Zainteresovaná verejnosť (ZSP 56/2023)

§ 32 ods. 2, § 47 písm. a), § 120 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
§ 60 ods. 1 písm. a), § 61 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách
§ 5 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie
§ 27 ods. 1, § 42, § 62 ods. 1 v spojení s § 181 ods. 3, § 461 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok

Zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy, pričom táto lehota je prekluzívna a jej zmeškanie nemožno odpustiť. Rozšírenie žaloby alebo uvedenie ďalších žalobných bodov je možné len v prekluzívnej lehote stanovenej na jej podanie.

Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 1Sžk/25/2021

Okresný úrad N., odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „stavebný úrad“) podľa § 5 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie v znení neskorších predpisov a ako príslušný orgán štátnej vodnej správy podľa § 61 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách v znení neskorších predpisov (ďalej len „vodný zákon“) a ako špeciálny stavebný úrad podľa § 120 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“) vydal formou verejnej vyhlášky rozhodnutie z 13. júna 2016, ktorým povolil stavebníkovi: M. I., s. r. o. podľa § 26 vodného zákona v súčinnosti s § 82 stavebného zákona uvedenie vodných stavieb do trvalého užívania „SO 501 – Preložka verejnej kanalizácie v rámci nového trasovania“ v rozsahu: Preložka tlakovej kanalizácie PE 100 D 250 SDR 11 – 3213,06 m, odbočka tlakovej kanalizácie PR 100 D 250 SDR 11 pre JLR – 1,0 m, odbočka tlakovej kanalizácie PR 100 D 110 SDR pre obec Č. – 1,0 m na konkrétne uvedených pozemkoch s parcelnými číslami v katastrálnom území L., Z. a Č. mimo zastavaných území týchto obcí (ďalej len „kolaudačné rozhodnutie“).

Okresný úrad N., odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie (žalovaný) rozhodnutím zo14. septembra 2016 formou verejnej vyhlášky (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a kolaudačné rozhodnutie potvrdil. K jednotlivým námietkam žalovaný uviedol:

• v predmetnej veci ide o líniovú stavbu s veľkým počtom účastníkov konania umiestnenú v katastrálnom území L., Z. a Č., a preto stavebný úrad oznámil začatie kolaudačného konania jeho účastníkom a dotknutým orgánom verejnou vyhláškou. Takto bolo oznámené začatie kolaudačného konania ako i termín ústneho pojednávania a žalobca mal možnosť nahliadnuť do jednotlivých podkladov týkajúcich sa kolaudačného konania, pričom bol aj riadne poučený o práve uplatniť v stanovenej lehote pripomienky a námietky, teda mohol uplatniť svoje práva účastníka konania, čo neurobil.
• k námietke, že stavebnému konaniu nepredchádzalo územné konanie, žalovaný poukázal na to, že k umiestneniu stavby sa nevyžaduje územné rozhodnutie, pretože pre uvedenú investíciu (vybudovanie strategického parku) bolo vydané osvedčenie o významnej investícii. Územný plán mesta N., resp. funkčné využitie pozemkov vo vzťahu k strategickému parku je otázka, ktorá bola doriešená v rámci schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a vydaných stavebných povolení. Kolaudačné konanie predmetnej vodnej stavby túto otázku nerieši, nakoľko kolaudačné rozhodnutie vychádza z právoplatného stavebného povolenia;
• táto stavba nie je v rozpore s rozhodnutím z 8. októbra 2015 vydaným v zisťovacom konaní podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon EIA“), ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Okresného úradu N., odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie zo 14. decembra 2015. Kolaudačné konanie a rozhodnutie, ktorému predchádzalo stavebné povolenie, vychádzalo z posudzovania vplyvov na životné prostredie z 8. októbra 2015 a teda táto stavba sa priamo dotýka tohto posudzovania, ktoré bolo právoplatne uzatvorené. Existujúce otvorené posudzovanie, kde správnym orgánom je Ministerstvo životného prostredia SR (A. N. P. – Fáza 2) rieši inú objektovú skladbu;
• stavba bola zrealizovaná v súlade s právoplatným stavebným povolením.

Žalobca namietal nezákonnosť celého procesu z dôvodu, že stavebnému konaniu nepredchádzalo územné konanie. Územný plán mesta N. podľa neho pre predmetné územie určuje funkčné využitie, ale nedefinuje priestorové regulatívy zástavby (prípustnú podlažnosť, podiel zastavanosti atď.) a ani dopravnú koncepciu obslúžiteľnosti priemyselného parku a z tohto dôvodu stanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá však vypracovaná nebola. Tvrdil, že nie je naplnená hypotéza § 32 ods. 2 stavebného zákona, a to v podobe nutnosti dodržiavania priestorového usporiadania zóny a funkčného využívania územia vyplývajúceho z územného plánu zóny.

Poukázal na to, že medzičasom bola zverejnená informácia, že navrhovaná činnosť „A. N. P. – Fáza 2“ podlieha povinnému hodnoteniu podľa § 18 ods. 1 písm. a) zákona EIA. Z toho dôvodu bolo podľa neho nutné vychádzať práve z tohto „nového“ zámeru, v rámci ktorého navrhovaná činnosť už podlieha povinnému posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, ktoré ku dňu podania žaloby ešte nebolo ukončené.

Uviedol, že v rámci správneho súdnictva prebieha preskúmanie zákonnosti rozhodnutí o neposudzovaní vplyvov na životné prostredie vo veci vedenej na Krajskom súde v N. pod sp. zn. 26S/3/2016, predmetom ktorého je prieskum rozhodnutia Okresného úradu N., odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie zo 14. decembra 2015 ako i prvostupňového rozhodnutia Okresného úradu N., odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia z 8. októbra 2015. Podľa jeho názoru predmet konania vedeného pod sp. zn. 26S/3/2016 je na účel tohto stavebného konania tzv. predbežnou otázkou, o ktorej si správny orgán nemohol urobiť vlastný úsudok, a preto už správny orgán prvého stupňa mal postupovať podľa § 29 Správneho poriadku a stavebné konanie prerušiť.

Poukázal i na nerešpektovanie § 9 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. Podľa jeho názoru tým, že stavba je súčasťou stavby „Príprava strategického parku N.“ a ide o súbor stavieb, stavebník mal predložiť zastavovací plán celého súboru stavieb.

Namietal, že úsek cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A nebol vôbec dopravne a kapacitne riešený, aby vyhovoval plynulosti cestnej dopravy pre celý areál strategického parku, ako aj areál A. N. P. a daný úsek cesty nebol predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie ani v rámci zisťovacieho konania podľa zákona o EIA.

Naďalej trval na tom, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona o EIA. Pojem „strategický park“ je podľa neho širším pojmom a ide o väčšiu časť územia ako je zámer „A. N. P.“, ktorý bol predmetom zisťovacieho konania. Poukázal na to, že uvedenú argumentáciu uvádzal už v odvolaní, ale žalovaný sa ňou nezaoberal z dôvodu koncentračnej zásady. Toto považoval za nezákonný postup, pretože namietané skutočnosti sú výsostne právnej povahy a je podľa neho irelevantné, či na ne ako účastník