Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

K podmienkam, splnenie ktorých závisí od povinnej strany

Príspevok sa zaoberá problémom podmienok, splnenie ktorých je závislé od strany, ktorú splnenie podmienky zaťažuje, alebo je povinnej strane týmto podmieneným právnym úkonom uložená povinnosť. Článok sa zaoberá jednak otázkou všeobecnej prípustnosti dojednaní tohto typu podmienok v zmluvách a tiež právnymi následkami nesplnenia podmienky, ak povinná strana nie je motivovaná k jej splneniu.
The article deals with the problem of the conditions the fulfilment of which depends upon the party, that shall be burdened by fulfilment of such condition or an obligation shall be imposed to this party to a contract. The article deals both with the general admissibility of these types of conditions in contracts as well as with the legal consequences of failure to fulfil the condition due to lack of motivation of the liable party.
TROJČÁKOVÁ, V.: K podmienkam, splnenie ktorých závisí od povinnej strany; Justičná revue, 72, 2020, č. 3, s. 370 - 378.

I K podmienkam všeobecne
Pestrosť každodenného života sa neraz dokáže prejaviť aj v texte uzavretej zmluvy či v inom právnom úkone, ba niekedy dokáže čitateľa zmluvy, či už v postavení sudcu alebo advokáta, zaskočiť bez toho, aby sa ihneď vynorilo jednoznačné právne riešenie. Zmluvná autonómia ako nosný pilier záväzkového práva stranám zmlúv a iných právnych úkonov garantuje širokú voľnosť v dohadovaní vzájomných práv a povinností, mantinelmi ktorej je niekoľko kogentných ustanovení či všeobecné korektívy dobrých mravov a zásady poctivého obchodného styku.
1)
Jedným z prejavov šírky zmluvnej autonómie je možnosť strán naviazať vznik práv a povinností, alebo dokonca vznik a zánik celého právneho úkonu alebo zmluvy, na splnenie podmienky. Strany právnych úkonov majú možnosť výberu zo širokého spektra skutočností, od ktorých bude závisieť splnenie dohodnutej podmienky. Vznik práva alebo povinnosti môžu strany podmieniť nástupom skutočnosti nezávislej od ľudského správania a vôle,
2)
napr. na prírodnú udalosť (rozsah poskytovania služieb zimnej údržby cestnej komunikácie závislý od počasia v zimných mesiacoch), či na inú náhodnú skutočnosť (darovanie závislé od výhry v lotérii). K náhodným (kauzálnym) podmienkam právna teória radí aj tie podmienky, ktorých splnenie síce závisí od vôle či špecifického správania osoby, táto však stojí mimo samotného podmieneného právneho úkonu a nie je jeho stranou
3)
(vznik provízie obchodného zástupcu naviazaný na objem objednaného tovaru od nového klienta). Protipólom kauzálnych podmienok sú podmienky potestatívne (splniteľné), t.j. závislé od vôle niektorej zo strán podmieneného právneho úkonu (ak bude jeden druhého ošetrovať počas choroby).
4)
Niekde na pomedzí medzi kauzálnymi a potestatívnymi podmienkami ležia podmienky zmiešané, závislé sčasti od vôle strany úkonu, resp. zmluvy, sčasti od náhody nezávislej od vôle ktorejkoľvek zo strán (ak sa strana podrobí skúške a úspešne ju zloží).
5)
Podmienky závislé od vôle niektorej zo strán majú svoje miesto v právno-teoretickom systéme podmienok, ktorých dojednanie v právnych úkonoch je bez ďalšieho prípustné. Špecifickým charakterom sa však predsa len vyznačujú potestatívne podmienky závislé od vôle práve tej strany, ktorú splnenie podmienky zaťažuje, alebo je tejto strane podmieneným právnym úkonom uložená povinnosť, niekedy označované aj ako tzv. rýdzo voľné podmienky
6)
(lat. condicio si voluero, fran. condition purement potestative)
. V nasledujúcich riadkoch sa budeme zaoberať povahou, prípustnosťou a následkami nesplnenia práve týchto rýdzo voľných podmienok. Pre ilustráciu hovoríme o podmienkach ako "(bezodplatné) vecné bremeno zanikne, až oprávnený kúpi vedľajšie pozemky"
7)
, "keď si nájdeš dobre platenú prácu (aspoň za x...), vrátiš mi požičané peniaze", alebo "právo na zaplatenie zádržného (zvyšku odmeny za vykonanie diela) vznikne, až keď objednávateľ predá všetky bytové jednotky". Svojím spôsobom tak nástup negatívnych dôsledkov pre stranu právneho úkonu závisí práve od jej vlastnej aktivity. Nie je preto prekvapením, že sa možno stretnúť aj s negatívnym postojom k prípustnosti dojednania tohto typu podmienok.
8)
II K prípustnosti rýdzo voľných podmienok
Kým domáca komentárová literatúra problém rýdzo voľných podmienok buď nerozoznáva,
9)
alebo problematiku síce reflektuje, avšak bez bližšieho rozvinutia jej dôsledkov,
10)
v zahraničnej doktríne sú rýdzo voľné podmienky rozpracované podrobnejšie. V nemeckej právnej náuke 19. storočia sa viedla diskusia k prípustnosti tohto typu potestatívnych podmienok, najmä v súvislosti s otázkou, či je takéto podmienené dojednanie ešte zlučiteľné s pojmom "právny úkon".
11)
V konečnom dôsledku sa však debata uzavrela v prospech všeobecnej prípustnosti rýdzo voľných podmienok a ako hlavný argument presvedčila zákonom predvídaná možnosť kúpy na skúšku.
12)
Podľa prevládajúcej mienky sú dnes tieto podmienky v zásade bez ďalšieho prípustné.
13)
Český pohľad rovnako pripúšťa spornosť prípustnosti rýdzo voľných podmienok, nakoniec sa však, preberajúc nemeckú argumentáciu opierajúcu sa o zákonnú možnosť kúpy na skúšku, prikláňa k ich všeobecnej prípustnosti.
14)
Najväčším (a ako bude vidno ďalej, nie len p
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).