Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
K postupom súdov pri výkone rozhodnutí vo veci maloletých
1) V našom príspevku sa snažíme poukázať na aplikáciu aktuálnej právnej úpravy výkonu rozhodnutí o výchove maloletých a pokúšame sa zovšeobecniť princípy, ktoré dané konanie ovládajú. V príspevku analyzujeme okolnosti, ktorým súdy v praxi pripisujú relevanciu a ktorých preukázanie podstatne ovplyvňuje výsledok súdneho konania. Zistenia uvedené v našom príspevku vychádzajú z empirického výskumu postupov a rozhodnutí časti okresných a krajských súdov v Slovenskej republike. Ten bol realizovaný v rámci riešenia projektu VEGA č. 1/0505/14 s názvom "Princípy nadnárodného civilného procesu, ich perspektívy a možnosti inšpirácie slovenskej právnej úpravy de lege ferenda". Z dôvodu, že sa empirický výskum netýka rozhodovacej činnosti všetkých súdov v Slovenskej republike, ale len vybraných súdov, neprivlastňujeme si právo naše zistenia generalizovať ako všeobecné trendy rozhodovacej činnosti súdov v Slovenskej republike. Už čiastočné zistenia však môžu, podľa nášho názoru, byť dostatočným ukazovateľom predbežných spoločných východísk a právnych princípov, ktoré abstrahujú súdy zo svojej rozhodovacej činnosti a ktoré v určitej miere nemajú explicitné vyjadrenia v právnej úprave. Keďže tento príspevok mapuje postupy a rozhodovanie súdov podľa platnej právnej úpravy platnej do 30. júna 2016, v obmedzenej miere, a to tam, kde je to vhodné, poukazujeme na novú právnu úpravu podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len "Civilný mimosporový poriadok"), ktorý nadobudne účinnosť 1. júla 2016. "Keď jeden rodič odchádza z pojednávacej miestnosti ako víťaz, vtedy jeho dieťa prehralo." (Dr. Jürgen Rudolph, rodinný sudca, zakladateľ Cochemskej praxe)
K postupom súdov pri výkone rozhodnutí vo veci maloletých
JUDr.
Róbert
Dobrovodský
PhD., LL.M.
odborný asistent na Katedre občianskeho a obchodného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity; člen Komisie pre európske rodinné právo (The Commission on European Family Law) v Utrechte a člen neformálnej expertnej skupiny Európskej Komisie pre práva detí (European Commission Informal expert group on the rights of the child)
1. Platná právna úprava výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí
1) Právomoc súdov uskutočniť výkon rozhodnutí vyplýva zo všeobecných ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj "OSP")2). Výkon rozhodnutí o výchove maloletých detí je upravený v šiestej časti OSP, najmä v § 272 až 273d OSP. Podrobnosti výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí upravuje podzákonný predpis, ktorý po dohode s inými vecne príslušnými rezortmi3)vydalo Ministerstvo spravodlivosti SR vo forme
vyhlášky č. 474/2011 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí,
zo 6. decembra 2011 (ďalej len "vyhláška"). Vyhláška nahradila absentujúcu podrobnú úpravu, ktorá existovala do roku 2006. Do tohto obdobia platila inštrukcia ministerstva spravodlivosti, zdravotníctva, vnútra, školstva a kultúry a Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia zo 7. júla 1965 č. 734/65-L-MS, ktorou sa upravuje postup pri výkone rozhodnutia o výchove maloletých detí. Inštrukcia bola zrušená čl. 15 ods. 2 inštrukcie 1/2006 Ministerstva spravodlivosti SR č. 101/2006-53 z 2. januára 2006 o príprave, evidencii a publikovaní interných riadiacich aktov.S účinnosťou od 1. júla 2016 bude právna úprava výkonu rozhodnutia obsiahnutá v štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku.4)
1.1 Výpočet titulov výkonu rozhodnutia
Účelom konania o výkone rozhodnutia má byť najmä možnosť rodiča nerušene vykonávať svoje rodičovské práva a povinnosti, do ktorých patrí predovšetkým právo sústavnej a dôslednej starostlivosti o výchovu dieťaťa, o jeho zdravie a všestranný vývoj.5) Aby rodičia mohli vychovávať svoje dieťa, majú právo ho mať u seba alebo sa s ním stýkať. Niektorí autori pripisujú vykonávaciemu konaniu (t.j. konanie o výkone rozhodnutí vo veciach maloletých) účel totožný s účelom základného konania.6) Je ním poskytnutie efektívnej a kvalifikovanej ochrany práv maloletého dieťaťa. Civilný mimosporový poriadok opisnejšie upravuje druhy rozhodnutí, ktoré sú exekučným titulom. Výslovne sa uvádzajú rozhodnutia o úprave starostlivosti o maloleté dieťa a styk s dieťaťom.7)
Novela Občianskeho súdneho poriadku s účinnosťou od 1. januára 20128) v osobitnom ustanovení9) špecifikuje titul, na základe ktorého sa uskutočňuje výkon rozhodnutia. Je ním:
a) vykonateľné rozhodnutie súdu,
b) rozhodnutie cudzieho orgánu, cudzej verejnej listiny alebo dohody uzavretej v cudzine, ktoré sú vykonateľné v Slovenskej republike.10)
Podľa nášho empirického výskumu v praxi najčastejšími vnútroštátnymi titulmi sú nasledujúce vykonateľné rozhodnutia súdu:
- rozhodnutie, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa a ktorým sa rozhodlo o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti [§ 24 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZR" alebo "zákona o rodine")],
- rozhodnutie, ktorého súčasťou je dohoda o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo (§ 25 ods. 1 ZR),11)
- rozhodnutie o obmedzení styku maloletého dieťaťa s rodičom alebo o jeho zákaze (§ 25 ods. 3 ZR),
- rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú (§ 36 ods. 1 ZR),
- rozhodnutie o dočasnom odňatí maloletého dieťaťa z osobnej starostlivosti rodičov, osôb, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti alebo budúcich osvojiteľov a nariadení pobytu v zariadení, ktoré plní úlohy odbornej diagnostiky, v špecializovaných zariadeniach či v resocializačnom stredisku pre drogovo závislých (§ 37 ods. 3 ZR),
- predbežné opatrenie, ktorým sa nariaďuje účastníkovi konania, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd; alebo do striedavej osobnej starostlivosti [§ 76 ods. 1 písm. b) OSP],
- rozhodnutie o dočasnom zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti fyzickej alebo právnickej osoby v prípade, ak sa maloleté dieťa ocitlo bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak bol jeho život, zdravie alebo priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený (§ 75a OSP).
- rozhodnutie o návrate dieťaťa, ktoré bolo na územie Slovenskej republiky neoprávnene premiestnené alebo je na území Slovenskej republiky neoprávnene zadržiavané podľa medzinárodnej zmluvy (§ 273a OSP),12)
V rámci empirického výskumu sme
sa stretli s netradičným, resp. s menej frekventovaným titulom.
13) Išlo o rozsudok, na základe ktorého sa ukladá matke dieťaťa:a) písomne informovať otca pravidelne vždy k poslednému dňu toho-ktorého mesiaca napríklad o zdravotnom stave detí, o ich študijných výsledkoch a mimoškolských aktivitách,
b) priebežne podávať otcovi písomné správy o aktuálnych, mimoriadnych, podstatných veciach týkajúcich sa maloletých detí.
Za vykonateľné rozhodnutie súdu sa
nepovažuje napríklad rozsudok
o určení výšky vyživovacej povinnosti, keďže tento je exekučným titulom v rámci súdnej exekúcie.14) Civilný mimosporový poriadok upravuje, že exekučným titulom pre účely výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých je aj rozhodnutie, ktorým bola upravená peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.15) Zrejme pod pojmom "peňažná povinnosť" sa má na mysli výživné. Aj tak, podľa nášho názoru, citované ustanovenie Civilného mimosporového poriadku nemení nič na tom, že sa výkon rozsudku na výživné pre maloleté dieťa bude viesť v rámci súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku.1.2 Neschválená rodičovská dohoda ako vykonateľný titul?
Výskum ukázal, že rodičia sa vo vykonávacom konaní dovolávajú výkonu práva rodiča na styk, ktorý síce bol upravený súdom vo forme rozsudku, ale neskôr bol modifikovaný na základe dohody rodičov. V jednom prípade sa napríklad rodičia dohodli e-mailovou komunikáciou na zmene rozsahu hodín a dní práva styku, ktorý bol určený rozsudkom. Pri určitej nezhode s matkou dieťaťa otec podal návrh na výkon rozhodnutia a ako podklad návrhu priložil popri rozhodnutí aj výmenu e-mailových správ, z ktorých zjavne vyplynula rodičovská dohoda o úprave styku upraveného v rozhodnutí. Prvostupňový súd správne argumentoval, že zákon o rodine síce nebráni rodičom16)rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností nahradiť ich dohodou, dohoda však
musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
17) Pokiaľ dohoda rodičov o výkone rodičovských práv a povinností nie je schválená súdom, je ako právny úkon platná a rodičia sú povinní sa podľa nej správať.18)2. Účastníci konania a zúčastnené osoby
Úprava týkajúca sa účastníkov konania vylučuje z použitia všeobecné ustanovenia o účastníkoch konania o výkone rozhodnutí (§ 255 ods. 1 a 2 OSP), a to zrejme z dôvodu, že tieto ustanovenia nie sú vhodné pre výkon rozhodnutia o výchove maloletých, ktorý sa týka osobných rodinnoprávnych vzťahov.19) Pre vymedzenie účastníkov konania platí všeobecná definícia účastníkov konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, t.j. sú nimi tí, o právach alebo povinnostiach ktorých sa má konať.20) Týmito právami a povinnosťami sa však v prípade výkonu rozhodnutia nebudú rozumieť len práva a povinnosti, o ktorých má byť vo výroku priamo rozhodnuté,21) ale aj realizovanie výroku rozhodnutia, o ktorom už bolo priamo rozhodnuté. Širšie poňatie účastníka konania zdôvodňuje literatúra tým, že výkon rozhodnutia možno vykonať voči všetkým osobám, u ktorých sa dieťa nachádza.22) Gešková z citovaného okruhu účastníkov konania odvádza nesporový charakter konania o výkone rozhodnutia o výchove maloletých.23)
Civilný mimosporový poriadok vychádza z tzv. druhej definície účastníctva, teda že účastníkov konania vypočítava v zákone. Sú nimi maloletý a ten, kto je z exekučného titulu oprávnený a povinný.24)
Zúčastnené osoby
v konaní o výkone rozhodnutí sú osoby, ktoré sa spolupodieľajú na výkone rozhodnutí. Ide najmä o orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo obec, v ktorých mene konajú ich zamestnanci.25) Ustálenie zúčastnených osôb v konaní je relevantné najmä pri rozhodovaní o trovách výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí.26)3. K dogmatickému zaradeniu výzvy v priebehu vykonávacieho konania
Literatúra27)člení konanie o výkone rozhodnutia o výchove maloletých do
troch fáz:
- prvá fáza - začatie vykonávacieho konania,
- druhá fáza - preventívna a výchovná fáza (konanie súdu pred nariadením výkonu rozhodnutia),
- tretia fáza - realizácia výkonu rozhodnutia.
Prvá fáza
je fáza, ktorou sa začína vykonávacie konanie. Aj keď vzhľadom na príbuznú povahu konania o výkon rozhodnutia ku konaniu vo veciach starostlivosti súdu o maloletých by bolo možné dospieť k záveru, že vykonávacie konanie môže popri podaniu návrhu začať aj vydaním uznesenia o začatí konania
ex offo
, možno súhlasiť s Geškovou, ktorá dôsledne argumentuje v neprospech možnosti začatia tohto konania z úradnej moci.28) S účinnosťou od 1. júla 2016 však zákonodarca mení koncepciu, keď v Civilnom mimosporovom poriadku výslovne upravuje, že súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu.29)Proti uzneseniu o začatí vykonávacieho konania nie je odvolanie prípustné.30) Civilný mimosporový poriadok mení úpravu prípustnosti opravných prostriedkov. Proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné31), hoci s obmedzenými odvolacími dôvodmi32) a s tým, že odvolanie nemá odkladný účinok.33)
V
druhej fáze
má súd najmä na povinného pôsobiť preventívne a výchovne. Vzhľadom na to, že pri nariadení výkonu rozhodnutia dochádza k zásahu štátnej moci do súkromnej sféry účastníkov konania, je potrebné klásť dôraz na úspešný priebeh druhej fázy vykonávacieho konania. Súd má viesť
povinného k dobrovoľnému plneniu rozhodnutia
. Za týmto účelom zákon priznáva súdu viacero nástrojov.Jedným z kľúčových nástrojov je
výzva povinného zo strany súdu
, aby sa rozhodnutiu podrobil. Súd má výzvou viesť povinného k dobrovoľnému plneniu rozhodnutia. Výzva má mať spravidla písomnú formu a jej náležitosti predpisuje vyhláška. Vo výzve sa môže určiť povinnému lehota, v ktorej sa má podrobiť rozhodnutiu. Podľa českej judikatúry, s ktorou sa možno plne stotožniť, výzva súdu nemá povahu súdneho rozhodnutia, proti ktorému by bol prípustný opravný prostriedok (R 41/1998). Z dôvodu zabezpečenia rýchlosti konania by lehota, v ktorej sa má povinný podrobiť rozhodnutiu, spravidla nemala byť dlhšia ako desať dní. Právna úprava nevylučuje, aby táto lehota bola dlhšia, najmä v komplikovaných vzťahových prípadoch medzi dieťaťom a oprávneným. Súd má prostredníctvom výzvy plniť voči povinnému viacero poučovacích a informačných povinností zameraných na následky nepodrobenia sa rozhodnutiu. Vyhláška príkladným spôsobom tieto následky vypočítava. Ide o:- možnosť súdu aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti k dieťaťu,34)
- možnosť súdu vyzvať príslušný štátny orgán, aby zastavil výplatu rodičovského príspevku povinnému podľa osobitného predpisu, alebo aby zastavil výplatu prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému podľa osobitného predpisu,
- skutočnosť, že trovy výkonu rozhodnutia znáša povinný,
- skutočnosť, že ak samotná výzva súdu zostane bezvýsledná, súd je oprávnený uložiť povinnému, ktorý neplní dobrovoľne rozhodnutie, pokutu v ustanovenej výške 200 eur a že túto pokutu možno uložiť aj opakovane,
- skutočnosť, že marenie výkonu rozhodnutia súdu alebo súdom schválenej dohody o výchove maloletých detí je trestným činom vrátane určenia trestu.35)
Finálnou fázou vykonávacieho konania je
tretia fáza,
a to
realizácia výkonu rozhodnutia.
Táto fáza je viazaná na bezúspešnosť nástrojov využitých v druhej fáze. Ustanovenie § 273aa ods. 4 OSP je kompetenčným ustanovením, na základe ktorého je súd oprávnený realizovať samotný výkon rozhodnutia. K výkonu rozhodnutia má súd možnosť pribrať si príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo príslušný orgán obce (napríklad starostu). Realizácia výkonu rozhodnutia môže spočívať predovšetkým v zabezpečení
odňatia dieťaťa
osobe, u ktorej dieťa podľa rozhodnutia nemá byť. Po odňatí dieťaťa sa má súd postarať o odovzdanie dieťaťa tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené36) alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s dieťaťom po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestnené alebo zadržané dieťa prevziať37).Realizáciu výkonu rozhodnutia spravidla
vykonáva sudca
príslušného súdu, ktorý vedie výkon rozhodnutia. Sudca je však oprávnený
poveriť
zabezpečením odňatia dieťaťa vyššieho súdneho úradníka alebo súdneho tajomníka. Obe tieto osoby majú pri výkone rozhodnutia
rovnaké oprávnenia ako sudca
. Výnimkou je oprávnenie zabezpečiť otvorenie bytu, vstúpiť doň a vykonať opatrenia na odňatie dieťaťa, na ktoré musia byť tieto osoby sudcom poverené.3.1 Výzva ako prezumpcia nerešpektovania titulu?
Aj vzhľadom na skôr citovanú českú judikatúru38)o neprípustnosti opravného prost
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Súkromné právo 6-7/2015
