Povinnosť nariadiť pojednávanie

Okresný súd medzitýmnym rozsudkom určil, že výpoveď z 23. marca 2009, ktorú žalovaný dal žalobkyni, je neplatná. Súd dospel k záveru, že neboli splnené základné predpoklady pre ukončenie pracovného pomeru žalobkyne výpoveďou v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z organizačných dôvodov.

Žalovaný nepreukázal splnenie podmienky platnej výpovede spočívajúcej v ponúknutí inej vhodnej práce v zmysle § 63 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce (ďalej aj "ZP"), ako ani podmienku prerokovania výpovede s príslušným zástupcom zamestnancov v zmysle § 74 ZP. Súd konštatoval, že žalovaný nepostupoval pri podaní výpovede ani v zmysle čl. VII. ods. 3 svojho pracovného poriadku, keďže písomný návrh na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa bol povinný predložiť generálnemu riaditeľovi vedúci zamestnanec alebo riaditelia ústavov, pričom bolo preukázané, že takýto návrh z ich strany predložený nebol. Súd tiež dospel k záveru, že dôvod výpovede nebol uvedený takým spôsobom, aby bolo nepochybne zrejmé, v čom spočíval, keď vo výpovedi bolo uvedené, že sa ruší jedno pracovné miesto avšak nie konkrétne pracovné miesto žalobkyne. Z tohto dôvodu nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou žalovaného a nadbytočnosťou žalobkyne a v konaní nebol preukázaný ani trvalý charakter tejto organizačnej zmeny. Na základe uvedeného rozhodol súd medzitýmnym rozsudkom podľa § 152 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj "OSP") a žalobe čo do rozviazania pracovného pomeru vyhovel. O nárokoch žalobkyne na náhradu mzdy bude súd konať po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku.

Krajský súd na odvolanie žalovaného potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny (§ 219 ods. 1 OOSP) a návrh žalobkyne a vedľajšieho účastníka na opravu odôvodnenia medzitýmneho rozsudku zamietol.

Odvolací súd konštatoval, že nezistil žiadne vady v konaní okresného súdu uvedené v § 221 ods. 1 OSP a napadnuté rozhodnutie považoval za správne tak po skutkovej, ako aj po právnej stránke. K námietkam odvolateľa uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo dostatočne odôvodnené. Vzhľadom k tomu, že okresný súd uznesením z 21. decembra 2009 právoplatným 12. januára 2010, návrh žalobkyne o určenie, že výpoveď jej daná žalovaným 23. marca 2009, je neplatná a o povinnosti zaplatiť jej náhradu mzdy, vylúčil na samostatné konanie, nemal v tomto konaní dôvod skúmať, či žalovaný porušil zásadu rovnakého zaobchádzania voči žalobkyni a zaoberať sa nárokmi z toho vyplývajúcimi. Preto aj odvolací súd zamietol aj návrh žalobkyne a vedľajšieho účastníka podaný v zmysle § 165 OSP, ktorým sa domáhali doplnenia odôvodnenia medzitýmneho rozsudku okresného súdu o dôvody vzťahujúce sa k neplatnosti výpovede z hľadísk antidiskriminačného zákona. K námietke odvolateľa, že súd nebol oprávnený skúmať rozhodnutie žalovaného o organizačnej zmene, odvolací súd uviedol, že okresný súd neskúmal platnosť tohto rozhodnutia, ale len skúmal či sa v jeho dôsledku znížil počet zamestnancov na zvýšenie efektivity práce. Stotožnil sa aj so záverom okresného súdu, že výpoveď nebo