DIGESTA - LIBER VII, TITULUS IV: QUIBUS MODIS USUS FRUCTUS VEL USUS AMITTITUR

1. ULPIANUS libro septimo decimo ad Sabinum

1. Sed ita demum amittitur capitis deminutione usus fructus, si iam constitutus est: ceterum si ante aditam hereditatem aut ante diem cedentem quis capite minutus est, constat non amitti.

 

2. Si tibi fundus ex die legatus est et usumfructum mihi rogatus es restituere, videndum erit, si capite minutus fuero intra diem legato tuo insertum, ne forte salvus sit mihi usus fructus, quasi ante diem cedentem capitis minutio interveniat: quod benigne dici poterit.

 

3. Usque adeo autem capitis minutio eum demum usum fructum peremit, qui iam constitutus est, ut, si in singulos annos vel menses vel dies legatus sit, is demum amittitur, qui iam processit et, si forte in annos singulos legatus est, illius dumtaxat anni usus fructus amittetur et si in menses, eius mensis, si in dies, eius diei.

 

1. ULPIANUS v 17. knihe K Sabinovi

1. Ale požívacie právo sa stratou občianskych práv stratí iba v tom prípade, ak už bolo zriadené: ak však niekto stratil občianske práva pred ujatím sa dedičstva alebo predtým, ako nastane deň vzniku práva k odkazu, je zrejmé, že sa nestráca.

 

2. Ak ti bol od istého dňa odkázaný pozemok a bol si požiadaný, aby si mi vrátil požívacie právo, bude potrebné dbať, či požívacie právo nebude pre mňa náhodou neporušené, ak stratím občianske práva počas lehoty vloženej do tvojho odkazu, akoby sa strata občianskych práv vyskytla pred dňom vzniku práva k odkazu: a to bude možné povedať pri voľnejšom výklade.

 

3. Strata občianskych práv však do tej miery ukončuje práve to požívacie právo, ktoré už bolo zriadené, že ak bolo odkázané na každý jeden rok, mesiac alebo deň, stráca sa iba to, ktoré už trvalo, a ak náhodou bolo odkázané na jednotlivé roky, stratí sa požívacie právo iba tamtoho roku, a ak na mesiace, toho mesiaca, ak na dni, toho dňa.

 

2. PAPINIANUS libro septimo decimo quaestionum

1. Si non mors, sed capitis deminutio intercesserit, quia plura legata sunt, illius anni tantum, si modo ius fruendi habuit, fructus amissus erit: quod et in uno legatario, qui fructum in singulos annos accepit, defendendum est, ut commemoratio temporum repetitionis potestatem habeat.

 

2. Cum singulis fructus alternis annis legatur, si consentiant in eundem annum, impediuntur, quod non id actum videtur, ut concurrerent: multum etenim refert, duobus simul alternis annis legetur (quod sane ultra primum annum procedere non poterit, non magis quam si uni legatus ita fuisset) an singulis alternis annis: nam si concurrere volent, aut impedient invicem propter voluntatem aut, si ea non refragabitur, singulorum annorum fructus vacabit.

 

2. PAPINIANUS v 17. knihe Otázok

1. Ak nenastane úmrtie, ale strata občianskych práv, z dôvodu, že bolo viac odkazov, stratísa požívanie iba na ten rok, ak teda mal právo požívania: a toto treba zastávať aj v prípade jediného odkazovníka, ktorý získal požívacie právo na jednotlivé roky, čiže zmienka o dobách má za následok obnovovanie.

 

2. Keď je požívacie právo odkázané jednotlivcom striedavo každý druhý rok a ak by rovnako pomýšľali na ten istý rok, prekážajú si, pretože sa zdá, že úmysel (poručiteľa) nebol taký, aby boli v súbehu. Mnoho totiž záležína tom, či je požívacie právo odkázané dvom osobám zároveň každý druhý rok (pretože zaiste nebude môcť trvať viac ako prvý rok, práve tak, ako keby sa takým spôsobom odkázalo jednému), alebo jednotlivým osobám každý druhý rok: lebo ak sa budú chcieť stretnúť, buď si budú navzájom prekážať kvôli vôli poručiteľa, alebo ak táto nebude stáť v ceste, požívanie v jednotlivých rokoch nebude mať nikto.

 

3. ULPIANUS libro septimo decimo ad Sabinum

1. Haec autem repetitio, quae fit post amissum capitis minutione usum fructum, quaeritur an et ius adcrescendi secum salvum habeat: ut puta Titio et Maevio usus fructus legatus est et, si Titius capite minutus esset, eidem usum fructum legavit: quaesitum est, si Titius ex repetitione usum fructum haberet, an inter eos ius adcrescendi salvum esset.et Papinianus libro septimo decimo quaestionum scribit salvum esse, perinde ac si alius esset Titio in usu fructu substitutus: hos enim tametsi non verbis, re tamen coniunctos videri.

 

2. Idem Papinianus quaerit, si Titio et Maeviousu fructu legato in repetitione usus fructus non totum, sed partem Titio relegasset, an viderentur coniuncti. eta it, si quidem Titius amiserit, totum socio adcrescere: quod si Maevius amisisset, non totum adcrescere, sed partem ad eum, partem ad proprietatem redire. quae sententia habet rationem: neque enim potest dici eo momento, quo quis amittit usum fructum et resumit, etiam ipsi quicquam ex usu fructu adcrescere: placet enim nobis ei qui amittit usum fructum ex eo quod amittit nihil adcrescere.

 

3. Morte quoque amitti usum fructum non recipit dubitationem. cum ius fruendi morte extinguatur, sicuti si quid aliud, quod personae cohaeret.