Závet obsahujúci požiadavku rešpektovať dávnejšiu listinu o vydedení

Okresný súd (ďalej "súd prvej inštancie") rozsudkom zo 16. februára 2016 určil, že listina o vydedení z 5. augusta 1996 spísaná s poručiteľom vo forme notárskej zápisnice je neplatná.

V odôvodnení konštatoval, že žalobkyňa je poručiteľova dcéra a žalovaný je poručiteľov syn. Výsledkami dokazovala zistil, že poručiteľ zriadil 5. augusta 1996 formou notárskej zápisnice listinu o vydedení, v ktorej v zmysle § 496a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka (ďalej aj "OZ") prejavil vôľu vydediť svoju dcéru z dôvodu, že od septembra 1992 sa s ním prestala úplne stýkať a vyjadrila sa, že je pre ňu cudzí človek. V ten istý deň (5. augusta 1996) bol s poručiteľom vo forme notárskej zápisnice spísaný tiež závet, ktorým poručiteľ pre prípad svojej smrti celý svoj majetok odkázal synovi. Nesporné bolo aj to, že 6. októbra 2006 bol vo forme notárskej zápisnice spísaný ďalší závet, ktorým poručiteľ zrušil v celom rozsahu závet vyhotovený 5. augusta 1996 a pre prípad svojej smrti zriadil nový závet, ktorým celý svoj majetok opäť odkázal synovi; tento závet obsahoval požiadavku poručiteľa, "aby listina o vydedení z 5. augusta 1996 bola v plnom rozsahu rešpektovaná". Podľa názoru súdu prvej inštancie listina o vydedení z 5. augusta 1996 spĺňa zákonom predpokladané požiadavky (§ 476 OZ) a je v nej náležite uvedený aj dôvod vydedenia v zmysle § 469a ods. 1 písm. b) OZ, t.j., že potomok o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. Súd prvej inštancie posudzoval existenciu týchto dôvodov s prihliadnutím na vzájomné vzťahy žalobkyne a poručiteľa. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal preukázané, že v rodine strán sporu boli najmenej od roku 1992 zlé vzťahy z dôvodu sporov o majetok a podnikateľské aktivity. Žalobkyňa sa pri sporoch rodičov zastávala matky, syn držal stranu otcovi. Na základe svojich skutkových zistení dospel súd prvej inštancie k záveru, že vzťah medzi poručiteľom a žalobkyňou, v rámci ktorého žalobkyňa neprejavovala záujem o poručiteľa, nebol zavinený výlučne žalobkyňou, ale daný aj správaním poručiteľa. Žalobkyňa nemala reálnu možnosť v rozhodnom období prejavovať o neho ozajstný záujem, lebo poručiteľ sám tento záujem z jej strany odmietal a podmieňoval tým, že žalobkyňa ostane v rámci nezhôd v rodine na jeho strane, a nie na strane matky (čo žalobkyňa odmietala). Z týchto dôvodov súd prvej inštancie uzavrel, že v danom prípade neboli splnené podmienky vydedenia žalobkyne poručiteľom v zmysle § 469a ods. 1 písm. b) OZ. Žalobe preto v celom rozsahu vyhovel.

Krajský súd (ďalej len "odvolací súd") na odvolanie žalovaného rozsudkom z 27.