Vylúčenie súdneho exekútora z vykonávania exekúcie

Okresný súd uznesením z 23. novembra 2012 vylúčil súdneho exekútora JUDr. R. K. z vykonávania exekúcie s odôvodnením, že povinná vzniesla opodstatnene námietku jeho zaujatosti, lebo sú dané okolnosti relevantné z hľadiska § 30 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok) - ďalej len "Exekučný poriadok".

Uznesením z 15. augusta 2013 okresný súd exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku vyhlásil za neprípustnú a zastavil (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku). Poukázal na ustanovenie §zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti 30 ods. 11 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého ak súd vylúči exekútora z vykonávania exekúcie, v exekúcii pokračuje ten exekútor, ktorého navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí súd. Ak však oprávnený ani po výzve súdu nenavrhne exekútora, ktorý má namiesto vylúčeného exekútora vykonať exekúciu, nemožno v exekučnom konaní pokračovať. V takom prípade musí exekučný súd toto konanie zastaviť.

Oprávnená napadla uvedené uznesenie odvolaním; navrhla tiež prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm. a) OSP.

Krajský súd uznesením z 29. novembra 2013 návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol a napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 a 2 OSP).

Zamietnutie návrhu na prerušenie konania odôvodnil tým, že nie sú dané predpoklady pre postup podľa § 109 ods. 1 písm. a) OSP. Na odôvodnenie potvrdzujúceho výroku uviedol, že po právoplatnosti rozhodnutia o vylúčení súdneho exekútora z vykonávania predmetnej exekúcie vyzval súd prvého stupňa oprávnenú, aby v lehote 15 dní označila nového súdneho exekútora, ktorý by mal v zmysle ustanovenia § 30 ods. 11 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti pokračovať vo vykonávaní exekúcie. Napriek tomu, že výzva exekučného súdu bola oprávnenej riadne doručená 2. mája 2013, oprávnená na ňu nereagovala. Vzhľadom na túto procesnú nečinnosť oprávnenej rozhodol exekučný súd vecne správne. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovení § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP.

Oprávnená napadla uvedené uznesenie odvolacieho súdu odvolaním. To isté uznesenie napadla aj dovolaním, v ktorom uviedla, že súdy: 1. rozhodli "nad rámec zverenej právomoci" [§ 237 písm. a) OSP], 2. konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo [§ 237 písm. d) OSP], 3.