Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Hľadanie účinného modelu disciplinárneho konania voči súdnym exekútorom a s ním spojené aplikačné problémy (nielen) právneho charakteru
Hľadanie účinného modelu disciplinárneho konania voči súdnym exekútorom a s ním spojené aplikačné problémy (nielen) právneho charakteru
JUDr. Ing.
Milan
Budjač
PhD.
Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, Katedra občianskeho a obchodného práva.
1. Úvod
Disciplinárna zodpovednosť sa pôvodne v zákone Národnej rady SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj "Exekučný poriadok" alebo "EP") formovala na samosprávnom princípe, pričom prvotná právna úprava vychádzala z dvojstupňového disciplinárneho konania, kde v prvom stupni o disciplinárnej zodpovednosti exekútora rozhodovala a disciplinárne opatrenia ukladala disciplinárna komisia a v druhom stupni bolo odvolacím orgánom prezídium Slovenskej komory exekútorov zložené zo súdnych exekútorov a zástupcov ministerstva spravodlivosti. Uvedená úprava disciplinárneho orgánu bola ďalej bližšie rozvinutá v disciplinárnom poriadku, ktorý schvaľovala a vydávala komora a ktorý pomerne ustanovoval od disciplinárnej komisie odlišný disciplinárny orgán, a to disciplinárny senát. Za prinajmenšom sporný možno preto označiť právny stav, keď
de facto
vnútorný predpis Slovenskej komory exekútorov (ďalej aj "komora") zriaďoval disciplinárne orgány disciplinárnej komisie, ktoré vykonávali vlastnú disciplinárnu právomoc. Tento stav bol z formálno-právneho hľadiska pomerne neštandardný, keďže disciplinárnu zodpovednosť vyvodzoval orgán, ktorý nemal priamu oporu v Exekučnom poriadku, a iba ťažko bolo možné jeho legitimitu dôvodiť zo splnomocňovacieho právneho ustanovenia, ktoré oprávňovalo komoru na prijatie disciplinárneho poriadku.2. Zásadné zmeny v pravidlách disciplinárnej zodpovednosti súdnych exekútorov
Cieľom novelizácie Exekučného poriadku vykonanej zákonom č. 299/2013 Z. z. (ďalej aj "novela") bolo vytvoriť podmienky pre zlepšenie pravidiel, podľa ktorých sa vedie disciplinárne konanie voči súdnym exekútorom. Vo vzťahu k disciplinárnemu konaniu voči súdnym exekútorom novela zaviedla náhodný výber disciplinárneho senátu zvlášť pre každé disciplinárne konanie, pričom celý priebeh disciplinárneho konania, ktorý dosiaľ upravoval vnútorný predpis komory, bol upravený zákonom. V záujme posilnenia transparentnosti sa zaviedlo zverejňovanie databáz predsedov disciplinárnych senátov a členov disciplinárnych senátov, ako aj zverejňovanie zloženia disciplinárneho senátu, termínu ústneho pojednávania a uloženého disciplinárneho opatrenia v konkrétnej disciplinárnej veci na webovom sídle komory.
V súvislosti so zmenami v disciplinárnom konaní priniesla predmetná novela aj ďalšie súvisiace zmeny Exekučného poriadku, a to:
1. Zavedenie a zriadenie, dovtedy výslovne neupravenej, verejne dostupnej podateľne komory (§ 212 ods. 1) - s povinnosťou, v prípade doručenia písomnosti osobne v sídle komory, prijatie písomnosti potvrdiť.
2. Zrušenie právomoci orgánov komory schvaľovať disciplinárny poriadok, ktorý stratil štatút vnútorného predpisu komory [§ 213 ods. 4 písm. b)].
3. Zavedenie nových povinností prezídia komory, ktoré majú zabezpečiť najmä vyššiu mieru transparentnosti činnosti komory a informovanosti verejnosti o dôležitých skutočnostiach viažucich sa na výkon činnosti jednotlivých exekútorov. Povinnosť komory na webovom sídle zverejňovať pravidelne aktualizovaný zoznam exekútorských koncipientov, zverejňovať zástupcov a náhradníkov súdnych exekútorov, ich zmeny a ďalšie údaje. Záväzný zoznam súdnych exekútorov v súlade so zmenou právnej úpravy vedie už Ministerstvo spravodlivosti SR (ďalej aj "ministerstvo"). Komora zverejňuje na svojom webovom sídle zoznam exekútorov na podklade údajov vedených ministerstvom. Súčasne sa zaviedla povinnosť ministerstva pravidelne zasielať komore informácie o rozhodnutiach ministra o odvolaní exekútorov, o prerušení výkonu funkcie exekútora a o pozastavení výkonu jeho funkcie. V rovine informácií o súdnych exekútoroch sa ako mimoriadne dôležité, a to aj z výchovno-preventívneho hľadiska, javí na webovom sídle komory zverejňovať informácie o uložení konkrétneho disciplinárneho opatrenia exekútorovi, o pozastavení výkonu funkcie exekútora a o prerušení výkonu funkcie exekútora. Na účel vedenia a aktualizácie zoznamu exekútorov zase komora ministerstvu oznamuje predovšetkým zmenu sídla exekútorského úradu v rámci územného obvodu krajského súdu a zánik výkonu funkcie exekútora smrťou a vyhlásením za mŕtveho (§ 214).
4. Zavedenie pôsobnosti prezídia komory vykonávať kontrolu nad činnosťou exekútorov, ich zástupcov a náhradníkov, a to tak kontrolu exekučnej činnosti, ako aj kontrolu exekučnej činnosti v tom smere, že prezídium komory môže iniciovať kontrolu exekučnej činnosti (§ 218d ods. 2) a súčasne poveruje troch exekútorov vykonaním kontroly exekučnej činnosti (§ 218e ods. 1).
5. Precizovanie definície disciplinárneho previnenia s výslovným zavedením úpravy, podľa ktorej disciplinárnym previnením je aj porušenie iných povinností podľa Exekučného poriadku. Definícia disciplinárneho previnenia sa rozšírila aj o novú skutkovú podstatu, a to zavinené konanie exekútora, ktoré má za následok prieťahy v exekučnom konaní alebo v disciplinárnom konaní.
6. Povinnosť komory bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia zverejňovať uložené disciplinárne opatrenie na svojom webovom sídle, a to až do času zahladenia disciplinárneho postihu.
7. Precizovanie režimu pozastavenia funkcie súdneho exekútora podľa vzoru sudcovských statusových zákonov - ustanovenie reaguje na poznatky aplikačnej praxe, konkrétne na prípady, keď sa počas pozastavenia výkonu funkcie exekútora z dôvodu vedenia disciplinárneho konania za závažné disciplinárne previnenie začne trestné stíhanie proti tomuto exekútorovi. V týchto prípadoch minister rozhodne o rozšírení dôvodov pozastavenia výkonu funkcie exekútora, keďže po druhýkrát nie je možné rozhodnúť o pozastavení výkonu funkcie exekútora. Odsek 2 predmetného ustanovenia upravuje obdobný režim rozšírenia dôvodov pozastavenia výkonu funkcie exekútora, no v prípade opačného poradia existencie dôvodov pozastavenia. Pre oba prípady platí, že rozšírenie dôvodov vykoná minister samostatným rozhodnutím, pričom proti rozhodnutiu ministra o rozšírení dôvodov pozastavenia výkonu funkcie exekútora nie je prípustný rozklad. Primerane sa pritom použije režim preskúmania rozhodnutia v správnom súdnictve.
2.1 Novo konštituovaný disciplinárny orgán
Novela zaviedla aj nové ustanovenia Exekučného poriadku, ktoré komplexne upravili disciplinárne konanie, a to počnúc úpravou statusu disciplinárneho orgánu.1) Ustanovenia § 222b zaviedlo novú substantívnu právnu úpravu disciplinárnych orgánov vykonávajúcich disciplinárne konanie, ich kreovania, právomoci, rozsahu konania a podobne. Na rozdiel od skoršieho právneho stavu sa jednoznačne ustanovilo, že disciplinárnym orgánom je disciplinárny senát komory, ktorý sa vytvorí jasnými pravidlami, bude pozostávať z predsedu a dvoch členov, pričom čo do kreovania sa zakotvuje náhodný výber členov disciplinárnych senátov z vopred stanovených databáz predsedov a členov disciplinárnych senátov. Činnosť disciplinárnych senátov mala organizačne a technicky zabezpečovať komora, ktorá bola povinná poskytnúť adekvátnu súčinnosť.
Ustanovenia § 222c a § 222d upravili pravidlá kreovania disciplinárnych senátov a voľby a menovania ich jednotlivých členov. Zámerom zákonodarcu bolo ustanoviť jednotné podmienky pre obsadenie databáz predsedov a členov disciplinárnych senátov, vychádzajúc z logiky skladby senátov - dvaja členovia nominovaní komorou (predseda disciplinárneho senátu volený konferenciou exekútorov a jeden člen disciplinárneho senátu menovaný ministrom z kandidátov navrhnutých prezídiom komory) a jeden člen menovaný ministrom spravodlivosti SR (ďalej aj "minister"). Dôraz sa v novele kládol na podmienky a predpoklady voľby a výberu jednotlivých členov disciplinárneho senátu. Komora aj minister mali podľa nových pravidiel delegovať na tri roky jednotlivých zástupcov do databáz na účely tvorby disciplinárnych senátov, pričom zákon ďalej ustanovil, ktoré osoby sú spôsobilé byť volené, prípadne menované do jednotlivých databáz predsedov a členov disciplinárnych senátov. Zákonodarca v dobrej viere vymedzil prísne kritériá voľby a menovania členov jednotlivých databáz predsedov a členov disciplinárnych senátov. Zákon ustanovil základné pravidlo, že exekútor môže byť zvolený za predsedu disciplinárneho senátu a iná osoba môže byť vymenovaná za člena disciplinárneho senátu najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Priebežné doplnenie databázy predsedov disciplinárnych senátov, databázy členov disciplinárnych senátov navrhnutých komorou a databázy členov disciplinárnych senátov navrhnutých ministrom postupom podľa tohto zákona malo zabezpečovať prezídium komory, pričom v rámci spoločných pravidiel platilo, že predseda disciplinárneho senátu a členovia disciplinárneho senátu vykonávajú funkciu bez nároku na odmenu, majú však nárok na náhradu výdavkov spojených s výkonom funkcie podľa osobitného predpisu (cestovné náhrady).
Podľa novely Exekučného poriadku sa disciplinárny senát mal vytvárať náhodným výberom, a to prostredníctvom technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania výberu predsedu disciplinárneho senátu a člena disciplinárneho senátu. V nadväznosti na vytvorenie disciplinárneho senátu mal prezident komory povinnosť bezodkladne zabezpečiť zverejnenie zloženia disciplinárneho senátu na webovom sídle komory a takisto aj zmien v personálnom zložení disciplinárnych senátov. Disciplinárny senát sa mal vytvárať pre každý návrh na začatie disciplinárneho konania a pre každé odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení disciplinárneho konania, a to pri ich zaevidovaní v podateľni komory.
2.2 Vlastné disciplinárne konanie a jeho úprava
Právna úprava disciplinárneho konania sa novelou Exekučného poriadku formovala novým spôsobom, a to vo všetkých jeho fázach. Návrh na začatie disciplinárneho konania sa, rovnako ako podľa skoršej právnej úpravy, podával komore, pričom konanie bolo začaté dňom, keď bol návrh doručený komore. Ak by vec komore postúpil súd alebo odovzdal orgán činný v trestnom konaní, komora mala povinnosť predložiť vec bezodkladne ministerstvu, ktoré posúdi, či vec spĺňa znaky disciplinárneho previnenia, ibaže vec už je predmetom začatého disciplinárneho konania. Uvedené ustanovenie je odklonom od automatického začatia disciplinárneho konania ex lege, keďže sa ustanovuje, že ministerstvo posúdi otázku spôsobilosti podnetu iného orgánu vyvolať disciplinárne k
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Súkromné právo 5/2016
