Zmluva o dielo - bezdôvodné obohatenie - vydanie in natura

Okresný súd (ďalej "súd prvej inštancie") rozsudkom z 12. januára 2015 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 3 500 eur s príslušenstvom (konkretizovaným vo výroku rozsudku) oproti povinnosti žalobkyne vydať žalovanému veci (špecifikované vo výroku rozsudku).

Podľa právneho názoru súdu prvej inštancie nie je zo zmluvy o dielo, ktorú uzavreli strany sporu, zrejmé, čo konkrétne sa žalovaný zaviazal vyhotoviť (že by to mala byť kuchynská linka, dodávku a montáž ktorej uskutočnil). Dospel k záveru, že v zmluve o dielo nebol predmet diela špecifikovaný tak, aby sa dal považovať za dostatočne určitý. Zmluva je preto pre neurčitosť jej predmetu neplatná podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"). Keďže nebolo sporné, že žalobkyňa za dielo zaplatila žalovanému 3 500 eur a že kuchynská linka je demontovateľná (vrát. zabudovaných spotrebičov), žalobe vyhovel. Pri právnom posudzovaní sporu aplikoval ustanovenia § 52 ods. 1 až 3, § 37 ods. 1, § 457, § 458 ods. 1, § 631, § 632, § 517 ods. 2 OZ.

Krajský súd (ďalej len "odvolací súd") na odvolanie žalovaného rozsudkom z 8. februára 2017 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP").

Za správne považoval skutkové aj právne závery súdu prvej inštancie a stotožnil sa aj s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu odkázal. Osobitne sa vyjadril k námietke žalovaného, podľa ktorej formulácia napadnutého rozsudku je zmätočná. Podľa názoru odvolacieho súdu je výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým si majú strany vrátiť vzájomne poskytnuté plnenia, správne formulovaný a dostatočne špecifikovaný. Stotožnil sa pri tom s právnym názorom súdu prvej inštancie, že právny vzťah medzi žalobkyňou ako objednávateľkou diela a žalovaným ako jeho zhotoviteľom je vzťah spotrebiteľský a že predmet zmluvy o dielo je vymedzený nejednoznačne, v dôsledku čoho je táto zmluva neplatná. Uviedol, že v prípade neplatnosti právneho úkonu nastupuje režim podľa § 457 OZ, t.j. vzájomná reštitučná povinnosť, ktorá je založená na princípe naturálnej reštitúcie. Iba vtedy, ak to nie je dobre možné, musí byť poskytnutá peňažná náhrada ako protihodnota toho, čo nemožno vydať; podľa názoru odvolacieho súdu však o tento prípad v danej veci nešlo.

Žalovaný podal proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie.

Podľa presvedčenia žalovaného bolo zasiahnuté do jeho práva na spravodlivý proces [§ 420 písm. f) CSP] a odvolací súd vec nesprávne právne posúdil (§ 432 ods. 1 CSP). Existenciu vady zmätočnosti videl v nesprávne formulovanom výroku rozsudku prvej inštancie. Vytýkal odvolaciemu súdu, že neposudzoval jeho nárok z bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v obohatení sa žalobkyne o pracovné výkony žalovaného spojené s montážou a úpravou kuchynskej linky, resp. že nevykonal dokazovanie zamerané na demontovateľnosť kuchynskej linky. Podľa jeho