§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka
§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku
Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku je významná len právna, nie skutková otázka.
Pokiaľ súd na základe výsledkov dokazovania vykonaného listinným dôkazom (zmluvou) zisťuje obsah zmluvy, oboznamuje sa s tým, čo a ako je v nej vyjadrené a v spojitosti s tým posudzuje určitosť a zrozumiteľnosť vyjadrenia vôle zmluvných strán, rieši skutkové otázky a následne prijíma skutkové závery.
Po vyriešení skutkových otázok pristupuje súd k riešeniu právnych otázok.
Skutkový záver súdu o tom, že zmluva spôsobom určitým a zrozumiteľným vyjadruje vôľu konajúcich, vedie k právnemu záveru súdu, že zmluva nie je neplatná z dôvodu uvedeného v § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. A naopak, skutkový záver súdu, o tom, že zmluva je vo vyjadrení vôle konajúcich neurčitá a nezrozumiteľná, vedie k právnemu záveru súdu o neplatnosti zmluvy v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 27/2019, 28/2019.
Skutkový stav:
Žalobcovia sa v konaní domáhali, aby súd nahradil prejav vôle žalovanej v zmysle zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ktorú žalobcovia (ako budúci kupujúci) a žalovaná s jej bratom (ako budúci predávajúci) uzavreli 7. júna 2004 (ďalej len "zmluva o budúcej kúpnej zmluve") ohľadom prevodu domu s pozemkami (ďalej len "nehnuteľnosti").
Žalobcovia v žalobe uviedli, že zmluvou o budúcej kúpnej zmluve sa dohodli, že kúpnu zmluvu uzavrú do šiestich mesiacov od zápisu vlastníckeho práva budúcich predávajúcich na príslušnom liste vlastníctva (po úspechu žalovanej a jej brata v ich vlastníckom spore) a že kúpna cena bude 1 000 000 Sk (z ktorej na každého z budúcich predávajúcich pripadne 500 000 Sk), pričom z tejto sumy sa odpočítajú všetky výdavky spojené s vlastníckym sporom budúcich predávajúcich ako aj dohodnutá zmluvná odmena 20% z kúpnej ceny. Keď súdny spor žalovanej a jej brata dopadol pre nich úspešne a súd určil, že žalovaná a jej brat sú v podieloch po 1/2 spoluvlastníci nehnuteľností, záväzok zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve splnil len brat žalovanej, žalovaná však svoj záväzok odmietla splniť. Žalobcovia sa preto ochrany svojich práv domáhali proti nej podanou žalobou.
Okresný súd rozsudkom z 8. februára 2016 rozhodol o nahradení prejavu vôle žalovanej uzatvoriť so žalobcami kúpnu zmluvu (v znení uvedenom vo výroku tohto rozsudku súdu prvej inštancie).
V odôvodnení rozsudku súd konštatoval, že v zmluve o budúcej kúpnej zmluve bola jednoznačne vyjadrená vôľa zmluvných strán uzavrieť kúpnu zmluvu za dohodnutých podmienok. Nestotožnil sa s tvrdením žalovanej, že ide o neplatný právny úkon z dôvodu nejasného určenia výšky kúpnej ceny. Určitosť a zrozumiteľnosť dohody o výške kúpnej ceny vyplýva nielen z prejavenej vôle, ale aj zo správania zmluvných strán. Žalovaná sa v zmluve o budúcej kúpnej zmluve zaviazala uzavrieť so žalobcami kúpnu zmluvu za dohodnutých podmienok, túto povinnosť však nesplnila. Súd prvej inštancie preto opodstatnenej žalobe vyhovel.
Krajský súd (ďalej aj len "odvolací súd") na odvolanie žalovanej rozsudkom z 28. februára 2017 napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietol.
Odvolací súd sa stotožnil z názorom žalovanej, že v zmluve o budúcej kúpnej zmluve sa predpokladalo uzavretie iba jednej (jedinej) kúpnej zmluvy, ktorá by za účasti všetkých dotknutých osôb komplexne riešila vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán. Z jej obsahu tak nevyplýva, že by k prevodu vlastníctva malo dôjsť dvoma samostatnými zmluvami. V zmluve o budúcej kúpnej zmluve sa totiž používa výraz "kúpna zmluva" (nie kúpne zmluvy). Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovanej aj v tom, že súd nemôže pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle nič meniť alebo doplňovať na podstatných náležitostiach budúcej zmluvy. Výrokom súdu bolo preto možné nahradiť prejav vôle žalovanej iba v takom obsahu a v takom zmysle, ako sa zaviazala v zmluve o budúcej kúpnej zmluve. Za významné považoval aj to, že konečná výška sumy, ktorú majú kupujúci vyplatiť predávajúcim na úhradu kúpnej ceny, je v zmluve o budúcej kúpnej zmluve určená nejasným, neurčitým a nezrozumiteľným spôsobom. Tieto nedostatky, ktoré v danom prípade nemožno odstrániť ani výkladom podľa § 35 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), zakladajú neplatnosť zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Navyše, pokiaľ táto zmluva predpokladala uzavretie iba jednej kúpnej zmluvy, mali žalobcovia za žalovaných označiť oboch budúcich predávajúcich.
Žalobcovia napadli uvedený zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu dovolaním, prípustnosť ktorého vyvodzovali z § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") ako aj z § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP.
Uviedli, že ich dovolanie je prípustné podľa § 420 písm. f) CSP, lebo napadnuté rozhodnuti
