúre je takéto správanie označované aj pojmom
"stalking"
. Tento pojem síce nemá ustálenú definíciu, ale je možné ho charakterizovať ako
systematické a úmyselné prenasledovanie alebo obťažovanie osoby zo strany páchateľa, ktorý týmto konaním znižuje kvalitu života a ohrozuje bezpečnosť obete
.
Zákonodarca v rámci trestného činu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a TZ primárne chráni medziľudské vzťahy a právo človeka na pocit bezpečného a kvalitného života. Hmotným predmetom útoku je osoba v jej fyzickom zhmotnení, pričom táto osoba vníma a je schopná porozumieť útokom smerujúcim k prenasledovaniu. Hmotným predmetom útoku môžu byť v spojitosti s touto osobou i ďalšie osoby či veci.
Objektívna stránka
spočíva v konaní páchateľa, ktorý iného prenasleduje takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie, alebo jemu blízkej osoby a zhoršiť tak kvalitu jeho života. Zároveň platí, že objektívna stránka je naplnená aj vyhľadávaním osobnej blízkosti osoby alebo jej sledovaním, kontaktovaním prostredníctvom tretej osoby alebo prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, písomne či inak a proti vôli danej osoby, zneužitím osobných údajov na účel získania osobného alebo iného kontaktu. Následkom naplnenia predmetnej skutkovej podstaty sú alternatívy predpokladané danou skutkovou podstatou, ktorými sú:
-
vyhrážanie sa ublížením na zdraví alebo inou ujmou poškodenému alebo jemu blízkej osobe;
2)
-
vyhľadávanie osobnej blízkosti alebo sledovanie poškodeného - ide o úmyselné sledovanie alebo chodenie za poškodeným proti jeho vôli, teda poškodený sa buď vôbec nechce s páchateľom stretávať, alebo sa s ním nechce stretávať za určitých okolností;
3)
-
kontaktovanie poškodeného prostredníctvom tretej osoby alebo elektronickej komunikačnej služby, písomne alebo inak proti jeho vôli - kontaktovanie musí prebiehať vždy
proti vôli poškodeného
, pričom nestačí len to, že poškodenému je to nepríjemné, poškodený musí jednoznačne prejaviť odpor proti kontaktovaniu a musí o tom vedieť aj páchateľ;
4)
-
zneužitie osobných údajov poškodeného na účel získania osobného alebo iného kontaktu;
5)
alebo
-
iné obmedzenie v obvyklom spôsobe života poškodeného - predstavuje akékoľvek konanie, ktoré je svojím charakterom i následkami schopné vyvolať v poškodenom dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie, resp. jemu blízkej osoby. Ide najmä o poškodzovanie vecí poškodeného (napr. prepichovanie pneumatík na aute, rozbíjanie okien), nevhodné pripomínanie svojej neustálej alebo aspoň častej prítomnosti (napr. nechávanie darčekov pred vchodom alebo v práci), drobné fyzické ataky a pod.
6)
Uvedené môžeme pomenovať ako formy nebezpečného prenasledovania vymenované demonštratívne, z čoho analogicky plynie, že zákonodarca ponecháva na aplikačnej praxi, aby v prípade potreby uvedené formy rozšírila.
Páchateľom daného trestného činu môže byť ktokoľvek, hovoríme teda o všeobecnom
subjekte
. Na naplnenie
subjektívnej stránky
sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Ku kvalifikačným znakom daného trestného činu zaraďujeme jeho spáchanie na chránenej osobe, závažnejším spôsobom konania, z osobitného motívu alebo verejne. Toľko k formálnemu poňatiu daného trestného činu. Na nasledujúcich riadkoch si vymedzíme jednotlivé definičné znaky tohto trestného činu podrobnejšie, a to spolu s judikatúrou slovenských súdov od obdobia zaradenia daného trestného činu do nášho Trestného zákona.
Pri posudzovaní konania, ktoré by mohlo spadať pod skutkovú podstatu tohto trestného činu, je potrebné sa zamerať na jeho pojmové znaky -
dlhodobo, dôvodná obava a podstatný spôsob zhoršenia kvality života
.
1.1 Pojem "dlhodobosť"
Vo všeobecnosti môžeme hovoriť o dlhodobosti, ak pôjde o časový úsek v mesiacoch až rokoch. Pri nebezpečnom prenasledovaní pojem "dlhodobo" môže zahŕňať aj niekoľko vynútených kontaktov alebo pokusov o kontakt vybočujúcich z bežných noriem správania, ktoré však musia vyvolať u poškodeného dôvodnú obavu. Samotná judikatúra chápe pojem "dlhodobo" ako
opakujúce sa, spravidla systematické a sústavné konanie
. V odbornej literatúre sa opakovaním rozumie viac ako desať pokusov o kontakt v období trvajúcom minimálne štyri týždne.
Dlhodobosť a
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).