Gajdošová, M. - Kerecman, P. - Gábriš, T. - Vozár, J. - Glaser-Opitzová, R.: Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Tridsiate výročie vzniku nezávislej Slovenskej republiky, ktoré sme si v januári 2023 pripomenuli, prinieslo so sebou i oslavy troch dekád existencie viacerých ústredných orgánov štátu, nerozlučne s ním spojených. Aj vrcholný orgán všeobecného súdnictva Slovenska – Najvyšší súd SR načal štvrté decénium svojho pôsobenia v podmienkach samostatnej krajiny. Práve v tejto súvislosti si zaslúži uznanie predkladaná monografia mapujúca vývoj najvyššieho súdnictva na našom území v poslednom storočí, ako výsledok spolupráce autorov z Ústavu štátu a práva SAV, Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, Ministerstva spravodlivosti SR i z právnej praxe. Systematicky sa publikácia člení po Úvodnom slove predsedu Najvyššieho súdu SR a Predhovore spoluautorov na 8 kapitol, Záver a Zoznamy obrazovej dokumentácie i použitej literatúry.

Úvodné slovo knihy pochádza z pera Jána Šikutu, aktuálne predsedu Najvyššieho súdu SR (od roku 2020), ktorý zdôraznil, že tento súd je potrebné vnímať ako pokračovateľa Najvyššieho súdu ČSR, zriadeného v roku 1918. VPredhovorespoluautori Martina Gajdošová a Tomáš Gábriš naznačili, že publikácia je pohľadom do histórie i súčasnosti najvyššieho súdu na Slovensku od vzniku ČSR až do aktuálnej doby.

Prvá kapitola dáva čitateľovi prehľad existencie tohto vrcholného všeobecného súdu v I. ČSR v medzivojnovom období. Na základe recepčnej normy (zákona č. 11/1918 Zb. z a n.) i boli na našom území prevzaté dovtedajšie uhorské súdy, pričom stav súdnych budov bol lepší než v historických krajinách. Problém predstavoval nízky počet sudcov slovenskej národnosti, keďže mnohí z dovtedy majoritných sudcov maďarského pôvodu odišli z teritória Slovenska alebo nezložili sľub vernosti republike. Koncom októbra 1918 bolo z 399 sudcovských miest obsadených len 276, z toho 173 sudcami maďarskej a iba 73 slovenskej národnosti. Nábor sa realizoval medzi sudcami z historických krajín i Bosny a Hercegoviny, do justície vstúpili aj viacerí slovenskí advokáti. Justičný systém na Slovensku pritom tvorili 2 súdne tabule (v Bratislave a Košiciach), 13 sedrií ( t. j. súdna stolica), ako aj 88 okresných súdov. , došlo ku kreácii najvyššej súdnej inštancie pre celú Č-SR. Jej sídlom bola metropola štátu Praha, ktorú podľa nahradilo Brno. Touto právnou normou bolo najvyššiemu súdu odňaté právo zákonodarnej iniciatívy k justičným zákonom i dozor nad nižšími súdmi, ktorý zákonodarca preniesol na ministerstvo spravodlivosti. Na čele súdu stál prvý prezident Najvyššieho súdu, počas medzivojnovej doby sa na tomto poste vystriedali dvaja muži exponujúci sa pôvodne v advokácii a zastávajúci v I. ČSR i ministerské funkcie. V rokoch 1918 až 1930 funkciu prvého prezidenta zastával Augustín Popelka (1854 - 1938) a po ňom v