Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Dohovor o jednotnom patentovom súde: medzinárodnoprávne a ústavnoprávne aspekty
V Európe už niekoľko rokov vzniká nový systém riešenia patentových sporov. Dohovor o jednotnom patentovom súde vytvára nový regionálny súdny systém s mnohými špecifikami. Tento článok analyzuje jeho ústavnosť a súladnosť s medzinárodným právom, s akcentom na otázku delegovania právomocí a aplikovateľnosť Charty EÚ a Európskeho dohovoru o ľudských právach.
In Europe, a new patent litigation system has been in making for a number of years. The Agreement on a Unitary Patent Court creates a new regional judicial system with many specific features. This article analyses its constitutionality and compatibility with the international law. In particular, it highlights the issue of delegation of powers and the applicability of the EU Charter and the European Convention on Human Rights.
HUSOVEC, M.: Dohovor o jednotnom patentovom súde: medzinárodnoprávne a ústavnoprávne aspekty; Justičná revue, 72, 2020, č. 3, s. 336 - 347.
V Európe už niekoľko rokov kŕčovito vzniká nový systém riešenia patentových sporov. Je zavŕšením mnohoročného blúdenia a potkýnania sa. No nie je tento posledný pokus len ďalší ústavnoprávny kotrmelec, ktorý skončí ako politické fiasko?
1 Krátko k histórii európskych snáh
V roku 1973 vznikol tzv. Európsky patentový úrad ("EPO") v Mníchove. Jeho cieľom bolo centralizovať udeľovanie patentov na základe spoločných kritérií pre celý kontinent. EPO vznikla ako medzinárodná organizácia mimo akýchkoľvek štruktúr EÚ. Táto organizácia umožnila, že na základe jednej prihlášky a prostredníctvom jedného prieskumu dnes možno získať patent v takmer štyridsiatich signatárskych štátoch.1) Po centrálnom udelení ochrany sa však patenty naďalej správajú ako bežné národné patenty. Keďže EPO zjednodušilo len získavanie patentov, ale nie ich následné používanie a vymáhanie, už v roku 1975 sa európske štáty pokúsili systém ešte viac integrovať tzv. Luxemburským dohovorom. Ten však zlyhal. Ďalším pokusom bola snaha EÚ o prijatie nariadenia o komunitárnom patente v roku 2000. Aj tento pokus vyšiel na zmar.
Keď v roku 2009 vstúpila do platnosti Lisabonská zmluva,2) Európska Komisia pocítila vďaka režimu článku 118 ZFEÚ nový vietor a pustila sa opätovne do projektu jednotného patentu pre EÚ. Podľa neho mal byť vytvorený nový komunitárny titul pre patenty - patent Spoločenstva - formou nariadenia podľa článku 118 ZFEÚ, a zároveň mala byť prijatá medzinárodná dohoda o Patentovom súde. Táto mala byť uzatvorená medzi EÚ, jej členskými štátmi, ale aj tretími krajinami, čím by sa vytvoril súd príslušný pre spory týkajúce sa európskych patentov (národné patenty udelené cez EPO), ako aj nových patentov Spoločenstva. Keďže signatárom tejto dohody by bola aj EÚ, Európska Komisia sa obrátila o posúdenie jej súladnosti na Súdny dvor EÚ podľa článku 218(11) ZFEÚ. Ten sa však vo svojom posudku z marca 20113) vyslovil
proti
navrhovanej dohode.Predovšetkým mal taký názor, že budúci medzinárodný súdny orgán bude vykladať a uplatňovať nielen ustanovenia tejto dohody, ale aj budúce nariadenie o patente Spoločenstva a iné právne nástroje Európskej únie (ďalej aj "Únie").4) A hoci Súdny dvor EÚ (ďalej aj "Súdny dvor") nemá v oblasti patentov ani dnes právomoc rozhodovať o priamych žalobách jednotlivcov (keďže táto právomoc patrí súdom členských štátov), "členské štáty ju nemôžu priznať súdu vytvorenému medzinárodnou dohodou, ktorá by uvedené súdy ako všeobecné súdy právneho poriadku Únie zbavila ich úlohy uplatňovať právo Únie a z tohto dôvodu aj možnosti, prípadne povinnosti predložiť podľa článku 267 ZFEÚ v danej oblasti prejudiciálnu otázku".5) Na rozdiel od prípadu, kedy sa porušenia práva Únie dopustí vnútroštátny súd alebo Súdny dvor Beneluxu, ktorý je súdnym orgánom viacerých členských štátov, ustanovenia článkov 258 ZFEÚ až 260 ZFEÚ nebudú môcť poskytovať mechanizmus nápravy, pretože "rozhodnutie Patentového súdu, ktoré by porušovalo právo Únie, nemôže byť predmetom konania o nesplnení povinnosti ani založiť akúkoľvek majetkovú zodpovednosť jedného alebo viacerých členských štátov".6)
2 Súčasný návrh jednotnej patentovej ochrany (2012)
Pre európsky projekt tak v podstate ostali
dve možnosti
. Prvá, prispôsobiť návrh pripomienkam SDEÚ a realizovať ho v pôvodnej podobe, alebo druhá, pretransformovať návrh do niečoho nového. Keďže nový projekt čelil opozícii najmä zo strany Španielska a Talianska (kvôli jazykovému režimu), ako aj preto, že podnikateľské kruhy a britský premiér chceli znemožniť SDEÚ vykladať hmotné patentové právo, vyhrala možnosť druhá.Bolo rozhodnuté, že medzinárodnú dohodu o Patentovom súde a sprevádzajúce nariadenie EÚ o komunitárnom patente sa pretransformujú do zlepenca troch právnych aktov. A to dvoch nariadení EÚ, ktoré budú prijaté na základe právomoci pre posilnenú spoluprácu podľa článku 326 ZFEÚ, a jednej medzinárodnej zmluvy, ktorej signatárom budú môcť byť len členské štáty, nie však EÚ alebo tretie krajiny. Nariadenia mali za cieľ zabezpečiť to, aby patenty, ktoré udeľuje EPO, bolo možné pred tým, ako sa rozdrobia na zväzok národných patentov, sceliť do tzv. patentu s jednotným účinkom (PSJ). PSJ by potom platil pre územie všetkých členských štátov, ktoré v čase registrácie patentu spolupracujú na posilnenej spolupráci. Medzinárodný dohovor zas mal vytvoriť autonómny súdny systém, ktorý bude rozhodovať príslušné patentové spory.
Keďže Európska únia nie je signatárom takejto dohody, nemohla Komisia žiadať ani o nové stanovisko Súdny dvor EÚ podľa článku 218(11) ZFEÚ. Z toho istého dôvodu nemohlo ani Španielsko a Taliansko požiadať o preskúmanie samotnej medzinárodnej dohody podľa článku 263 ZFEÚ. Obe krajiny sa tak rozhodli napadnúť aspoň právny základ posilnenej spolupráce. Neúspešne. Súdny dvor EÚ ho totiž v apríli 2013 posvätil.7) Medzitým už bolo prijaté nariadenie č. 1257/2012, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej patentovej ochrany, a nariadenie č. 1260/2012, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej patentovej ochrany so zreteľom na platný režim prekladov a pripravený Dohovor o jednom patentovom súde ("DoJPS"). Neúnavní Španieli následne napadli prvé z dvoch nariadení - taktiež neúspešne.8) SDEÚ odmietol postupne všetky námietky, vrátane panstva práva, autonómie práva EÚ, právneho základu a zneužitia právomocí.
Práve DoJPS je niečo, čomu sa chceme podrobnejšie venovať v tomto príspevku. Hoci DoJPS už tak Slovenská republika, ako aj Česká republika podpísali, zatiaľ ho ešte nestihli ratifikovať.9) V tomto krátkom príspevku nechceme riešiť otázku toho, či je tento nový jednotný systém vymáhania patentov dobrý alebo zlý. Myslíme si, že o tom už bolo popísané dosť. Nás skôr zaujíma pragmatická ústavnoprávna otázka, a to či SR a ČR vôbec striktne vzaté môžu, a ak áno, za akých podmienok DoJPS ratifikovať. S DoJPS sa totiž ako pomyselný mrak tiahne niekoľko problémov: (a) je DoJPS v súlade
s primárnym právom EÚ
? (b) ak áno, je v súlade
s Ústavami SR a ČR
?Predtým než prejdeme k samotnému obsahu, chceme poukázať na to, že obidve otázky sú stále relevantné a vôbec nie teoretické. V SR, ako aj ČR existuje možnosť obrátiť sa na ústavný súd, aby ten predbežne preskúmal súlad dojednanej medzinárodnej zmluvy s ústavou,10) hoc okruh aktívne legitimovaných osôb na tento návrh je odlišný.11) V prípade podania by sa oba ústavné súdy museli vysporiadať s tým, či je predkladaný DoJPS v súlade "s ústavou alebo s ústavným zákonom" (Čl. 125a Ústavy SR), resp. "s ústavním pořádkem" (čl. 87 ods. 2 Ústavy ČR). V oboch krajinách možno argumentovať, že súčasťou posúdenia je nielen národný katalóg ľudských práv či domáce inštitucionálne záruky, ale aj ZFEU a ZEU (Čl. 1 ods. 2 Ústavy SR, čl. 1
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 3/2020
