Zmluva o tichom spoločenstve a zmluva o združení ako nesubjektívne formy podnikania

Pre tiché spoločenstvo predstavuje právny základ Obchodný zákonník^[1] v § 673 až 678, pre zmluvu o združení Občiansky zákonník^[2] v § 829 až 841. Obe zmluvy sú zaujímavými formami participácie na podnikaní, ktoré si nepochybne zaslúžia svoje postavenie v slovenskom právnom poriadku.

Zmluva o tichom spoločenstve dostala zelenú v novodobých dejinách Slovenskej republiky prostredníctvom jej úpravy v Obchodnom zákonníku. Jej tradícia nadväzovala na zákon č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov, ktorý umožňoval občanom Českej a Slovenskej federatívnej republiky spoločné prevádzkovanie podnikateľskej činnosti vytvorením tichej spoločnosti.^[3] Uvedený zákon predstavoval dôležitý míľnik v existencii tohto záväzkovo-právneho inštitútu. Zákonodarca systematicky zaradil zmluvu o tichom spoločenstve do záväzkovej časti Obchodného zákonníka a podľa § 261 ods. 6 písm. d) OBZ aj medzi absolútne obchody. Zmluvné strany sa tak musia stotožniť so skutočnosťou, že bez ohľadu na povahu účastníkov sa právne vzťahy vyplývajúce zo zmluvy o tichom spoločenstve budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Na platnosť zmluvy je po formálnej stránke potrebné dodržať jej písomnú formu s tým, že nie je v Obchodnom zákonníku ďalej daná požiadavka osvedčenia podpisov na tejto zmluve. Výnimku z tohto pravidla však môže obsahovať iný zákon, ktorým je napríklad zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov a kde nemožno opomenúť aplikáciu jeho § 42. Ak by mala byť zmluva o tichom spoločenstve, ktorej vklad tichého spoločníka podnikateľovi by predstavoval nehnuteľnosť, vkladuschopná, vyžadoval by sa na jej prevod osvedčený podpis tichého spoločníka spolu s požiadavkou, aby oba podpisy boli súčasne na jednej listine.

Legálna definícia zmluvy o tichom spoločenstve je jasne formulovaná v § 673 OBZ a predstavuje synalagmatický vzťah zmluvných strán, ktoré zákon definuje ako tichého spoločníka a podnikateľa, a v rámci ktorého sa tichý spoločník zaväzuje podieľať na podnikaní podnikateľa určitým vkladom a podnikateľ sa mu ako protihodnotu takejto „investície“ zaväzuje vyplatiť určitý podiel na zisku. Tichým spoločníkom môže byť tak fyzická, ako aj právnická osoba, dokonca aj spoločník spoločnosti alebo akcionár. Väčšine neprávnickej verejnosti evokuje tiché spoločenstvo akúsi záruku anonymity tichého spoločníka, ktorý nechce byť vedený v žiadnom registri ani zozname. Do neverejnej časti obchodného registra je však potrebný jeho zápis v prípade, že má tichý spoločník právo na hospodársky prospech najmenej 25 % z podnikania fyzickej osoby alebo právnickej osoby, a to podľa § 6a zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu v znení neskorších predpisov, keďže je tzv. konečným užívateľom výhod. Podnikateľom podľa § 2 ods. 2 OBZ je osoba zapísaná v obchodnom registri, osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, a fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu. V prípade, ak by sa na podnikaní podnikateľa zúčastnilo viac tichých spoločníkov, vzniklo by toľko tichých spoločností, koľko je tichých spoločníkov, bez ohľadu na to, či by ako zmluvná strana boli všetci uvedení na jednej listine alebo by uzatvorili s podnikateľom každý zmluvu osobitne. Uvedené by nemalo automaticky vplyv na vzájomný záväzkový vzťah medzi tichými spoločníkmi. V praxi by sa mohol vyskytnúť aj prípad tzv. kolektívneho tichého spoločníka,^[4] keď by sa viacero osôb spoločne zaviazalo k vloženiu jedného vkladu (mohlo by tak ísť napr. o vklad nehnuteľnosti, ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve oboch manželov).

Vklad tichého spoločníka – určenie jeho predmetu a výšky je ďalším pojmovým znakom zmluvy o tichom spoločenstve. Vkladom môže byť hnuteľná vec, nehnuteľná vec, právo a de facto všetko, čo umožňuje zákon. Takisto je tu obmedzenie v prípade vkladu, ktorým môžetichý spoločník disponovať len so súhlasom tretej osoby, ak táto osoba súhlas na nakladanie s uvedeným vkladom nedala.^[5] Povaha vkladu tichého spoločníka je veľmi podobná všeobecnej úprave vkladu do obchodných spoločností podľa § 59 OBZ, s tým rozdielom, že pri oceňovaní vkladu nie je potrebný znalecký posudok. Z praktického hľadiska je však vhodné určiť si spôsob ocenenia vkladu a takisto jeho hodnotu. Vzhľadom na povahu vkladu rozlišuje zákon iné momenty nadobudnutia vlastníctva podnikateľa ku vkladu. Uvedené ustanovenia sú však dispozitívne a zmluvné strany si ich môžu upraviť inak. Vo všeobecnosti však platí, že pri hnuteľných veciach sa podnikateľ stáva ich vlastníkom momentom prevzatia veci, ak je predmetom vkladu nehnuteľná vec, je podnikateľ oprávnený na jej užívanie počas trvania zmluvy. Ak chce teda podnikateľ nehnuteľnosť ako vklad vlastniť, musia sa na tom zmluvné strany dohodnúť v zmluve. Nehnuteľnosť ako vklad tichého spoločníka je zaujímavou otázkou najmä právnej praxe, berúc do úvahy postup katastrálnych úradov pri povoľovaní vkladov vlastníckeho práva. Zmluva o tichom spoločenstve nebude zrejme príliš frekventovaný titul nadobudnutia vlastníctva. Keď zoberieme do úvahy skutočnosť, že podnikateľ by sa stal vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti, musel by tichý spoločník mať veľkú dôveru v to, že podnikateľ nehnuteľnosť neprevedie na tretiu osobu. Nie je z tohto pohľadu zrejmé, či by katastrálny odbor bol povinný prihliadať na ustanovenia zmluvy o tichom spoločenstve, ktorá by takýto prevod zakazovala. Takisto sa javí problematický aj spätný prevod vlastníckeho práva späť na tichého spoločníka, napríklad po uplynutí času, na ktorý bola zmluva o tichom spoločenstve uzavretá, prípadne pri aplikovaní § 680 OBZ, keď je podnikateľ povinný vrátiť tichému spoločníkovi vklad zvýšený alebo znížení o jeho podiel na výsledku podnikania, a to do 30 dní od zániku zmluvy. Preto by bolo vhodné, keby si zmluvné strany v zmluve jednoznačne ocenili hodnotu vkladu (nehnuteľnosti), ktorá by sa tichému spoločníkovi vrátila zvýšená alebo znížená o podiel na výsledku podnikania, prípadne, aby uviedli iný kľúč, ktorým by vrátenie vkladu bolo pre tichého spoločníka spravodlivé. V prípade vrátenia vkladu podnikateľa tichému spoločníkovi má tichý spoločník ohľadom svojho vkladu právne postavenie veriteľa, a teda ak podnikateľ nedodrží lehotu na vrátenie vkladu, môže si tichý spoločník voči nemu v zmysle § 681 OBZ uplatňovať tak úroky z omeškania, ako aj ostatné práva prislúchajúce veriteľovi pohľadávky. Do omeškania sa však môže dostať aj tichý spoločník, ktorý je podľa § 674 OBZ povinný podnikateľovi predmet vkladu buď odovzdať (napr. hnuteľná vec), alebo umožniť podnikateľovi jej využitie pri podnikaní (napr. právo alebo nehnuteľnosť). V uvedenom prípade by sa na omeškanie tichého spoločníka aplikovali § 365 až 369 OBZ upravujúce omeškanie dlžníka.

Jedným z kogentných ustanovení týkajúcich sa zmluvy o tichom spoločenstve je § 675 OBZ upravujúci právo kontroly tichého spoločníka vo vzťahu k podnikaniu, do ktorého vniesol svoj vklad. Na rozdiel od iných nesubjektívnych foriem podnikania, akým je napríklad združenie, tichý spoločník nemá právo spolurozhodovať o tom, ako bude nakladané s jeho vkladom, musí sa len „spoliehať“ na podnikateľa a jeho zámer zhodnocovať aj vklad tichého spoločníka. Spôsob výkonu tohto práva by bolo vhodné jasne upraviť v zmluve, avšak tichému spoločníkovi nemožno odoprieť právo nahliadať do všetkých obchodných dokladov a účtovných záznamov týkajúcich sa podnikania. Uvedené právo tichého spoločníka korešponduje s povinnosťou podnikateľa poskytnúť tichému spoločníkovi na jeho požiadanie informácie o podnikateľskom zámere na budúce obdobie, ako aj o predpokladanom vývoji stavu majetku a financií týkajúcich sa podnikania. Z hľadiska praxe by uvedený výkon práva tichého spoločníka nemusel predstavovať problém, česká judikatúra však už napríklad riešila zrejme nesprávny výklad uvedeného práva tichým spoločníkom, keď v rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo 17. decembra 2002, sp. zn. 29 Odo 886/2002, konštatovala, že uvedený § 675 OBZ nie je možné vykladať tak, že podnikateľ nie je povinný vydať tichému spoločníkovi na jeho žiadosť obchodné a účtovné dokumenty týkajúce sa jeho podnikania. V zmysle rozsudku má tichý spoločník právo do dokumentov len nahliadnuť, prípadne si urobiť z nich kópie alebo výpisy. Ročná účtovná závierka podnikateľa je podkladom na výpočet výšky podielu tichého spoločníka na podnikaní – jeho podielu nazisku. Podnikateľ poskytuje tichému spoločníkovi podiel na výsledku jeho podnikania, ktorýmu zostal po jeho zdanení. V prípade negatívneho výsledku podnikania, ktorým je strata, je tichý spoločník povinný podieľať sa na nej spôsobom a vo výške primárne určených zmluvou, inak podľa pomeru výšky vkladu k čistému obchodnému imaniu podnikateľa.^[6] Podiel nazisku, ako aj podiel na strate podnikateľa sa vyhodnocuje z účtovnej závierky za kalendárny rok, počas ktorého sa tichý spoločník podieľal svojím vkladom na podnikaní podnikateľa. Pre prípad určenia začiatku uvedeného obdobia je rozhodujúci okamih odovzdania, resp. poskytnutia vkladu podnikateľovi, ak zmluva neurčí inak. Ak tichý spoločník meškás odovzdaním vkladu podnikateľovi, za uvedené obdobie meškania nemá nárok na podiel nazisku. Judikatúra precizovala predpoklady vzniku zmluvy o tichom spoločenstve, keď ustanovila, že nedôjde k vzniku zmluvy o tichom spoločenstve, ak nie je v zmluve určená výška zisku vyplývajúca z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania (R 104/1999).^[7]

Zákonodarca ponechal reguláciu zmluvy o tichom spoločenstve viac-menej autonómii zmluvných strán (okrem kogentných ustanovení § 675 a § 676 ods. 1 a 2 OBZ), o to väčší dôraz by mal koncipient takejto zmluvy klásť na jej zrozumiteľnosť a perfektnosť. V komentároch k Obchodnému zákonníku sa odporúča upraviť podrobnejšie najmä spôsob určenia výšky podielu tichého spoločníka na strate podnikateľa, ak sa má tichý spoločník na strate podnikateľa podieľať, zaručenie vyplatenia percentuálneho podielu zo zisku dosiahnutého v príslušnom kalendárnom roku, ďalej je to nepochybne precízne stanovenie dôvodov, na základe ktorých je možné zmluvu vypovedať, prípadne od nej odstúpiť, je potrebné podrobnejšie precizovať výkon práva kontroly tichým spoločníkom, ako aj všetky aspekty týkajúce sa vkladu tichého spoločníka. Inak by mala byť zmluva nastavená v prípade, ak vklad tichého spoločníka predstavuje nehnuteľnosť, a inak, ak je vkladom pohľadávka tichého spoločníka. Každopádne, čo sa týka vkladu tichého spoločníka, ten musí smerovať docelého podnikania podnikateľa.^[8] Uvedený predpoklad je odlišovacím znakom medzi zmluvou o tichom spoločenstve a zmluvou o združení.

Na zmluvu o združení sa aplikujú § 829 až 841 OZ. Pojmovým znakom zmluvy o združení je spoločné pričinenie sa účastníkov združeniao dosiahnutie spoločného účelu. Týmto účelom môže byť čokoľvek, čo neodporuje zákonu alebo čo zákon výslovne nezakazuje, a môže ísť o krátkodobý alebo dlhodobý cieľ. Čo však zákon vyžaduje, je povinnosť každého účastníka vyvíjať činnosť spôsobom určeným v zmluve a, naopak, zdržať sa činnosti, ktorá by mohla znemožniť alebo sťažiť dosiahnutie tohto účelu (§ 830 OZ). Uvedené by malo byť precizované priamo v zmluve, takisto to platí aj pre organizáciu združenia smerom dovnútra (napr. vytvorenie orgánov združenia pre lepšiu prehľadnosť). Zákon jednoznačne deklaruje, že združenie nemá spôsobilosť na práva a povinnosti, počet účastníkov združenia nie je limitovaný a jeho účastníkom môže byť ktokoľvek, fyzická, ako aj právnická osoba, pokiaľ uvedenej osobe nezakazuje osobitný zákon združovať sa. Takisto nie je zákonnou požiadavkou pre formálnu platnosť združenia písomná forma. Túto požiadavku však môže združeniu vzniesť osobitný zákon. Týmto zákonom je napríklad zákon o advokácii,^[9] ktorý umožňuje advokátom združovať sa, avšak len na základe písomnej zmluvy. Členom takéhoto združenia môžu byť výlučne advokáti, usadení euroadvokáti, zahraniční advokáti a medzinárodní advokáti. Zákon o advokácii ďalej určuje,že zmluva o združení musí obsahovať adresu spoločného sídla účastníkov, ako aj všetkých jeho pracovísk.^[10] Požiadavka na spoločné meno priamo zo zákona o advokácii vznesená nie je, avšak v praxi nie je vylúčené, aby účastníci združenia robili právne úkony voči tretím osobám práve pod spoločným menom združenia.^[11] Zmieňujúc sa o tretích osobách, ktoré prídu do kontaktu so združením, platí, že voči nim sú účastníci združenia zo zákona zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ide teda o solidárnu zodpovednosť a z právneho úkonu účastníkov združenia musí byť zrejmé, že ide o úkon týkajúci sa združenia a nejde o intenciu samotného účastníka. V prípade pochybností je potrebné posudzovať každý právny úkon individuálne vzhľadom na prejav vôle účastníka združenia.^[12] Pre združenie advokátov je typická napríklad vzájomná zastupiteľnosť tak pri výkone advokácie, ako aj pri iných úkonoch, napríklad pripreberaní pošty, čo poskytuje klientovi väčšiu istotu v tom, že bude mať zaručenú substitúciu pri zastupovaní v konaní, a teda nebude jeho pojednávanie z dôvodu choroby advokáta odročené.

Rovnako ako tichému spoločníkovi, aj členovi združenia umožňuje zákon právo kontroly, a to v súvislosti s hospodárením združenia, a rovnako ako pri tichom spoločenstve, aj tu je uvedené ustanovenie kogentné a nie je možné sa od neho odchýliť. Aby sa predišlo šikanóznemu konaniu zo strany účastníka združenia pri výkone tohto práva, je vhodné, abyv zmluve o združení boli jednoznačne definované podmienky, za ktorých člen združenia môže toto právo vykonávať. Na druhej strane je právo kontroly potrebné už iba z dôvodu, že všetci účastníci združenia zodpovedajú za jeho činnosť osobne svojím majetkom a majú aj daňové povinnosti vyplývajúce z účasti v združení. Združenie nie je daňovníkom v zmysle zákona č.595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, napriek tomu zákonodarca s existenciou uvedeného spôsobu podnikania počíta, a to konkrétne v § 10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Na to, aby združenie mohlo dosiahnuť svoj účel, sú účastníci popri pracovnej činnosti povinní poskytnúť peniaze alebo iné veci. Ak zmluva o združení neustanovuje inak, predpokladá sa, že účastníci združenia sú povinní poskytnúť rovnaké hodnoty. Okrem typicky finančných prostriedkov, ktoré môžu slúžiť ako vklad, môže byť takýmto vkladom účastníka združenia hnuteľná, nehnuteľná vec alebo časť individuálne určenej veci, napríklad nebytový priestor v nehnuteľnosti.^[13] Tieto majetkové hodnoty je účastník povinný poskytnúť združeniu bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy, pokiaľ zmluva o združení neupravuje inak. V prípade, ak by združenie ukončilo svoju činnosť z rôznych dôvodov, majú účastníci nárok na vrátenie hodnôt poskytnutých združeniu, samozrejme, za predpokladu, že sa primárne uspokoja pohľadávky veriteľov, keďže členovia združenia za ne zodpovedajú spoločne a nerozdielne a celým svojím majetkom, a následne sa vykoná vyporiadanie majetku združenia, ktorý združenie získalo výkonom spoločnej činnosti. V prípade vyporiadania majetku združenia je na namieste rozlišovať medzi majetkovým vyporiadaním po skončení účasti účastníka združenia upraveným v § 839 OZ, a tým, ktoré sa vzťahuje na majetkové vyporiadanie združenia po jeho zániku (§ 841 OZ). Ak nie je v zmluve o združení uvedené niečo iné, pôjde o vyporiadanie rovným dielom. Ak bola do združenia vnesená nehnuteľná vec, rozpustením združenia zaniká účastníkom právo túto nehnuteľnosť bezodplatne užívať a majú povinnosť ju vrátiť členovi združenia, ktorý ju poskytol. Veci, ku ktorým vzniklo podielové spoluvlastníctvo, sa vyporiadajú podľa zásad vyporiadania podielového spoluvlastníctva (§ 142 OZ). Podielové spoluvlastníctvo, ktoré vzniklo medzi účastníkmi združenia k určitej veci, trvá teda naďalej aj po zániku združenia, pretože zákon nespája zánik združenia so zánikom podielového spoluvlastníctva.^[14] V praxi môže nastať prípad, že účastníci združenia budú odmietať vydať napríklad nehnuteľnú vec účastníkovi, ktorý ju poskytol. V uvedenom prípade bude namieste, ak poškodený účastník podá žalobu na vydanie veci, a to od osoby, ktorá má vec k dispozícii. Ak sú týmito osobami viacerí účastníci združenia, žaloba bude smerovať proti nim. Je potrebné zdôrazniť, že vnesené vklady sa nestávajú vlastníctvom združenia, keďže toto nemá právnu subjektivitu. V prípade, že vnesenými vkladmi sú peniaze alebo veci určené podľa druhu, tieto sú v spoluvlastníctve všetkých účastníkov v pomere k ich výške, a veci určené jednotlivo (napr. už spomínaná nehnuteľnosť) sú v bezodplatnom užívaní všetkých účastníkov a vlastníkom ostáva ten účastník združenia, ktorý takýto vklad do združenia poskytol. Ten má ako vlastník znášať aj náklady na údržbu takejto veci. Od vkladu vneseného do združenia je potrebné rozlišovať majetok združenia získaný po podpise zmluvy o združení, ktorý sa stáva spoluvlastníctvom všetkých účastníkov, pričom ak zmluva o združení neustanovuje inak, budú podiely účastníkov združenia rovnaké. O obstaraní spoločných vecí rozhodujú účastníci združenia jednomyseľne. V prípade, že sa má podľa zmluvy rozhodovať podľa väčšiny hlasov, patrí každému účastníkovi jeden hlas a nie je smerodajná veľkosť jeho podielu.

Ako bolo už v úvode spomínané, obe zmluvy, či už zmluva o tichom spoločenstve,ako aj zmluva o združení, predstavujú zaujímavý spôsob participácie na podnikaní. Aj keď sa v mnohom právna úprava oboch zmlúv javí ako podobná a v praxi môže dôjsť k ich zámene, základný rozdiel si treba uvedomiť v tom, že kým pri zmluve o tichom spoločenstve sa vklad tichého spoločníka viaže na celú podnikateľskú činnosť podnikateľa, pri zmluve ozdružení sa jej účastníci môžu dohodnúť, že vnesú do združenia majetkové hodnoty s cieľom dosiahnuť dohodnutý účel, ktorým môže byť konkrétny obchod.^[15]