Zaevidovanie zmluvy na užívanie poľovného revíru (ZSP 55/2023)

§ 2 písm. f), o), p) a r), § 5 ods. 1-7, § 11 ods. 1,2, § 13 ods. 1, § 16 ods. 1, 2 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve
§ 3 ods. 1 až 7 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
§ 3 ods. 1 písm. c), § 440 ods. 1 písm. h), § 462 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok

O zaevidovaní zmluvy na užívanie poľovného revíru vydáva okresný úrad opatrenie, ktorého zákonnosť na základe podanej žaloby preskúmava správny súd v správnom súdnictve.

Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 10Sžk/27/2021

Dňa 27. marca 2018 bola žalovanému doručená žiadosť ďalšieho účastníka 4/ o zaevidovanie zmluvy na užívanie poľovného revíru J. O. z 21. marca 2018 uzatvorenej medzi splnomocnencami vlastníkov pozemkov – ďalšími účastníkmi 1/, 2/ a 3/ na jednej strane a užívateľom poľovného revíru – ďalším účastníkom 4/ na druhej strane (ďalej len „Zmluva“).

Opatrením zo 6. apríla 2018 (ďalej len „opatrenie“) žalovaný podľa § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poľovníctve“) Zmluvu zaevidoval.

Žalobca, ako jeden z vlastníkov pozemkov zaradených v predmetnom revíri, podal proti opatreniu žalovaného správnu žalobu, ktorou žiadal Krajský súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“), aby zrušil opatrenie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V správnej žalobe namietal, že v mene vlastníkov poľovných pozemkov revíru J. O. uzatvorili Zmluvu splnomocnenci zvolení na Zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov konanom 8. marca 2018. Toto zhromaždenie malo byť podľa žalobcu zvolané A. družstvom S., Pozemkovým spoločenstvom O. a L. S. p. s. V tomto smere žalobca namietal, že Pozemkové spoločenstvo O. ako ani A. družstvo S. neboli oprávnení zastupovať vlastníkov pozemkov, a preto nemohli byť zvolávateľmi zhromaždenia vlastníkov. Okrem toho Pozemkové spoločenstvo O. malo do výmery, ktorú podľa vlastných tvrdení zastupuje, započítať až výmeru pozemkov spravovaných Slovenským pozemkovým fondom. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že podľa listiny prítomných sa na Zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov konanom dňa 8. marca 2018 mali v zastúpení zúčastniť aj ním vymenovaní zosnulí vlastníci, pričom týmto spôsobom bola získaná väčšina hlasov pri hlasovaní o splnomocnení a Zmluve na predmetnom zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov. Žalobca tiež namietal, že z listiny prítomných a z vyhotovenej notárskej zápisnice z 21. marca 2018 (ďalej len „Notárska zápisnica“) vyplýva, že do výmery poľovnej plochy revíru boli zahrnuté aj nepoľovné pozemky, vinice a ostatné plochy, ktorých vlastníkom boli nezákonne priznané hlasovacie práva k nakladaniu s poľovným revírom. V dôsledku nezákonnosti Zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov konanom 8. marca 2018 došlo podľa žalobcu 21. marca 2018 k nezákonnému uzatvoreniu Zmluvy, ktorá bola neskôr aj žalovaným zaevidovaná napadnutým opatrením.

Žalovaný vo svojich vyjadreniach k správnej žalobe uviedol, že napadnuté opatrenie nie je rozhodnutím, nie je to úkon v správnom konaní, pričom žalovaný podľa svojho názoru v predmetnej veci konal podľa zákona, v zmysle svojich právomocí a kompetencií.

Podľa názoru správneho súdu z § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve vyplýva právomoc žalovaného zaevidovať zmluvu o užívaní poľovného revíru, ako ju uzatvorila fyzická či právnická osoba podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti je pritom aj notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia. Podľa názoru správneho súdu evidenčná povaha opatrenia vyžaduje, aby žalovaný pri evidovaní zmluvy skúmal len zákonom vymedzené formálne skutočnosti. Platná právna úprava vo vzťahu k poľovníctvu vychádza podľa správneho súdu z oddelenia súkromnoprávnej roviny (reprezentovanej zmluvou) a verejnoprávnej roviny (jej evidencia). Správny orgán v rámci verejnoprávneho postupu nevykonáva dokazovanie, len skúma formálne skutočnosti vymedzené v § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, teda preveruje notársku zápisnicu iba z hľadiska existencie a obsahu zákonom vymedzených kritérií. Písomná zmluva, prijatá na zhromaždení vlastníkov, je však súkromnoprávnym aktom, ktorý môže byť preskúmavaný len súdom, nie správnym orgánom. Zasadnutia zhromaždenia vlastníkov sa nezúčastňuje žiaden zamestnanec správneho orgánu, zodpovednosť za jeho priebeh vrátane hlasovania majú výlučne jeho účastníci. Ide výlučne o súkromnoprávny vzťah, čo znamená, že ak dôjde k sporu o to, či zhromaždenie platne a relevantne rozhodlo a či zmluva o užívaní poľovného revíru je platne uzavretá, bude o ňom rozhodovať jedine súd v civilnom sporovom konaní.

Podľa názoru správneho súdu žalovaný preto nebol povinný pred vydaním rozhodnutia o návrhu na evidenciu predloženej zmluvy skúmať splnenie zákonných podmienok podľa § 5 ods. 3 a 4 zákona o poľovníctve a nebol ani oprávnený preskúmavať obsah notárskej zápisnice. Rovnako tieto otázky nemôžu byť predmetom prieskumu správneho súdu v správnom súdnictve.

Sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že zákon o poľovníctve neupravuje, že v prípade sporu ohľadom uskutočnenia zhromaždenia vlastníkov má o týchto otázkach rozhodovať súd v civilnom sporovom konaní. Práve naopak, s odkazom na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej B