I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci
1. Uznesením vyšetrovateľa Národnej kriminálnej agentúry ČVS: PPZ-254/NKA-BA2-2020 z 22. októbra 2020 bolo sťažovateľovi vznesené obvinenie pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny v súbehu s prečinom ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti.
Špecializovaný trestný súd v Pezinku (ďalej len "špecializovaný trestný súd") vzal uznesením č. k. 7Tp/3/2020 z 25. októbra 2020 sťažovateľa do väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku (ďalej aj "TP"). Návrh podával prokurátor.
2. V súvislosti s obvinením sťažovateľa verejne prezentoval názory sudca Najvyššieho súdu SR (ďalej aj "najvyšší súd"), ktorý je strýkom prokurátora, a ktorý krátko po zadržaní sťažovateľa sa 22. októbra 2020 vyjadril v tomto znení: "Očakávam, že tento ‚úspech‘ v podobe zadržania a obvinenia špeciálneho prokurátora bude mať veľa otcov, ale ja za ním vidím len poctivú prácu jedného nového prokurátora ÚŠP, ktorý v praxi ukázal, ako má prokurátor vo svojej dennodennej praxi napĺňať princíp formálne aj materiálne účinného vykonávania zákonných oprávnení a plnenia povinností."
3. Obdobne sa vyjadril na adresu, vo videodiskusii na portáli, kde uviedol (v čase od 10.09 h), že: "Videli ste to včera napríklad na prípade prokurátora ÚŠP doktora R., takto si predstavujem nielen ten formálny ale aj ten materiálny výkon ich oprávnení jednak podaním toho návrhu, zastupovaním toho návrhu, odôvodnením toho návrhu a potom aj vystúpením vo vzťahu k tým médiám."
4.
Sťažovateľ proti uzneseniu o vzatí do väzby podal sťažnosť. Najvyšší súd SR uznesením č. k. 4 Tost 44/2020 z 10. novembra 2020 sťažnosť sťažovateľa zamietol podľa § 193 ods. 1 písm. c) TP. Vec sťažovateľa rozhodoval senát 4T v zložení X. Y., ktorí boli podľa rozvrhu práce určení riadiacim predsedom zastupujúceho senátu 5T ako zastupujúci členovia senátu 4T z dôvodu práceneschopnosti a karantény členiek senátu 4T.
5. Vo vzťahu k osobe sťažovateľa sa verejne vyjadril pred vydaním uznesenia o zamietnutí sťažnosti (publikované 9. novembra 2020): "Hodnotiť D. K. či D. T. netreba. Oni sa ohodnotili sami – tým najhorším spôsobom. V prokuratúre končia s putami na rukách a trestným stíhaním pre závažné trestné činy. Už len z historického hľadiska by bolo pre poučenie potrebné sa venovať otázkam, kde nastali skraty v ich chápaní poslania prokurátora."
6. Obdobne vyjadrenia formuloval v rozhovore publikovanom 11. novembra 2020: "Otázka: Uplynulé týždne a mesiace sa nesú v znamení zatýkania ľudí, ktorí donedávna zastávali niektoré z najvyšších funkcií. Najnovšie k nim pribudlo celé bývalé vedenie polície – T. G., P. H., R. K., ale aj špeciálny prokurátor D. K. O čom to vypovedá? ,Potvrdzuje to moje vyjadrenia, že externé toxické subjekty si tu vytvorili vlastné štruktúry zamerané na kupovanie spravodlivosti, ktoré fungovali popri orgánoch štátu. Minulotýždňová akcia NAKA však svedčí o tom, že s takým istým pozadím pôsobili aj mocenské štruktúry štátu. Namiesto toho, aby zabezpečovali trestnú politiku štátu, boli tiež zamerané na kupovanie spravodlivosti a získavanie výhod´."
II. Argumentácia sťažovateľa
7. Sťažovateľ tvrdí, že je absolútne zrejmé, že možno mať oprávnené pochybnosti o nezaujatosti a nestrannosti sudcu, ktorý v senáte rozhodoval o jeho sťažnosti proti uzneseniu o vzatí do väzby a ktorý je v príbuzenskom vzťahu s prokurátorom, ktorý podal návrh na jeho vzatie do väzby.
8. Sťažovateľ poukázal na to, že z citovaných vyjadrení krátko po zadržaní sťažovateľa, resp. krátko po jeho vzatí do väzby jednoznačne vyplýva jeho súhlas s procesným postupom prokurátora, ako aj s odôvodnením návrhu na vzatie do väzby, hoci nie je vôbec zrejmé, odkiaľ mal deň po vydaní uznesenia o vzatí do väzby vedomosť o obsahu návrhu na vzatie do väzby. Takéto vyjadrenia sudcu najvyššieho súdu sú pred rozhodnutím o sťažnosti proti uzneseniu o vzatí do väzby z hľadiska tzv. objektívnej nestrannosti podľa sťažovateľa neprípustné.
9. Ďalej argumentuje, že o termíne neverejného zasadnutia, na ktorom senát 4T rozhodoval, sťažovateľ vzhľadom na neverejnosť rozhodovania nebol vopred upovedomený, a ďalej uvádza, že ani nemohol mať vedomosť o zmene v zložení senátu, ku ktorej došlo údajne z dôvodu práceneschopnosti a domácej karantény . Tieto okolnosti objektívne podľa neho vylučovali možnosť, aby proti zloženiu senátu podal námietku zaujatosti súdu. V rozpore s
§ 32 ods. 1 TP sám neoznámil svoju zaujatosť podľa čl. V bodu 6 Rozvrhu práce najvyššieho súdu a ako riadiaci predseda zastupujúceho senátu 5T rozhodol o doplnení senátu 4T sebou samým.
10. Sťažovateľ poukázal na rozsudok najvyššieho súdu č. k. 1 Tdo 22/2015z 20. mája 2015, v ktorom najvyšší súd v inej trestnej veci vyhovel dovolaniu obžalovaného, zrušil uznesenie Krajského súdu v Košiciach a konštatoval porušenie zákona v neprospech obvineného. Ťažiskovým dôvodom tohto rozhodnutia bola absencia nezaujatosti a nestrannosti súdu v dôsledku príbuzenského švagrovského vzťahu medzi samosudcom a prokurátorom, ktorý existoval v čase prejednávania veci.
11. Podľa sťažovateľa je rodinný príbuzenský vzťah medzi sudcom a prokurátorom v trestnej veci neprijateľný z hľadiska nestrannosti súdnictva ako jedného zo základných kritérií právneho štátu, ktoré boli prijaté tzv. Benátskou komisiou. Pochybnosti o už spomínanej objektívnej nestrannosti súdu vyvolávajú aj negatívne verejné vyjadrenia sudcu na adresu sťažovateľa.
12. Sťažov