K vymáhateľnosti pohľadávky na zaplatenie súdneho poplatku

Uznesením Okresného súdu Prešov, uverejneným v Obchodnom vestníku 3. marca 2022, bolo proti sťažovateľke začaté reštrukturalizačné konanie. Uverejnením ďalšieho uznesenia Okresného súdu Prešov v Obchodnom vestníku 11. apríla 2022 došlo k povoleniu reštrukturalizácie sťažovateľky. Napokon uverejnením uznesenia Okresného súdu Prešov v Obchodnom vestníku 23. decembra 2022 došlo k schváleniu reštrukturalizačného plánu a ku skončeniu reštrukturalizácie.

Pred začatím reštrukturalizačného konania sťažovateľka vystupovala ako žalovaná vo viacerých civilných sporových konaniach vedených na okresnom súde.

V konaní vedenom okresným súdom pod sťažovateľka podala 1. decembra 2021 odvolanie proti rozsudku okresného súdu, o ktorom odvolací súd rozsudkom zo 17. marca 2022 rozhodol tak, že prvoinštančný rozsudok v celom rozsahu potvrdil.

Vyšší súdny úradník uznesením z 3. marca 2023 uložil sťažovateľke povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie v sume 69 EUR. V sťažnosti proti tomuto rozhodnutiu sťažovateľka namietala, že okresný súd pochybil, keď v konaní pokračoval a vydal rozhodnutie, pretože podľa § 156 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj "zákon o konkurze a reštrukturalizácii a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov" alebo "ZKR") je v dôsledku skončenia reštrukturalizácie súdne konanie zastavené , a to ako celok. Okresný súd napadnutým uznesením sťažnosť sťažovateľky zamietol. Konštatoval, že poplatková povinnosť jej vznikla podaním odvolania 1. decembra 2021 a súd môže súdny poplatok vyrubiť a vymáhať až po vzniku poplatkovej povinnosti, najneskôr však do troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným. Poplatková povinnosť za odvolanie bola teda uložená správne, pričom lehota troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným (2021), ešte neuplynula.

Podstata námietok sťažovateľky bola založená na tvrdení o porušení jej práv napadnutým uznesením okresného súdu, ktoré sa týka rozhodovania o súdnom poplatku. Sťažovateľka zastáva názor, že pohľadávku predstavujúcu súdny poplatok bolo nutné uplatniť prihláškou v reštrukturalizácii. Neprihlásením pohľadávky v reštrukturalizácii zanikla jej vymáhateľnosť. Ak okresný súd vydal napadnuté uznesenia v zastavenom súdnom konaní po skončení reštrukturalizácie, nepostupoval procesne správne a nerešpektoval kogentné ustanovenia ZKR, pretože vydal rozhodnutie v neexistujúcom konaní.

Ústavný súd SR na neverejnom zasadnutí 26. septembra 2024 vo veci rozhodol takto:

Ústavnej sťažnost