Príslušnosť súdu na rozhodnutie o obnove. Vzťah nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011 k ustanoveniu § 35 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2005

Okresný súd D. K. uznesením, č. k. 9 Nt 15/2012-46 z 28. mája 2013 podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku (ďalej aj "TP") zamietol návrh odsúdeného R. T. na povolenie obnovy konania vedeného pôvodne na Okresnom súde D. K. pod sp. zn. 2 T 174/2006 a rovnako podľa § 399 ods. 2 TP zamietol návrh odsúdeného R. T. na povolenie obnovy konania vedeného pôvodne na Okresnom súde N. pod sp. zn. 2 T 79/2003.

Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu D. K., č. k. 2 T 174/2009-279 zo 17. marca 2008 bol R. T. uznaný za vinného zo spáchania trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1 a 2 zákona č. 140/1961 Zb. v znení platnom do 31. decembra 2005 a zo spáchania trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. c) zákona č. 140/1961 Zb. v znení platnom do 31. decembra 2005. Za použitia asperačnej zásady podľa § 35 ods. 2 zákona č. 140/1961 Zb. bol odsúdenému uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 4 mesiace. Odvolanie odsúdeného Krajský súd v Ž. 8. júla 2008 zamietol. Uznesením Okresného súdu D. K., sp. zn. 9 Nt 4/2012 z 26. júla 2012 bol zamietnutý návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde D. K. pod sp. zn. 2 T 174/2006, pričom Krajský súd v Ž. 18. septembra 2012 sťažnosť odsúdeného zamietol.

Okresný súd N. rozsudkom č. k. NO - 2 T 79/2003-82 z 3. novembra 2003 uznal R. T. za vinného zo spáchania dvojnásobného trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb. v znení platnom do 31. decembra 2005 a dvojnásobného trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1 a 2 zákona č. 140/1961 Zb. v znení platnom do 31. decembra 2005. Odsúdenému bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený a bola mu určená skúšobná doba na 30 mesiacov. Predmetné odsúdenie je zahladené, keďže odsúdený sa v skúšobnej dobe osvedčil zo zákona k 17. októbra 2008.

Dokazovaním vykonaným na verejnom zasadnutí mal súd preukázané, že podané návrhy na obnovy konania v uvedených trestných veciach nie sú dôvodné. Z obsahu podaných návrhov na povolenie obnovy konania, v spojení s vyjadreniami odsúdeného a jeho obhajcu na verejnom zasadnutí mal súd preukázané, že podané návrhy smerujú voči nesprávnosti pôvodných rozhodnutí o vine odsúdeného, ale aj voči výrokom o treste. Pôvodné právoplatné rozhodnutia vychádzali z viacerých dôkazov, ktoré boli v konaní pred súdom riadne vykonané. Na verejnom zasadnutí vypočuté svedkyne T. I. a MUDr. A. Z. podľa odôvodnenia uznesenia neuviedli žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli viesť k novému rozhodnutiu v obidvoch trestných veciach, resp. ktoré by relevantným spôsobom spochybňovali výpovede poškodenej E. T.

Súd nezistil ani existenciu dôvodu na povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu D. K., sp. zn. 2 T 174/2006 z dôvodu čiastočnej neúčinnosti ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona (ďalej aj "TZ"), pričom tento právny názor odôvodnil nasledovne: "V zmysle § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. v platnom znení platí, že ak súd vydal v trestnom konaní právoplatný rozsudok na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť a rozsudok ešte nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu alebo jeho časti je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení Trestného poriadku. Ústavný súd SR nálezom č. PL.ÚS 106/2011 z 28. novembra 2012 konštatoval, že ustanovenie § 41 ods. 2 prvá veta časť za bodkočiarkou TZ nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. V danom prípade však bol odsúdenému uložený trest odňatia slobody v zmysle § 35 ods. 2 zákona č. 140/1961 Zb. v znení platnom do 31. decembra 2005. Na toto ustanovenie sa však predmetný nález Ústavného súdu SR nevzťahuje, keďže sa naň nevzťahoval ani podaný návrh, ktorým bolo konanie pred Ústavným súdom SR iniciované. Vzhľadom na doteraz uvedené skutočnosti okresný súd konštatuje, že výpovede svedkýň, ani nález Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 106/2011 z 28. novembra 2012 nie sú spôsobilé privodiť zmenu právoplatných odsudzujúcich rozsudkov sp. zn. 2 T 174/2006 a sp. zn. NO-2T/79/2003, a preto oba (pôvodne samostatné) návrhy odsúdeného zamietol."

Zo zápisnice o verejnom zasadnutí z 28. mája 2013 vyplýva, že po vyhlásení uznesenia, jeho odôvodnení a poučení o opravných prostriedkoch prítomný odsúdený uviedol, že podáva sťažnosť voči obidvom výrok