Hoci Dohovor možno považovať za výrazný pokrok v boji proti počítačovej kriminalite, ešte existuje stále množstvo prekážok, ktoré na európskej úrovni bránia účinnému vyšetrovaniu počítačovej kriminality a stíhaniu páchateľov. Patria medzi ne predovšetkým: hranice jurisdikcie, nedostatočná schopnosť výmeny spravodajských informácií, technické problémy pri pátraní po pôvode páchateľov počítačovej kriminality, odlišná úroveň odborných kapacít v oblasti vyšetrovania a forenznej vedy v jednotlivých štátoch, nedostatok školeného personálu a nekonzistentná spolupráca s ostatnými zúčastnenými stranami zodpovednými za kybernetickú bezpečnosť.
29)
Na získanie digitálnych dôkazov je nevyhnutná justičná spolupráca a vzájomná právna pomoc, no tento proces je v súčasnosti príliš pomalý a zdĺhavý. Takmer dve tretiny zločinov páchaných v súčasnosti, pri ktorých sa elektronické dôkazy nachádzajú v inej krajine, nie je možné riadne vyšetriť alebo trestne stíhať, najmä vzhľadom na čas potrebný na zhromaždenie týchto dôkazov alebo kvôli roztrieštenosti právneho rámca.
30)
Na 17. plenárnom zasadnutí Výboru pre Dohovor o počítačovej kriminalite 8. júna 2017 boli schválené Referenčné podmienky prípravy návrhu druhého dodatkového protokolu k Budapeštianskemu dohovoru o počítačovej kriminalite. Keďže uzavretie diskusií si vyžadovalo viac času a do celého procesu, navyše, zasiahli obmedzenia súvisiace s pandémiou COVID-19, Výbor pre Dohovor o počítačovej kriminalite následne mandát dvakrát predĺžil, ato do decembra 2020 a potom do mája 2021.
31)
Výbor pre Dohovor o počítačovej kriminalite schválil na plenárnom zasadnutí, ktoré sa konalo 28. mája 2021, návrh protokolu na svojej úrovni a predložil ho Výboru ministrov Rady Európy na prijatie. Druhý dodatkový protokol k Dohovoru o počítačovej kriminalite. týkajúci sa posilnenej spolupráce a sprístupňovania elektronických dôkazov (ďalej len
"Protokol"
), prijal Výbor ministrov Rady Európy 17. novembra 2021 a bol otvorený na podpis od 12. mája 2022.
32)
Protokol nadobudne platnosť prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí obdobia troch mesiacov odo dňa, keď päť strán dohovoru vyjadrí svoj súhlas s tým, že budú viazané týmto protokolom (čl. 16 Protokolu).
Cieľom Protokolu je posilniť spoluprácu v oblasti počítačovej kriminality a získavania dôkazov o trestných činoch v elektronickej forme na účely konkrétneho vyšetrovania trestných činov alebo trestného konania.
Protokol sa zameriava na zefektívnenie a zrýchlenie prístupu a zabezpečenia elektronických dôkazov v rámci justičnej spolupráce, ale umožňuje aj priamy prístup justičných orgánov k poskytovateľom služieb pri zachovaní štandardu základných práv a pravidiel o ochrane osobných údajov pre spoluprácu s tretími štátmi, ktoré sa vyžadujú právnym poriadkom Európskej únie. Podporuje spoluprácu orgánov verejného sektora so subjektmi súkromného práva a súčasne posilňuje právnu istotu tým, že upravuje okolnosti, za ktorých môžu poskytovatelia služieb a iné subjekty reagovať na žiadosti orgánov trestnej justície o sprístupnenie elektronických dôkazov, pokiaľ pochádzajú z cudzích jurisdikcií.
Konkrétne opatrenia na posilnenú spoluprácu sú upravené v kapitole II Protokolu. Týmito opatreniami sú:
a) žiadosť o informácie o registrácii názvu domény,
b) sprístupňovanie informácií o užívateľoch,
c) priznanie účinkov príkazom druhej strany na urýchlené predloženie informácií o užívateľoch a prevádzkových údajov,
d) urýchlené sprístupnenie uložených počítačových údajov v núdzovej situácii,
e) vzájomná pomoc v núdzovej situácii,
g) spoločné vyšetrovacie tímy a spoločné vyšetrovania.
Ad a)
Článok 6 Protokolu poskytuje základ pre priamu spoluprácu medzi príslušnými orgánmi jednej zmluvnej strany a subjektmi poskytujúcimi
služby registrácie mien domén
druhej zmluvnej strany na účely sprístupňovania registračných údajov o menách domén. Cieľom postupu uvedeného v tomto článku je doplniť postupy na účely vyšetrovania trestných činov. Získanie registračných údajov o názvoch domén je často nevyhnutné ako prvý krok pre vyšetrovania trestných činov a určenie, kam smerovať žiadosti o medzinárodnú spoluprácu.
33)
V prípade nespolupráce subjektu požiadaného o sprístupnenie informácií môže dožadujúca strana požiadať, aby subjekt uviedol dôvod, prečo nesprístupnil požadované informácie.
Ad b)
Niekedy je potrebné pre vyšetrovanie trestných činov alebo zistenie páchateľa získať informácie o
užívateľoch určitej elektronickej služby
. Právny základ na priamu spoluprácu pri sprístupňovaní informácií o užívateľoch (subscribers) medzi príslušnými orgánmi z jednej zmluvnej strany a poskytovateľmi služieb z druhej zmluvnej strany je upravený v čl. 7 Protokolu. Informácie o užívateľoch sú najčastejšie požadovanými informáciami pri vyšetrovaní trestných činov týkajúcich sa počítačovej kriminality a iných druhov trestných činov, pre ktoré sú potrebné elektronické dôkazy. Poskytuje sa predovšetkým totožnosť konkrétneho používateľa služby, jej poštová adresa, telefónne a iné prístupové číslo, informácie o účtoch a platbách, či akékoľvek ďalšie informácie, ktoré môžu pomôcť pri získavaní informácií o užívateľoch.
Ad c)
Právny základ pre posilnenú spoluprácu medzi orgánmi pri urýchlenom sprístupňovaní počítačových údajov je upravený v čl. 8 Protokolu. Účelom uvedeného článku je, aby dožadujúca strana mala možnosť vydať príkaz, ktorý sa má predložiť ako súčasť žiadosti inej zmluvnej strane a aby dožiadaná strana mala možnosť vykonať tento príkaz tým, že donúti (compel) poskytovateľa služieb na svojom území, aby predložil informácie o predplatiteľoch alebo prevádzkové údaje, ktoré má poskytovateľslužieb k dispozícii alebo kontroluje. Tento článok ustanovuje mechanizmus, ktorý dopĺňa ustanovenia Dohovoru o vzájomnej pomoci. Je navrhnutý tak, aby bol efektívnejšíako vzájomná pomoc v súčasnosti, pretože informácie, ktoré musí žiadajúca strana poskytnúť, nie sú také detailné a proces získavania údajov je rýchlejší. Dožiadaná strana zabezpečí zaslanie predložených informácií alebo údajov dožadujúcej strane
bez zbytočného odkladu
.
Ad d)
Okrem iných foriem spolupráce, ustanovených v tomto Protokole, si predkladatelia návrhu boli vedomí potreby uľahčiť stranám aj možnosť
urýchlene získať špecifikované uložené počítačové údaje
vo vlastníctve alebo pod kontrolou poskytovateľa služieb na území inej strany na použitie pri vyšetrovaní trestného činu
v núdzovej situácii
34)
(čl. 9 Protokolu). Ako sa uvádza v bodoch 42 a 172 dôvodovej správy,
35)
potreba takejto zrýchlenej spolupráce môže vzniknúť v rôznych tiesňových situáciách, napríklad bezprostredne po teroristickom útoku, ransomvérovom útoku, ktorý môže ochromiť nemocničný systém, alebo pri vyšetrovaní e-mailových účtov používaných únoscami na zasielanie požiadaviek a komunikáciu s rodinou obete. Zmluvné strany za naliehavých okolností podávajú žiadosti o vzájomnú pomoc na získanie údajov podľa článku 35 Dohovoru prostredníctvom Siete 24/7 na zrýchlenie vykonávania takýchto žiadostí.
Ad e)
Podobne ako čl. 9 Protokolu, ktorý umožňuje urýchlené získanie údajov v núdzovej situácii, v čl. 10 sú upravené postupy pre
vzájomnú pomoc v núdzovej situácii
. Žiadosť podľa tohto článku obsahuje, okrem ďalšieho požadovaného obsahu, aj opis skutkových okolností, ktoré preukazujú, že existuje núdzová situácia a ako s ňou požadovaná pomoc súvisí. Hoci pravidlá pre vzájomnú pomoc sú už upravené v čl. 25 ods. 3 Dohovoru a upravujú zrýchlený spôsob zasielania žiadostí a reakcie na ne, povinnosti v prípade núdzovej situácie podľa článku 10 Protokolu sú výrazne väčšie. Znamená to, že ak existuje významné a bezprostredné riziko pre život alebo bezpečnosť fyzickej osoby, tento proces bysa mal ešte urýchliť. Ak je dožiadaná strana presvedčená, že núdzová situácia existuje a že sú splnené ostatné požiadavky na vzájomnú pomoc, odpovie na žiadosť zrýchleným postupom.
Ad f)
Videokonferencia predstavuje moderný spôsob multimediálnej komunikácie. Umožňuje súčasný prenos zvuku, obrazu a počítačových údajov medzi dvoma a viacerými účastníkmi. Je to komunikácia na akúkoľvek vzdialenosť, prebiehajúca v reálnom čase. Videokonferencia v trestnom konaní je spôsob vykonávania procesných úkonov, predovšetkým výsluchov, ktoré sa vykonávajú za využitia videokonferenčnej technológie, pričom jednotlivé strany zúčastnené na procesnom úkone nemusia byť prítomné na jednom mieste. Právny základ na výsluch avyjadrenie svedka alebo znalca prostredníctvom videokonferencie v rámci vzájomnej pomoci je upravený v čl. 11 Protokolu. Podľa tohto článku však možno postupovať len v prípade neexistencie uplatniteľných medzinárodných dohôd.
36)
Ad g)
Podobne ako pri výsluchu prostredníctvom videokonferencie, rovnako aj pri kreovaní spoločných vyšetrovacích tímov v zmysle čl. 12 Protokolu, možno postupovať len v prípade neexistencie uplatniteľných medzinárodných dohôd. Príslušné orgány dvoch alebo viacerých strán môžu na základe vzájomnej dohody zriadiť spoločný vyšetrovací tím a umožniť mu vykonávať činnosť na svojich územiach s cieľom uľahčiť vyšetrovanie trestných činov alebo trestného konania, ak sa posilnená koordinácia považuje za obzvlášť užitočnú. Postupy a podmienky upravujúce pôsobenie spoločných vyšetrovacích tímov, napríklad ich osobitné účely, zloženie, funkcie, ich trvanie a prípadné predĺženia ich trvania, umiestnenie, organizácia, podmienky zhromažďovania, zasielania a používania informácií alebo dôkazov, podmienky dôvernosti a podmienky zapojenia zúčastnených orgánov strany do vyšetrovacích činností, ktoré sa uskutočňujú na území druhej strany, sa dohodnú medzi týmito príslušnými orgánmi.
V ďalších častiach Protokolu sú upravené podmienky a záruky, ochrana osobných údajov a záverečné ustanovenia, ktorým sa vzhľadom na obmedzený rozsah článku nebudeme venovať.
Protokol a Európska únia
Rada 6. júna 2019 poverila Komisiu, aby sa v mene Európskej únie zúčastnila na rokovaniach o Protokole. Komisia tým, že sa zúčastnila na rokovaniach o Protokole, zabezpečila jeho zlučiteľnosť s príslušnými spoločnými pravidlami Európskej únie.
Ustanovenia Protokolu patria do oblasti, na ktorú sa do značnej miery vzťahujú spoločné pravidlá v zmysle článku 3 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
37)
, vrátane nástrojov na uľahčenie justičnej spolupráce v trestných veciach, na zabezpečenie minimálnych noriem procesných práv, ako aj záruky na ochranu údajov a súkromia. Na zabezpečenie zlučiteľnosti Protokolu s právom a politikami Európskej únie je potrebné urobiť viacero výhrad, vyhlásení, oznámení a osobitných oznámení vo vzťahu k Protokolu.
Európska únia nemôže podpísať Protokol, keďže jeho stranami môžu byť v zmysle čl. 37 Dohovoru len jednotlivé štáty. Preto rozhodnutím Rady
38)
boli členské štáty poverené podpísaním Protokolu v záujme Európskej únie. S cieľom dosiahnuť súlad Protokolu s právom Európskej únie je súčasťou tohto rozhodnutia (príloha) aj jednotné znenie výhrad, vyhlásení, oznámení a osobitných oznámení k niektorým ustanoveniam Protokolu v súlade s oddielmi 1 až 3 prílohy k citovanému rozhodnutiu. Členské štáty by mali po podpise a ratifikácii, prijatí alebo schválení Protokolu, okrem toho, prihliadať na poznámky uvedené v oddiele 4 prílohy k citovanému rozhodnutiu.
Vzhľadom na to, že ide o medzinárodnú zmluvu, ku ktorej má Európska únia výlučnú právomoc, preklad Protokolu zabezpečovala Európska únia, zohľadňujúc terminológiu práva Európskej únie, a aj slovenský preklad Dohovoru, publikovaný v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Znenie Protokolu v slovenskom jazyku bude po jeho ratifikácii Európskym parlamentom publikované v Úradnom vestníku Európskej únie. V Zbierke zákonov bude publikované iba oznámenie podľa
§ 20 ods. 12 zákona č. 400/2015 Z.z.o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
39)
Záver
Počítačová kriminalita predstavuje pre našu spoločnosť čoraz väčšiu výzvu. Vzhľadom na bezhraničnú povahu internetu má vyšetrovanie počítačovej kriminality takmer vždy cezhraničný charakter, čo si vyžaduje úzku spoluprácu medzi orgánmi z rôznych krajín. Napriek snahám rokovať o novom dohovore o počítačovej kriminalite na úrovni Organizácie Spojených národov,
40)
Dohovor o počítačovej kriminalite zostáva aj naďalej hlavným medzinárodným dohovorom v oblasti boja proti počítačovej kriminalite.
Prijatie Protokolu možno považovať za prínosné najmä z viacerých hľadísk.
41)
Protokolom sa zabezpečí, že orgány činné trestnom konaní a justičné orgány budú lepšie legislatívne vybavené na získavanie elektronických dôkazov potrebných na vyšetrovanie trestných činov v cezhraničných situáciách. Rovnako sa zabezpečí, že takéto opatrenia na získanie prístupu k elektronickým dôkazom sa budú používať spôsobom, ktorý jednotlivým štátom umožní rešpektovať základné ľudské práva vrátane procesných práv v trestnom konaní, právo na súkromie a právo na ochranu osobných údajov. Na medzinárodnej úrovni sa stanovia zlučiteľné pravidlá pre cezhraničný prístup k elektronickým dôkazom, vyrieši sa kolízia právnych poriadkov, ktorá sa týka tak štátnych orgánov, ako aj poskytovateľov služieb zo súkromného sektora či iných subjektov, takže sa takýmto kolíziám bude môcť predchádzať. Na záver možno skonštatovať, že Protokol bude dôkazom toho, že Dohovor o počítačovej kriminalite má naďalej svoj význam ako hlavný multilaterálny dohovor na boj proti počítačovej kriminalite.
Použitá literatúra
ABELOVSKÝ, T. Zaistenie elektronického dôkazu vo svetle rekodifikácie. In
Revue pro právo a technologie
č. 11/2015, s. 29 - 48. ISSN 1804-5383.
CLOUGH, J. The Council of Europe Convention on Cybercrime: Defining 'Crime' in a Digital World. In
Criminal Law Forum
, 2012, vol. 23, no. 4, p. 363 - 391. ISSN 1572-9850.
FUNTA, R.
. Bratislava: Wolters Kluwer. 2021. 140 s. ISBN 978-80-571-0365-3.
CHAIKIN, D. Network investigations of cyber attacks: The limits of digital evidence. In
Crime, Law and Social Change
. no. 4-5/2006, p. 239 - 256. ISSN 0925-4994.
IVOR, J., KLIMEK, L., ZÁHORA, J.
Trestné právo Európskej únie a jeho vplyv na právny poriadok Slovenskej republiky
. Žilina: Eurokódex, 2013. 888 s. ISBN 9788081550171.
KLIMEK, L., ZÁHORA, J., HOLCR, K.
Počítačová kriminalita v európskych súvislostiach
. Bratislava: Wolters Kluwer, 2016. 448 s. ISBN 978-80-8168-538-5.
ZÁHORA, J. Aktuálne trendy v postihu počítačovej kriminality v Slovenskej republike. In
Justičná revue: časopis pre právnu teóriu a prax
. Roč. 68, č. 3/2016, s. 323 - 340. ISSN 1335-6461.
ZÁHORA, J. EU cross-border evidence. In Záhora, J., Jelínek, J.
Criminal evidence and procedure
. Budapest: Wolters Kluwer, 2018, p. 149 - 168. ISBN 978-963-295-768-5.
ZÁHORA, J. Európsky príkaz na zabezpečenie dôkazov v trestných veciach. In
Harmonizácia procesných úprav v trestnom konaní v členských štátoch Európskej únie
. Trnava: Typi Universitatis Trnaviensis, 2009, s. 71 - 80. ISBN 9788080822613.
ZÁHORA, J. Judicial Cooperation in Obtaining Electronic Evidence. In Záhora, J., Jelínek, J. et al.
Current tendencies in criminal law of the European Union
. Budapest: Wolters Kluwer, 2020, s. 14 - 32. ISBN 978-963-295-936-8.
ZÁHORA, J. Počítačová kriminalita v európskom kontexte. In
Justičná revue; časopis pre právnu prax
. Roč. 57, č. 2/2005, s. 207 - 218. ISSN. 1335-6461.
ZÁHORA, J. Zaisťovanie digitálnych dôkazov v cezhraničných situáciách. In
Časopis pro právní vědu a praxi
. Brno: Masarykova univerzita, roč. 27, č. 1/2019, s. 49-63. ISSN 1210-9126.