Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Manželské majetkové veci s cudzím prvkom: manželská zmluva, zmena štatútu, prekážka res iudicata mocou cudzieho rozhodnutia

Právnu prax čoraz viac zamestnávajú manželské majetkové veci s cudzím prvkom. Vo vzťahu ku všetkým trom pilierom medzinárodného práva súkromného (medzinárodná právomoc, kolízne právo, uznanie a výkon cudzích rozhodnutí) sa ich riešenie často nezaobíde bez problémov. V tomto príspevku sa sústredíme na tri parciálne tematiky, pri ktorých vznikajú, resp. môžu vznikať ťažkosti v právnom posúdení: manželská zmluva, zmena štatútu a prekážka res iudicata mocou cudzieho rozhodnutia. Zatiaľ čo prvé dve tematiky súvisia s kolíznym právom, tretia patrí do oblasti uznania a výkonu cudzích rozhodnutí. Pri manželskej zmluve sa zameriavame na kolíznoprávne posúdenie jej platnosti a účinkov. Pamätáme aj na situáciu, keď je v nej obsiahnutá voľba práva. Následne sa dotýkame otázky, kedy a za akých podmienok má faktická zmena v kritériu hraničného určovateľa vplyv na určovanie rozhodného práva – jav zvaný zmena štatútu. Nakoniec upozorňujeme na situáciu, keď cudzie len naoko rozvodové rozhodnutie potenciálne vytvára pre konania na slovenských súdoch prekážku rozhodnutej manželskej majetkovej veci.

Úvod
Medzinárodné manželské majetkové právo je jednou z posledných relatívne väčších vetiev medzinárodného práva súkromného na Slovensku, ktoré nepodlieha nadnárodnému unifikačnému prameňu (medzinárodná zmluva, nariadenie Európskej únie) ani z hľadiska úpravy medzinárodného procesného práva (právomoc, uznanie a výkon cudzích rozhodnutí), ani kolízneho práva. S výnimkou niekoľkých bilaterálnych medzinárodných zmlúv je preto hlavným prameňom medzinárodného manželského majetkového práva zákon č. 97/1963 Zb.o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej aj "zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom" alebo "ZMPSaP"). Tento predpis je však ohľadom manželských majetkových vecí relatívne strohý a nedáva jednoznačnú odpoveď na viaceré dôležité otázky. Navyše, judikatúra vyšších súdnych autorít k danej oblasti prakticky neexistuje. Napokon jej väčšiu pozornosť nevenuje ani právna veda. Aj keď sme sa už pokúsili niekoľkými výstupmi
1)
obohatiť slovenskú, zásadne učebnicovú spisbu k manželskému majetkovému právu s cudzím prvkom, naďalej platí, že táto vetva u nás zostáva len málo prebádaná. Nevyčerpávajúca úprava zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, absentujúca judikatúra či literatúra k cezhraničným manželsko-majetkovým veciam nie sú prospešné pre slovenské súdy, ktoré predmetné veci posudzujú možno nie priamo každodenne, no predsa pomerne pravidelne. Zrejme hlavne kvôli spomenutým legislatívnym deficitom, chýbajúcim rozhodnutiam vyšších inštancií a chudobnejšej špecializovanej spisbe nie je prekvapením, že náročnejšie manželsko-majetkové kauzy s cudzím prvkom zaskočia slovenské súdy metodicky, ale predovšetkým právne. Na jednu takúto náročnejšiu kauzu a na metodicko-právne otázky s ňou spojené sme sa bližšie pozreli v jednom zo skorších čísel tohto časopisu.
2)
V predkladanom príspevku sa venujeme ďalším úskaliam medzinárodného manželského majetkového práva. Predmetom nasledujúcich riadkov sú tri parciálne tematiky medzinárodného manželského majetkového práva, ktoré nie sú logicky prísne previazané: manželská zmluva, zmena štatútu a prekážka
res iudicata
mocou cudzieho rozhodnutia.
1. Manželská zmluva
Slovensko má v súčasnosti jednu z najrigidnejších úprav manželského majetkového práva z hľadiska autonómie vôle manželov v Európe. Zakotvuje len jeden majetkový režim v podobe bezpodielového spoluvlastníctva manželov (§ 143 a nasl. OZ), ktorý umožňuje modifikovať tromi taxatívne uvedenými typmi manželských zmlúv (§ 143a ods. 1 a 2 OZ). Ak sa uzavrú pred vznikom manželstva, sú v zmysle § 39 OZ absolútne neplatné.
3)
Zásadná kogentnosť slovenského manželského majetkového práva a
numerus clausus
manželských zmlúv sú možno hlavnými príčinami, prečo uzatváranie týchto kontraktov u nás nie je príliš populárne. To však neplatí o väčšine ostatných európskych štátov, v ktorých je zmluvná voľnosť v manželskom majetkovom práve buď dlhodobo silná
4)
, alebo sa rekodifikáciou (novelizáciou) viac či menej posilnila.
5)
Dá sa predpokladať, že v týchto krajinách sa manželské zmluvy uzatvárajú podstatne viac ako na Slovensku. Tento predpoklad spojený so stále rastúcou mobilitou manželov po Európe má za následok zvýšenú pravdepodobnosť, že sa slovenské súdy v manželských majetkových veciach musia častejšie zaoberať manželskými zmluvami uzavretými v cudzine. Ako sme už naznačili v úvode, nemáme dnes v žiadnej forme k dispozícii komplexný a ucelený návod, ako by sa s takýmito zmluvami malo zaobchádzať z hľadiska platného kolízneho práva. Je to vidieť aj na niektorých rozhodnutiach súdov, v ktorých sa s manželskými zmluvami s cudzím prvkom nakladá metodicky aj právne pomerne rozpačito a nie až tak zrozumiteľne.
6)
Vzhľadom na uvedené sa v nasledujúcich riadkoch pokúsime prezentovať náš názor na to, ako by sa slovenský súd mal vysporiadať s manželskými zmluvami s cudzím prvkom v rovine kolízneho práva, a to podľa pravidiel zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ako základného predpisu aplikovateľného na danú záležitosť (Slovensko nezaväzuje žiadne prednostne použiteľné nariadenie Európskej únie či mnohostranná medzinárodná zmluva).
Žiada sa poznamenať, že ku kolíznoprávnemu posudzovaniu manželských zmlúv podľa zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom pristupujeme v zásade rovnako ako k "obyčajným" zmluvám zo záväzkového práva pristupuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I). V tomto nariadení sa rozlišujú štyri aspekty zmluvy, ktoré sa z hľadiska kolízneho práva posudzujú samostatne: formálna platnosť (čl. 11), vecná (materiálna) platnosť (čl. 10), aspekt, ktorý síce nariadenie takto nepomenúva, no z praktických dôvodov ho nazvime "účinky zmluvy" (čl. 12), a voľba práva (čl. 3). Z nášho pohľadu je obdobný prístup k manželským zmluvám v režime zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom nielenže vhodný, ale priam logikou vyžadovaný. Aj pri manželskej zmluve je teda potrebné určiť rozhodné právo pre formálnu platnosť (formálny štatút) a podľa neho ju posúdiť; určiť rozhodné právo pre vecnú platnosť (štatút vecnej platnosti) a podľa neho ju posúdiť; a určiť rozhodné právo pre účinky zmluvy (štatút manželskej zmluvy samotnej) a podľa neho ich posúdiť. Nemožno napokon zabudnúť na veľmi častý prvok v manželských zmluvách, a to na voľbu rozhodného práva pre majetkové vzťahy manželov.
1.1 Formálna a vecná platnosť
Rozhodným právom pre formálnu platnosť manželskej zmluvy by sa malo posudzovať najmä to, či manželská zmluva má byť uzavretá písomne alebo stačí ústne, či musí byť uzavretá pred notárom formou notárskej zápisnice, či sa manželia môžu pri uzatváraní nechať zastúpiť a pod.
Rozhodným právom pre vecnú platnosť manželskej zmluvy by sa mala posudzovať najmä dovolenosť jej obsahu, vady v prejave vôle, ako aj to, či ju manželia smú uzavrieť aj pred sobášom (vtedy ide o predmanželskú zmluvu) alebo len po ňom. Pod vecnú platnosť by sme mali subsumovať aj niektorými právnymi poriadkami predvídanú požiadavku úradného alebo súdneho schválenia manželskej zmluvy.
7)
Kolíz
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Súkromné právo 5/2021

5/2021
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Súkromné právo

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov