Vývoj konceptu brániacej sa demokracie v slovenskom právnom poriadku

V úvode článku bolo zmienené, že pojem brániaca sa demokracia sa v politológii častejšie označuje ako militantná demokracia. Okrem týchto dvoch pojmov však možno v doktríne nájsť i tretí pojem, tzv. imunitnú demokraciu. Ami Pedahzur vo svojom článku rozlišuje práve tieto tri pojmy. Militantná demokracia je podľa jeho konceptu demokraciou, ktorá nie je založená na typických liberálnych hodnotách, resp. ktorá často čelí politickému násiliu a pri riešení týchto situácií neváha vyžiť ani postupy, ktoré môžu porušovať základné demokratické princípy. Naproti tomu je koncept brániacej sa demokracie možné nájsť v štátoch postavených na základoch tradičnej liberálnej demokracie. Táto podoba demokracie dokáže v prípade ohrozenia svojej existencie ohnúť hranice toho, čo je demokratické. Posledným pojmom, resp. kategóriou je tzv. imunitná demokracia. Tento koncept možno chápať ako najvyšší evolučný článok, pretože neberie do úvahy iba riziká a faktory, ktoré vyplývajú z ohrozenia demokracie, ale i následky opatrení prijatých v rámci snahy zabrániť odstráneniu demokratických princípov. Práve s ohľadom na toto delenie bude zameraná analýza či a o akom konkrétnom koncepte brániacej sa demokracie možno hovoriť v podmienkach Slovenskej republiky (bližšie pozri 2. kapitolu).

Ako vidno, pojmy militantná a brániaca sa demokracia teda nemusia byť odlíšené výlučne vednou disciplínou, ktorá tentorý pojem využíva. Z hľadiska obsahu definície podľa Pedahzura ide o odlišné koncepty, pričom ich odlišnosť je taká výrazná, že zatiaľ čo brániaca sa demokracia je stále demokraciou, pri militantnej demokracii je možné povedať, že ide skôr o nedemokratický štátny režim. Z popisu militantnej demokracie možno usudzovať, že militantná demokracia sa uplatňuje v právnych poriadkoch štátov, ktoré sužujú občianske nepokoje alebo občianska neposlušnosť. Tá môže vyplývať zo spoločenskej nespokojnosti obyvateľstva štátu. Práve riešenie občianskych nepokojov zásahmi zo strany štátu, ktoré sa vyznačujú súčasným porušovaním demokratických princípov, je možné označiť za prvky popierajúce demokraciu ako takú. Je teda otázne, do akej miery je koncept militantnej demokracie skutočne možné označiť ako demokraciu, pretože sa snaží ochrániť a udržať režim, ktorý porušuje demokratické princípy a teda jeho označenie ako demokratického štátneho režimu je sporné. Nie je však vylúčené, aby sa militantná demokracia mohla v istých prípadoch zaraďovať medzi demokratické štátne režimy. Táto situácia môže nastať napríklad v prípade, ak štátny režim je demokratický so všetkými znakmi, avšak na obranu demokracie má príliš tvrdo nastavenú legislatívu (hlavné odlíšenie od nedemokratického štátneho režimu možno predvídať napr. pri absencii legislatívnej úpravy militantnej demokracie a konanie štátnych orgánov bez zákonného základu, prípadne len s generálnym splnomocnením). Avšak zneužitie tohto inštitútu na upevnenie mocenskej pozície je najviac pravdepodobné práve pri koncepte militantnej demokracie.

Koncept brániacej sa demokracie je nielen pojmom právnym z hľadiska vednej disciplíny, ktorá ho využíva, ale i konceptom, ktorý možno zaradiť pod demokratický štátny režim. Pri brániacej sa demokracii možno hovoriť o zákonných pravidlách a prostriedkoch, ktoré môžu byť využité na obranu demokracie za splnenia zákonom stanovených podmienok. Pedahzur hovorí o brániacej sa demokracii ako o koncepte, ktorý "v prípade ohrozenia svojej existencie vie ohnúť hranice toho, čo je demokratické." Autor sa však s týmto tvrdením úplne nestotožňuje, pretože v takom prípade by bolo možné hovoriť o čiastočnom prekrývaní sa pojmov militantná a brániaca sa demokracia. Podľa autora by brániaca sa demokracia mala mať nastavené zákonné predpoklady, pri ktorých naplnení dokáže štát reagovať na ohrozenie existencie štátneho režimu bez ohľadu na dopady na politické práva a slobody obyvateľstva a teda bez vykonávania testu proporcionality. V časti je možné stotožniť sa s definovaním brániacej sa demokracie Pedahzurom, a to v možnom chápaní absencie testu proporcionality ako ohnutím toho, čo je demokratické. V zásade je ale nevyhnutné zdôrazniť, že ide o demokratický režim postavený na základoch liberálnej demokracie, a preto by tieto zásahy zo strany štátu mali byť využívané len ako v prípade ohrozenia existencie demokracie.

Imunitná demokracia je pojem, ktorý slovenská právna doktrína nepoužíva, no pritom ide o najvyšší možný vývojový stupeň konceptu brániacej sa demokracie. Základy imunitnej demokracie možno hľadať práve v brániacej sa demokracii. Najvyšším vývojovým stupňom je z dôvodu, že imunitná demokracia je koncept, ktorý je zdokonalením brániacej sa demokracie. Základné východiská sú rovnaké a je možné predpokladať, že chronologicky je v štáte predchodcom imunitnej demokracie práve brániaca sa demokracia. Hlavným rozdielom je zohľadňovanie vplyvu testu proporcionality na rozhodovanie o obmedzovaní ostatných práv a slobôd obyvateľstva pri ochrane existencie demokracie. Zatiaľ čo pri koncepte brániacej sa demokracie test proporcionality absentuje, pri imunitnej demokracii sa berie ohľad i následky opatrení prijatých v rámci snahy zabrániť odstráneniu demokratických princípov. Ako príklad možno uviesť združovacie právo. Zatiaľ čo pri brániacej sa demokracii by v prípade akejkoľvek činnosti alebo obsahu stanov, ktoré by odporovali alebo vyzývali na odstránenie demokratického štátneho režimu, bola politická strana rozpustená, pri imunitnej demokracii táto strana bude rozpustená až po vykonaní testu proporcionality a zodpovedaní otázky, či je pre danú politickú stranu objektívne možné dosiahnuť odstránenie demokratického štátneho režimu. V prípade, ak by to napr. s ohľadom na veľkosť voličskej základne alebo iných aspektov bolo málo alebo takmer nepravdepodobné, politická strana rozpustená nebude, pretože zásah do združovacieho práva bude neprimeraný a neopodstatnený a v konečnom dôsledku by pre demokraciu bolo viac škodlivé obmedziť združovacie právo osobám, ktoré sú členmi danej politickej strany, ako samotná existencia politickej strany, ktorá môže vo svojich stanovách ohlasovať pokojne napr. snahu o vytvorenie absolutistickej monarchie s panovníkom, ktorým bude doživotne predseda danej politickej strany.

Otvoren