Hodnotenie znaleckého posudku ako dôkazu v rámci občianskeho súdneho konania

Znalec je osoba, ktorá sa prizve do konania v prípade, kedy v konaní vyvstali otázky, ktorých zodpovedanie závisí od odborných znalostí. V zásade platí, že znalecký posudok by mal byť hodnotený ako každý iný dôkaz. Ustanovenie § 125 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj "OSP") dispozitívne upravuje dôkazné prostriedky. Ako dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými môžeme zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. V zásade platí, že všetky dôkazné prostriedky sú na jednej úrovni a znalecký posudok nie je vyvýšený nad iné dôkazné prostriedky. Za dôkazný prostriedok slúžia všetky dostupné prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci. Z ustanovenia § 125 OSP platí zákonná výnimka, a to taká, že v prípade ak účastník občianskeho súdneho konania k preukázaniu svojich tvrdení navrhne dôkaz, ktorý bol zabezpečený účastníkom v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a ku ktorého zabezpečeniu resp. získaniu došlo porušením práv inej fyzickej alebo právnickej osoby, tak súd takýto dôkaz ako neprípustný nevykoná. Neprípustným dôkazom je preto aj záznam telefonického rozhovoru, ktorý bol zabezpečený bez vedomia hovoriacich osôb.¹⁾ Ako dôkazný prostriedok môžu slúžiť všetky dôkazy, ktoré boli získané zákonným spôsobom a bez zásahu do práv tretích osôb. Z uvedeného zabezpečovania záznamu audiovizuálneho však platí aj výnimka, a to vtedy, ak bol audiovizuálny záznam zabezpečený na verejne prístupných miestach, ktoré boli dostatočným spôsobom označené nálepkami alebo iným dobre viditeľným upozornením, z ktorého vyplýva, že priestor je zabezpečený kamerovým systémom.

Znalecký posudok je len jedným z dôkazných prostriedkov, ktoré súd využije iba ak na posúdenie určitých skutočností sú potrebné odborné zdatnosti. Aj znalecký posudok možno podrobiť kritickému hodnoteniu. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR .²⁾

Z uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR síce vyplýva, že znalecký posudok môže byť podrobený kritickému hodnoteniu, avšak toto kritické hodnotenie sa môže týkať prakticky iba formálnych častí znaleckého posudku, pričom odborné závery sa hodnoteniu laika - teda aj sudcu vymykajú. Pochybnosti vyplývajú či je súd oprávnený hodnotiť aj vedecké východiská, odborné metódy, o ktoré znalec opiera svoje závery. Osobne sa s týmto názorom Najvyššieho súdu ČR nestotožňujem, pretože ak by sa súd vždy stotožnil s odbornými závermi uvedenými v znaleckých posudkoch, tak v žiadnom prípade by nemohlo dôjsť k revíznym znaleckým posudkom v konaniach, okrem prípadu, ak by znalec nedodržal formálne náležitosti znaleckého posudku a dostatočne nejasne neodôvodnil spôsob, akým dospel k odbornému záveru v samotnom posudku. Podľa môjho názoru aj súd môže primeraným spôsobom v svojej kvalifikácii hodnotiť odborné závery znalca a z týchto vychádzať (najmä s prihliadnutím na skúsenosti súdu). Nič nebráni sudcovi prizvať si konzultanta aj na vyhodnotenie odborných otázok v znaleckom posudku, ktorým nerozumie, a o ktorých nemá vedomosť. Podľa môjho názoru ani nie je vhodné, aby súd odôvodnil rozhodnutie záverom znaleckého posudku, o ktorom sám nie je presvedčený, a ktorému sám nerozumie. Pri hodnotení relevancie znaleckého posudku posudzujeme, či obsah znaleckého posudku vôbec vyvodil nejaké poznatky podstatné pre predmet konania.

V súlade s uvedeným je zásadným aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, v ktorom sa Najvyšší súd SR vyjadril k vyhodnocovaniu znaleckého posudku ako dôkazu: .³⁾

S týmto rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sa v plnej miere stotožňujem, pretože súd musí pochopiť výsledok znaleckého dokazovania a musí byť stotožnený s odbornými závermi, ktoré znalec uviedol. Nezrozumiteľnosť postupu znalca pri dosiahnutí odborných záverov, ich nezrozumiteľnosť, nejasnosť možno odstrániť predvolaním znalca a jeho vypočutím priamo na pojednávaní. Sudca sa nemôže nekriticky stotožniť so záverom znaleckého posudku, pretože ako bolo uvedené vo vyššie spomínanom judikáte, tak takéto nekritické stotožnenie sa so záverom znaleckého posudku je iba