Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Nárok na odpočítanie dane (ZSP 43/2024)
§ 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok)
§ 49 ods. 1, 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
§ 190, § 461 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
Samotným predložením faktúry nie je vyčerpaná dôkazná povinnosť daňovníka, nakoľko nemožno prijať iný záver ako ten, že faktúra bez ďalších podporných dôkazov nemôže relevantne preukázať splnenie podmienok pre nárok na odpočítanie dane.
Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 10Sžfk/52/2021
| SKUTKOVÝ STAv |
Daňový úrad Prešov (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“ alebo „daň“) za zdaňovacie obdobie február – december 2014. Správca dane z daňovej kontroly vypracoval Protokol z 10. novembra 2016 (ďalej aj „protokol“). Na základe výsledkov daňovej kontroly vydal správca dane rozhodnutie z 21. augusta 2018 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 69 600 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2014.
Rozhodujúcou skutočnosťou na vydanie prvostupňového rozhodnutia boli závery správcu dane o porušení § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti B. s. r. o. konštatujúc, že obchodné transakcie sa neuskutočnili tak, ako boli deklarované. Správca dane dospel k presvedčeniu, že fakturované služby neboli dodané od B. s. r. o. , išlo len o formálne vystavovanie faktúr bez reálneho plnenia, a to s cieľom uplatnenia odpočtu DPH a optimalizácie vlastnej daňovej povinnosti.
Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím z 30. novembra 2018 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil. Stotožňujúc sa so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci správcom dane žalovaný zastával názor, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane.
| Žalobca proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v P. (ďalej len „správny súd“), ktorou sa domáhal priznania odkladného účinku správnej žalobe, preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania práva na náhradu trov konania. |
Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zotrval na argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí a navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.
Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že dodanie služieb nebolo v konaní sporné a správca dane ich vykonanie potvrdil. Žalobca dodanie služieb potvrdil faktúrami a uskutočnenie obchodu potvrdila aj splnomocnená zástupkyňa spoločnosti B. s. r. o. Zároveň poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 (Mahagében Kft.) a uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 499/2011.
| Správny súd rozsudkom z 10. decembra 2020, sp. zn. 1S/16/2019-119 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) žalobu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“) ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 a § 169 SSP tak, že účastníkom konania nárok na náhradu trov konania nepriznal. Opakovaný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby správny súd zamietol. |
Správny súd poukázal na to, že v konaní pod sp. zn. 1S/2/2019 už prejednal totožnú vec týkajúcu sa toho istého žalobcu, totožného predmetu konania, v ktorej bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2014, pričom sa vychádzalo z výkonu daňovej kontroly, ktorá bola vykonaná u žalobcu za zdaňovacie obdobie február – december 2014, z ktorej bol vyhotovený identický protokol o daňovej kontrole z 10. novembra 2016.
Keďže išlo o preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorého podkladom boli výsledky kontroly totožné s výsledkami kontroly vykonávanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie október 2014, správny súd vychádzal z dôvodov uvádzaných v predchádzajúcom rozsudku správneho súdu pod sp. zn. 1S/2/2019 a podľa § 140 SSP v odôvodnení naň len poukázal.
| Žalobca proti rozsudku správneho súdu podal (ďalej aj „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodu, že správny súd v konaní a pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP] a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu [§ 440 ods. 1 písm. h) SSP]. Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ domáhal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vráti mu vec na ďalšie konanie. |
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Zo súdnej praxe 4/2024
