Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011 a obnova konania. Postup sťažnostného súdu v prípade návrhu na delegáciu

 

ZSP 47/2019
Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011 a obnova konania
Postup sťažnostného súdu v prípade návrhu na delegáciu
§ 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z.
§ 41b ods. 2 Trestného zákona
§ 35 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do 1. januára 2006
§ 394 ods. 1 Trestného poriadku
I. Osobitosť právnej úpravy ustanovenia § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu SR o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zák. č. 38/1993 Z.z.") vo vzťahu k ustanoveniu k § 394 ods. 1 Trestného poriadku má prednosť pred časovou súvzťažnosťou právnej sily oboch právnych predpisov (zákonov), aj keď ustanovenie Trestného poriadku je novšie. Preto ak je podaný návrh na povolenie obnovy konania, ktorý vychádza z okolností predpokladaných v ustanovení § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z., je splnenie podmienok obnovy konania konštatované už v tomto ustanovení a súd už nemôže skúmať splnenie iných podmienok obnovy konania.
II. Právne účinky, ktoré v zmysle § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. vyvoláva vyhlásenie nálezu Ústavného súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011, v Zbierke zákonov SR vo vzťahu k § 41 ods. 1 Trestného zákona treba vyvodiť aj vo vzťahu k ustanoveniu § 39 ods. 2 - časť vety za bodkočiarkou Trestného zákona v znení zákona č. 171/2003 Z.z. účinného od 1. septembra 2003 do 31. decembra 2005.
III. Sťažnostný súd rozhodujúci o sťažnosti podanej odsúdeným proti uzneseniu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania, ak je súčasťou podanej sťažnosti aj námietka zakladajúca rozhodovanie o odňatí a prikázaní veci, nepovolí obnovu konania (nezamietne podanú sťažnosť), hoci sú na také rozhodnutia zákonné podmienky, lebo tomu bráni uvedená námietka.
Vzhľadom na povinnosť súdu prvého stupňa uvedenú v § 403 Trestného poriadku rozhodovanie o odňatí a prikázaní veci by z časového hľadiska zabránilo splneniu včasnosti rozhodnutia o väzbe. Sťažnostný súd preto zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a uloží mu, aby vo veci znova konal a rozhodol.
Uznesenie
Najvyššieho súdu SR
, sp. zn.
2 Tost 40/2013
Skutkový stav:
Najvyšší súd SR na neverejnom zasadnutí vo veci odsúdeného A. H. a spol. pre trestný čin vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona č. 140/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, z podnetu sťažnosti odsúdeného A. H. ako obzvlášť nebezpečného recidivistu podľa § 41 ods. 1 uvedeného Trestného zákona , uznesením sp. zn. 2 Tost 40/2013 podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušil uznesenie Krajského súdu v K. sp. zn. 8 Ntok 1/2013 a tomuto súdu uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
Z odôvodnenia:
Krajský súd v K. uznesením zo 7. októbra 2013, sp. zn. 8 Ntok 1/2013, podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku (ďalej aj "TP") zamietol návrh odsúdeného A. H., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok, odsúdeného rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej aj "Krajský súd v K.") zo 16. januára 2007, sp. zn. 6 T 1/2005, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2008, sp. zn. 4 To 18/2007, na povolenie obnovy konania.
Odsúdený A. H. podal proti uvedenému uzneseniu na verejnom zasadnutí Krajský súd v K. 7. októbra 2013 sťažnosť, ktorú odôvodnil štyrmi následnými obsahovo duplicitnými podaniami. Primárne sa v nich domáhal zrušenia predmetného uznesenia Krajského súdu v K. a vrátenia veci súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie argumentujúc uložením mu úhrnného trestu odňatia slobody za použitia asperačnej zásady, vysvetľujúc dôvodnosť zníženia mu trestu o jednu tretinu, teda podľa odsúdeného na 16 rokov a 8 mesiacov.
Odsúdený poukázal na zaujatosť Krajského súdu v K. a všetkých sudcov vo východoslovenskom kraji voči nemu a vzniesol požiadavku, aby o jeho návrhu na povolenie obnovy konania rozhodoval Krajský súd v B. V ďalších častiach odôvodnení sťažnosti rozoberal skutkové okolnosti trestných činov, ktorými bol uznaný za vinného, vzájomné pomery páchateľov a svoje sociálne postavenie invalidného dôchodcu.
V poradí piate odôvodnenie sťažnosti podané prostredníctvom obhajcu doručil odsúdený Najvyššiemu súdu SR 16. decembra 2013. Citoval v ňom nález Ústavného súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. PL ÚS 106/2011, vo vzťahu nesúladu s Ústavou SR znenia textu za bodkočiarkou ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona (ďalej aj "TZ") č. 300/2005 Z.z. v z. n. p. použitia asperačnej zásady pri ukladaní úhrnného trestu. A. H. bol uložený trest odňatia slobody aj podľa § 35 ods. 2 TZ, ktoré ustanovenie korešponduje s platným a účinným ustanovením § 41 ods. 2 TZ č. 300/2005 Z.z., čo odôvodňuje analogickú aplikáciu citovaného nálezu Ústavného súdu SR, aj na trestnú vec odsúdeného A. H. Zdôrazňoval, že § 41 TZ č.
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).