Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Kolízia dohody o zrážkach zo mzdy a exekúcie zrážkami zo mzdy
Príspevok sa zameriava na rozbor rezonujúcej otázky v prípade konkurencie dohody o zrážkach zo mzdy a exekúcie zrážkami zo mzdy, a to z hľadiska prednosti. Táto problematika v právnej úprave rozhodujúcich právnych predpisov nie je konkrétne riešená, pričom názory publikované na jej zodpovedanie sú skôr konštatujúce, bez bližšieho objasnenia záveru. Autori sa pokúšajú o riešenie predmetnej otázky aj z hľadiska účelu právnej normy obsiahnutej v tom-ktorom predpise, a to aj s akcentomna ochranu veriteľa v odlišnompostavení, a princíp proporcionality.
LÖWY, A. - DÁNI, M.: Kolízia dohody o zrážkach zo mzdy a exekúcie zrážkami zo mzdy; Justičná revue, 73, 2021, č. 4, s. 510 - 522.
The paper focuses on the analysis of the resonant issue in the case of competition of the agreement on wage deductions and execution by wage deductions, in terms of priority. This issue is not specifically addressed in the legislation of the decisive legal regulations, while the opinions published for its answer are rather stated, without further explanation of the conclusion. The authors try to solve the issue in question also in terms of the purpose of the legal norm contained in a regulation, even with an emphasis on the protection of creditors in different positions, and the principle of proportionality.
Úvod
Právny základ pre právnu úpravu zrážok zo mzdy predstavuje § 131 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej aj "ZP"), ktorý je príznačne pomenovaný Zrážky zo mzdy a poradie zrážok. K rôznorodosti výkladu predmetného ustanovenia sa dostaneme v ďalšom výklade po predstavení zákonom predpokladaných dôvodov zrážok zo mzdy. Titulom pre zrážky zo mzdy sú normy verejného aj súkromného práva. Vychádzajúc z predmetnej premisy môžeme rozlišovať zrážky zo mzdy na základe právnych úkonov súkromnoprávnej povahy, t.j. dohôd o zrážkach zo mzdy, a na základe procesných úkonov orgánov vybavených právomocou v oblasti núteného výkonu exekučných titulov.
Právnym základom pre zrážky zo mzdy realizované na základe úkonu dlžníka sú dohody o zrážkach podľa § 20 ZP a § 551 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj "OZ"), ktoré sa od skôr uvedených líšia tým, že dohoda sa neuzatvára medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ale medzi zamestnancom a treťou osobou na zabezpečenie jeho pohľadávky. V tejto rovine možno hovoriť o súkromnoprávnom charaktere spomínaných inštitútov, hoci pracovné právo samé osebe nepredstavuje čisto súkromnoprávne odvetvie. Druhou formou realizovania zrážok zo mzdy je výkon zrážok zo mzdy v rámci verejného práva prostredníctvom civilného exekučného konania, daňovej a správnej exekúcie.
V tejto skupine zrážok nachádzame zrážky realizované v súlade s § 66 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj "EP"), § 78 Správneho poriadku, § 100 Daňového poriadku, § 13a Zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok, § 225h Zákona o sociálnom poistení. Spoločným znakom týchto zrážok, okrem základu vo verejnom práve, je realizácia zrážok prostredníctvom núteného výkonu exekučného titulu, ktorým sa realizuje štátne donútenie v prípadoch, keď dlžník nemá záujem plniť.
Práve vo vzťahu k existencii týchto dvoch relatívne samostatných režimov sa v aplikačnej praxi vynára otázka vzájomnej kolízie a konkurencie zrážok zo mzdy na podklade dohody o zrážkach zo mzdy podľa pracovnoprávnych predpisov alebo podľa občianskoprávnych predpisov na jednej strane a realizácie exekúcie zrážkami zo mzdy na druhej strane.
Pri riešení načrtnutého problému prichádzajú do úvahy v zásade dve variantné riešenia. Prvým variantným riešením je jednoznačné výkladové a zákonné zakotvenie, že exekúcia zrážkami zo mzdy má a musí mať priorizujúce postavenie, a to vzhľadom na postavenie predmetného titulu (exekučného titulu) v porovnaní s ostatnými, na podklade ktorých sa zrážky zo mzdy realizujú, ako aj z hľadiska účelu samotnej exekúcie.
Druhým variantným riešením je východisko, že bez ohľadu na titul, na základe ktorého sa zrážky zo mzdy realizujú, je vždy rozhodujúci časový okamih doručenia titulu, na základe ktorého sa majú uskutočňovať jednotlivé zrážky, t.j. exekúcia nemá automaticky prednosť pred iným titulom, na základe ktorého sa zrážky zo mzdy uskutočňujú.
Tieto dve variantné riešenia považujeme za rozhodujúce, pričom ich podrobíme ďalšiemu skúmaniu.
V článku sa zameriame na rozbor toho, čo je nevyhnutné klásť na prvé miesto, resp. čo by z hľadiska sledovania tých-ktorých záujmov malo mať prednosť.
V ostatnom čase sa stretávame, bez hlbšieho zdôvodnenia, s preferovaním druhého prístupu. V aplikačnej praxi sa často najmä zamestnávatelia odvolávajú na zdroj právnych informácií, ktorý je pre ich potreby najprístupnejší. Zmena názoru vyjadrená v tomto prostriedku má podstatný dosah na uplatňovanie práva aj v tejto oblasti.
1)
Napriek skutočnosti, že pri skúmaní relevantných publikácií v oblasti pracovného či občianskeho práva hmotného
2)
je obvykle prijímaný prístup svedčiaci univerzálnemu uplatňovaniu princípu priority bez ohľadu na zrážkový titul, nepovažujeme tieto prístupy, aj vzhľadom na iné názory
3)
, za jednoznačné a náležite odôvodnené.Už skôr sme
4)
vyslovili názor odlišný a pokúsime sa predmetný názor náležite odôvodniť, prípadne sformulovať návrhy
de lege ferenda.
Platný právny stav v oblasti núteného realizovania zrážok zo mzdy
Predpokladom zrážok zo mzdy, uskutočňovaných proti vôli dlžníka (zamestnanca), je existencia exekučného titulu a jeho výkon. Zrážky zo mzdy sa v týchto prípadoch realizujú za podmienok stanovených procesnými predpismi, ktoré predstavujú normy verejného práva. Pri zrážkach zo mzdy nachádzame spoločné princípy, a to predovšetkým princíp priority, prednosti či ochrany dlžníka.
Viaceré predpisy verejného práva sa pri zrážkach zo mzdy odvolávajú na EP.
5)
Pri správnej exekúcii sa v zmysle Správneho poriadku realizujú zrážky primerane podľa ustanovení EP. Súdne pohľadávky podľa Zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok sa vymáhajú ako prednostné pohľadávky pri zhodnom spôsobe určenia čistej mzdy a rozsahu zrážky ako pri civilnej exekúcii. Obdobné vymedzenie rozsahu postihovanej mzdy má vymáhanie pohľadávok realizovaných Sociálnou poisťovňou, ktorej vymáhané nároky predstavujú prednostné pohľadávky. Zároveň platí, že všetky doposiaľ vymedzené nároky sú vymáhateľné aj prostredníctvom súdneho exekútora postupom podľa EP EP predstavuje v tejto oblasti nielen najpoužívanejší predpis pre zrážky zo mzdy, ale aj východiskový predpis pre iné nútené výkony exekučných titulov, predovšetkým správnych rozhodnutí. Osobitnú úpravu má daňová exekúcia, pri ktorej je rozsah zrážky vymedzený iným spôsobom a zrážka sa nerealizuje tretinovým systémom, keď zrážke nepodlieha len základná suma určená Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 268/2006 Z.z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia.Pri každej z uvedených úprav - povinnosť zamestnávateľa realizovať zrážky vzniká doručením relevantnej písomnosti (príkazu na začatie exekúcie) s tým, že charakter pohľadávky priznanej exekučným titulom je určujúci pre stanovenie výšky (rozsahu) zrážok. Uplatňovanie princípu priority je prítomné naprieč právnou úpravou. Doručením príkazu zamestnávateľovi pôsobí voči tretej osobe zamestnávateľovi tzv.
arrestatorium,
zákaz vyplatiť zrazené sumy povinnému a povinnosť realizovať zrážky. Časové hľadisko má význam pre zaradenie uplatňovanej pohľadávky do poradia v rámci jednotlivých tretín zrážok (ak sa uplatňuje tretinový systém zrážok).Rozsah zrážok zo mzdy nie je podľa jednotlivých noriem úplne totožný, ale až na Daňový poriadok, ktorý umožňuje zrážky vo väčšom rozsahu, základ pre zrážky zo mzdy vychádza z tretinového systému vymedzeného ER Pre určenie zrážky zo mzdy je potrebné vychádzať z čistej mzdy zamestnanca, teda nepostihnuteľnými sú dane a odvody zamestnanca do verejných fondov. Ochrana povinného je zároveň zabezpečená ponechaním základnej sumy a určitého zostatku čistej mzdy dlžníkovi vymedzeného tretinami. Základná suma nepodlieha exekúcii za každých okolností, a to bez ohľadu na zaradenie vymáhanej pohľadávky pod režim určitého právneho predpisu. Taktiež prípadný súhlas dlžníka na vykonávanie zrážok vo vzťahu k tejto zložke mzdy je irelevantný. Tretinový systém delenia zvyšku čistej mzdy platí po stanovenú hornú hranicu, nad ktorú sa zrážka vykonáva bez obmedzenia tretinami v zmysle § 71 ods. 3 EP. Dlžník, podľa povahy vymáhaného nároku, v zmysle § 73 EP môže disponovať časťou mzdy, ktorá predstavuje tretiu tretinu, prípadne druhú tretinu a umožniť zrážky aj z tých častí mzdy, ktoré sú inak nepostihnuteľné výkonom rozhodnutia. Obvyklým rozsahom zrážky zo mzdy je tak suma jednej či dvoch tretín zvyšku čistej mzdy a sumy presahujúcej rámec tretinového systému. Exekučným poriadkom sú vo vzťahu k rozsahu zrážky zo mzdy preferované prednostné pohľadávky, ktoré sa uspokojujú prednostne z druhej tretiny zvyšku čistej mzdy.
Prednostné pohľadávky sú taxatívne vymenované v EP a spravidla predstavujú nároky, ktoré napĺňajú verejný rozpočet ako dane, poplatky, clá, súdne pohľadávky a nároky z poistných vzťahov v oblasti sociálneho či verejného zdravotného poistenia. Popri tejto skupine nárokov, ktorých vymoženie má celospoločenský prospech, sú medzi prednostné pohľadávky zaradené aj z hľadiska záujmu spoločnosti osobitne významné súkromnoprávne nároky ako výživné, náhrada škody na zdraví, náhrada škody spôsobená úmyselným trestným činnom. Preferencia prednostných pohľadávok spočíva predovšetkým v poskytnutí väčšieho priestoru pre ich uspokojenie, keďže pri uplatňovanítretinového systému majú z titulu princípu prednosti privilegované postavenie len vo vzťahu k časti mzdy reprezentovanej druhou tretinou zvyšku čistej mzdy. Medzi prednostnými nárokmi má absolútnu prednosť výživné, ktoré sa bude v rámci druhej tretiny vymáhať bez ohľadu na poradie doručeného príkazu.
6)
Nároky vymáhané podľa osobitných predpisov verejného práva sú totožné alebo príbuzné k prednostným pohľadávkam vymedzeným EP Exekučný poriadok pomerne vyčerpávajúco upravuje režim zrážok pri kumulácii zrážok pri viacerých exekúciách. Postup pri uspokojovaní viacerých pohľadávok v prípade exekúcie zrážk
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 4/2021
