Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Sociálnoprávna ochrana detí kontra právo rodičov na starostlivosť o dieťa
Sociálnoprávna ochrana detí kontra právo rodičov na starostlivosť o
dieťa
doc. JUDr.
Bronislava
Pavelková
PhD.
Pan European University - Fac. of Law; email:
bronislava.pavelkova@paneurouni.com
I. Úvod
Štát má vo vzťahu k ochrane záujmov maloletých detí svoje osobitné povinnosti, vyplývajúce
napríklad z článku 41 Ústavy Slovenskej republiky
(
"Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých."
). Podobné články obsahuje tiež Všeobecná
deklarácia ľudských práv ("deti majú nárok na zvláštnu starostlivosť a pomoc"
), Ženevská
deklarácia práv dieťaťa z roku 1924 ("dieťaťu sa má zabezpečiť zvláštna starostlivosť"
),
Deklarácia práv dieťaťa z novembra 1989 ("dieťa pre svoju telesnú a duševnú nezrelosť potrebuje
zvláštne záruky, starostlivosť a zodpovedajúcu právnu ochranu pred narodením a po ňom"
)
atď.S cieľom plniť tieto osobitné úlohy zriaďujú štáty špecializovaný systém orgánov štátnej
správy1) s rôznymi kompetenciami. Miera právomocí týchto štátnych orgánov
ovplyvňuje určenie najlepšieho záujmu dieťaťa v každom konkrétnom prípade. Preto by mali byť ich
kompetencie určené úplne jednoznačne tak, aby bolo vylúčené akékoľvek vybočenie z rámca zákonnosti a
objektívnosti.
"Pokiaľ v štáte neexistujú jednotné kritériá pre umiestnenie dieťaťa do náhradnej
starostlivosti a pravidelné preskúmavanie rozhodnutí o odobraní dieťaťa rodičom, môže to viesť k
subjektívnym rozhodnutiam sociálnych pracovníkov."
2) Vnášanie
subjektívnych prvkov do výkonu činnosti pracovníka orgánu sociálnoprávnej ochrany detí ohrozuje
skutočný najlepší záujem konkrétneho dieťaťa, pretože je otázne, či sa o "zlyhaní" profesionálneho
prístupu pracovníka orgánu sociálno-právnej ochrany súd, konajúci o dieťati, vôbec dozvie. A aj v
prípade, ak takéto správanie vyjde najavo, veľmi málokedy dôjde k sebareflexii
systému.3)Na Slovensku prebieha trestné konanie pre prečin marenia úlohy verejným činiteľom na
konkrétnu pracovníčku orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, ktorá mala roky v evidencii 5-ročné
dievčatko Lucku L. Toto dievčatko našli v roku 2012 mŕtve (viac ako tri roky) ležať v byte, kde žili
aj ďalší mladší súrodenci. Hoci susedia avizovali v priebehu tých troch rokov, že dievčatko zmizlo,
orgán sociálnoprávnej ochrany nebol schopný zaujať k tejto skutočnosti zodpovedný postoj a obmedzil
sa len na šetrenie na mieste, ktoré začínalo a končilo klopaním na dvere bytu, ktoré nikto
neotvoril.4) Po zverejnení Luckinej smrti sa začalo na Slovensku pripravovať
niekoľko legislatívnych zmien, ako napríklad zmena zákona o
prídavku na dieťa, účinná od 1. februára 2014, v zmysle ktorej je každý rodič ako oprávnená
osoba na poberanie prídavku povinná po dovŕšení troch rokov veku nezaopatreného dieťaťa do začiatku
plnenia povinnej školskej dochádzky oznámiť platiteľovi písomne, akým spôsobom a kde bude
zabezpečovaná starostlivosť o toto nezaopatrené dieťa. Od 1. januára 2016 je účinná novela
Občianskeho súdneho poriadku č.
175/2015 Z.z., ktorá umožňuje súdu vydaním
predbežného opatrenia povoliť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí vstúpiť do bytu, aby preveril stav
dieťaťa. Novela zavádza v § 179b OSP osobitný typ
konania s názvom "Povolenie súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých". Toto
oprávnenie má
"umožniť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately dostať sa k
dôkazom, vyhodnotením ktorých by mohol dospieť k povinnosti vykonať potrebné úkony v prípade
ohrozenia života a zdravia dieťaťa".
5)Spomínaný zákon sa pripravoval dva roky a bol opakovane pripomienkovaný, keďže navrhované
opatrenia neboli vnímané len pozitívne. V laickej verejnosti vzbudil skôr obavy. Od prípadu Slovenky
Ivany Bóorovej a jej synov (ktorí boli odňatí britskou SS) slovenskí občania veľmi citlivo vnímajú
pojem "juvenilná justícia".
2. Juvenilná justícia
Označenie "juvenilná justícia" sa zaužívalo pre výkon súdnictva vo veciach detí, ktorého
cieľom je odnímanie detí z ich biologických rodín a následné umiestňovanie do profesionálnej
platenej "starostlivosti" alebo ich osvojovanie napriek nesúhlasu rodičov. Jej použitie priamo
súvisí so širokými kompetenciami orgánov sociálno-právnej ochrany detí. Azda najviac sa uplatňuje vo
Veľkej Británii, Švédsku alebo Nórsku. V Nórsku od roku 2012 platí, že dieťa patrí
štátu.6) Deti sú odoberané často násilným spôsobom, bez rešpektovania práv
garantovaných v Dohovore o právach dieťaťa. Na túto skutočnosť už upozorňovala aj Rezolúcia
Parlamentného zhromaždenia Rady Európy z 30. novembra 2012. V ten deň prijalo Parlamentné
zhromaždenie dve rezolúcie smerujúce k ochrane práv detí. Výslovne v nej upozorňujú na nesprávne
praktiky rodinných súdov vo vybraných štátoch RE (napr. Veľká Británia, Švédsko, Chorvátsko,
Nemecko, Nórsko), ktoré nerešpektujú základnú zásadu, že predtým, ako je dieťa odňaté do náhradnej
starostlivosti iných osôb alebo inštitúcie, musí byť v s
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).