LIBER VIII, TITULUS II: DE SERVITUTIBUS PRAEDIORUM URBANORUM (pars prima) - 8. kniha, 2. titul: O mestských pozemkových služobnostiach (1. časť)

Si intercedat solum publicum vel via publica, neque itineris actusve neque altius tollendi servitutes impedit: sed immittendi protegendi prohibendi, item fluminum et stillicidiorum servitutem impedit, quia caelum, quod supra id solum intercedit, liberum esse debet.

Ak (medzi pozemkami) leží verejný pozemok alebo verejná cesta, nebráni to ani služobnosti priechodu či priehonu dobytka, ani služobnosti zvýšenia budovy: bráni to však služobnosti vloženia trámu, zastrešenia, postavenia zábrany, takisto služobnosti vodných kanálov a odkvapu, pretože obloha, ktorá sa nachádza nad tým pozemkom, má byť voľná.

Urbanorum praediorum iura talia sunt: altius tollendi et officiendi luminibus vicini aut non extollendi: item stillicidium avertendi in tectum vel aream vicini aut non avertendi: item immittendi tigna in parietem vicini et denique proiciendi protegendive ceteraque istis similia.

Práva mestských pozemkov sú nasledujúce: právo postaviť (budovu) vyššie a odobrať svetlo susedovi alebo právo zabrániť stavaniu; taktiež právo odvádzania odkvapovej vody na strechu či dvor suseda alebo právo zabrániť jej odvádzaniu, a tiež právo vkladať trámy do susedovej steny a napokon právo prečnievania či zastrešenia a ďalšie týmto podobné práva.

Est et haec servitus, ne prospectui officiatur.

Existuje aj taká služobnosť, aby sa nebránilo vo výhľade.

Luminum in servitute constituta id adquisitum videtur, ut vicinus lumina nostra excipiat: cum autem servitus imponitur, ne luminibus officiatur, hoc maxime adepti videmur, ne ius sit vicino invitis nobis altius aedificare atque ita minuere lumina nostrorum aedificiorum.

Pri zriadení služobnosti svetla sa uznáva, že sa nadobudlo to, aby nám sused sprístupnil svetlo, keď je však služobnosť zriadená za účelom, aby sa neprekážalo (vniknutiu) svetla, zdá sa, že sme nadobudli najmä to, aby sused nemal právo proti našej vôli postaviť budovu vyššie a tak znížiť svetlo v našom dome.

Invitum autem in servitutibus accipere debemus non eum qui contra dicit, sed eum qui non consentit. ideo Pomponius libro quadragensimo et infantem et furiosum invitos recte dici ait: non enim ad factum, sed ad ius servitutis haec verba referuntur.

Vo vzťahu k služobnostiam však "proti (niekoho) vôli" musíme chápať tak, že nejde o toho, kto odporuje, ale o toho, kto nedáva súhlas. Preto Pomponius v štyridsiatej knihe hovorí, že je správne povedať "proti vôli dieťaťa a šialenej osoby", lebo tieto slová sa nevzťahujú na skutok, ale na právo služobnosti.

Haec autem iura similiter ut rusticorum quoque praediorum certo tempore non utendo pereunt: nisi quod haec dissimilitudo est, quod non omnimodo pereunt non utendo, sed ita, si vicinus simul libertatem usucapiat. veluti si aedes tuae aedibus meis serviant, ne altius tollantur, ne luminibus mearum aedium officiatur, et ego per statutum tempus fenestras meas praefixas habuero vel obstruxero, ita demum ius meum amitto, si tu per hoc tempus aedes tuas altius sublatas habueris: alioquin si nihil novi feceris, retineo servitutem. item si tigni immissi aedes tuae servitutem debent et ego exemero tignum, ita demum amitto ius meum, si tu foramen, unde exemptum est tignum, obturaveris et per constitutum tempus ita habueris: alioquin si nihil novi feceris, integrum ius suum permanet.

Tieto práva však, podobne ako aj práva vidieckych pozemkov, po určitom čase neužívaním zanikajú: s výnimkou, že existuje ten rozdiel, že nie akokoľvek zanikajú neužívaním, ale vtedy, ak sused zároveň nadobudne užívaním slobodu. Napríklad ak má môj dom služ